Rick Ross
Deeper Than Rap
© 2009 Maybach Music Group/Def Jam
čas: 57:57

Rick Ross vybuchol na scéne s "Port of Miami" a hymnou nástupu miamskej scény "Hustlin" a rok na to dodal rovnako úspešný "Trilla" Teraz sa nás snaži, aspoň podľa názvu vziať "za rap", čo môže byť v jeho prípade dosť riskantné. Ross sa totiž točí v kontroverzii, odkedy prerazil na scénu staviac na svojej reputácii drogového kingpina. Táto bublina však nemilosrdne spľasla, keď sa na nete objavili jeho fotky v bacharskej uniforme. V kombinácii s Fiftyho majstrovstvom v beefe to vyzeralo na ukončenú karieru. Len málo ľudí asi predpokladalo, že prvý album od prekuknutia jeho minulosti bude brať niekto vážne, nehovoriac o tom, že bude považovaný za najväčší v jeho kariere.

"I'm bigger than a title, bigger than a name
You can label me the biggest label in the game"

Najväčšie očakávania v súvislosti s Rossovým albumom sú vždy od produkcie a v tomto aspekte album nesklame. Väčšina trackoch je bohatých, bez toho, aby zneli nadprodukovane, vsádza najmä na klávesy, čím "Deeper than Rap" pripomína soundtrack kokainového filmu zo sedemdesiatych rokov. Props ide celej producentskej zostave na čele s The Runners, Tha Inkredibles a DJ Toompom, že dokázali vytvoriť beaty v rovnakom vibe dodávajúc jednotlivým trackom efekt pokračovania, čo pri takomto množstve beatmakerov nie je jednoduchá záležitosť. Špeciálne musím spomenúť ešte J.U.S.T.I.C.E. League, ktorý Rossa dostali z neústalej záplavy synťákov a clapov poskytujúc ideálny soundtrack pre jeho miamský lifestyle.

"My mom stressing college
But my crude sense of logic did allude to my empty wallet"

Ross bol veľa vecí - bol hustler, bol boss, snažil sa byť rapperom, ale nikdy nebol MC. Nakoniec, je to týpek, ktorý vo svojom prelomovom hite rýmoval celú minútu na "22s", nevedel ostať na beate a väčšinou len nerytmicky hovoril cez obrie produkcie. Zdá sa však, že medzi "Trilla" a "Deeper Than Rap" sa Ross naučil rapovať. Nečakajte však žiadnu zázračnú transformáciu na Big Daddy Kana. Keď hovorím o zlepšení, je to skôr dôkaz o tom, aké úbohé boli skills predtým a nie kompliment tým novonadobudnutým. V porovnaní s minulými albumami už nie je také utrpenie obávať sa jeho nástupu na inštrumentálku a aj keď má pred sebou ešte dlhú cestu, ukazuje potenciál vývoja.

"Money in the mansion, Yayo in another spot
Guns in the attic, Mama helped me put em up"

Po obsahovej stránke sa však vôbec nezmenil. Na treťom albume pokračuje v prepade do sebaparódie a je ťažké brať čokoľvek, čo povie tento týpek seriózne, nielen preto ako mu 50 naložil. "Coke Rap" je starý koncept, ktorý bol dovedený do dokonalosti dielami od Ghostface Killah, Raekwona, Jay-Z alebo The Clipse, ale bola tu aj druhá skupina, ktorá k téme nepridala nič nové a obmieľala len to isté, len o dosť horšie. Monotónna "Rich Off Cocaine" dokazuje, že Ross má jedno z predsedníckych kresiel v tej druhej skupine. Práve na tomto tracku sa láme album. Po slušnom začiatku s "Mafia Music", "Maybach Music" alebo "Magnificent" album rýchlo naberá na voľnom páde - rýmy sa stávajú prvoplánovejšie, beaty nudnejšie, R´n´B refrény otravnejšie a prepadá sa do generického južanského rapu. Nepomôže ani vychytený Drumma Boy na "Face", ani Ne-Yo s "Bossy Lady" a absolutne zbytočné sú "Gunplay" a "Murda Mami", ktorej nedosahujú ani kvalitu mixtapoviek.

Ross reprezentuje rap pre rok 2009. Je to definícia štýlu nad obsahom, rapper z major labelu s obmedzenými skills na mikrofóne a ešte obmedzenejším obsahom, ktorý vsádza najmä na veľký rozpočet na produkciu. Ale aj keď by Rossovmu albumu prospelo osekať R ´n´ B tracky a rozšíriť tematický záber, nedá sa mu zaprieť dobrá ruka na beaty a zlepšujúci sa songwriting. Teda nie, "Deeper Than Rap" nie je žiadna sonda do odvrátenej strany drogového businessu, na to Ross jednoducho nemá, ale s tým málo, s čím pracuje, tu využíva zatiaľ najlepšie.