T.I.
Paper Trail
© 2008 Grand Hustle/Atlantic
čas: 73:15

Za posledné roky si T.I. vybudoval ešte silnejšie meno a nastúpil na trón crossoverovej hviezdy, potom čo Fifty ľudí prestal zaujímať. Jeho vzostup bol však zastavený minulý rok. T.I. bol len krok aj od hip-hopového trónu, ale po jeho úspešnom "King" s jedným z najväčších hitov posledných rokov "What You Know", jeho pokus o schizofrenický "T.I. vs T.I.P." ostáva škvrnou na jeho kariere.

Tak či tak, T.I. sedel na vrchole hip-popového sveta - mal No.1 album v hitparáde, stále bol jedným z najžiadanejších hosťujúcich rapperov a stále musel pripravovať nové vitríny na ceny. Ďalšie si mal odniesť z pripravovaných BET Awards, to bol však aj deň, keď sa jeho život zmenil. Len hodinu predtým ako tam mal vystúpiť bol zatknutý na parkovisku s arzenálom, ktorý by mohol nahnať strach aj Kadaffimu a následne postavený pred súd s potencialnym 20-ročným trestom pred sebou - udalosť, ktorá najväčšmi ovplyvnila obsah tohoto albumu.

Bolo ťažké vyhnúť sa hypu, ktorý sa okolo tohoto albumu vytvoril - keď ste nepočuli o Tipových problémoch so zákonom, určite ste sa nevyhli jednému z jeho šiestich singlov, ktoré boli vypustené pred albumom. T.I. má pred sebou asi najdôležitejší album. S fanúšikmi spytujúcimi jeho skills po nepodarenom albume je opäť čas na "kráľovi juhu", aby dokázal, prečo mu toto meno prisúdili aj legendy ako Bun B, Scarface a Pimp C.

"Somebody better tell them man,
they swag owe my swag everything"

Už pri prvom tracku "56 Bars" chápem, prečo o tomto albume hovorili ako o návrate ku "I'm Serious". T.I. sa opäť vracia k vysoko postavenému hlasu a dáva sa znova dokopy so svojím dlhodobým spolupracovníkom a jednym z najväčších dôvodov jeho popularity, DJ Toompom, ktorý s nim bol od začiatku kariery a mnohý tvrdili, že "T.I. vs T.I.P." zlyhal práve kvôli jeho neúčasti. Starí parťáci sa zídu aj na "I´m Illy", ktorá je na T.I.-a nezvyčajne lyrická a predvádza metafory, aké by som od neho nečakal. Doslova možete povedať, že T.I. "spittuje". "Ready For Whatever" nám však už nechá nazrieť do T.I.-ovej mysle a čo sa v nej odohrávalo počas proces, ktorý ho mohol stať pár desaťročí vo väzení. Vysvetľuje prečo urobil, to čo urobil a ako to videl ako jedinú možnosť ako ochrániť svoju rodinu. S takou zásobou zbraní však mohol kľudne ochrániť aj Pentagon. Za beatom tentoraz stojí Drumma Boy, ktorý pomaly začína ovládať dirty south - naposledy to bol napríklad hit "Put On" od Young Jeezyho. To najlepsie z Atlanty sa zíde na "On Top Of The World", keď rýmujúcich T.I-a. a Ludacrisa dopĺňa na beate DJ Toomp. Spojiť ucho na beaty toho prvého a texty toho druhého a máte tu najlepší album roka. Pokým však niekto takúto "mixujúcu" mašinu vymysli, musíme aspoň oslavovať, že toto dlho očakávané kolabo sa konečne podarilo - ich prvý spoločný track po kontrovezrnom "Stomp", ktorý začal ich malý beef. "Robotický" refrén zabezpečí "Bootleg T-Pain" B.O.B..

"I had straps in my ride, gotta go to prison
you waitin' on me to die you gonna be waitin' for a minute"

Po vypočutí "Live Your Life" na VMA's som ostal trochu v šoku - reakcia ktorú zažila asi väčšina, keď počula O-Zone samplujúci beat Just Blaza. Asi len málo ľudí si myslelo v roku 2005, keď táto skladba vládla všetkym podradným diskotékam a kiksiádam, že ju niekedy do tracku použije aj "King of the South". Najväčším singlom albumu však bol "Whatever You Like" a je ťažko uveriť tomu, že v jeho úspešnej kariere ide o T.I.-ov prvý No. 1 hit(samozrejme nepočítajúc "My Love" s Justinom). Za touto skladbou nie je nikto iný ako Jim Jonsin, ktorý bude na najbližšiu dobu "most wanted" producent, keďže má na konte dve z najväčších hip-hopových singlov roka(mimo T.I.-a aj "Lollipop" od Lil´ Wayna) a zdá sa, že najlepšie v súčasnosti vystihuje sound, ktorý chce masa počuť. Podobne ako Wayne, aj T.I. na tomto nepriamom pokračovaní "Why You Wanna" predvedie svoj vokálny talent a podobne ako u Weezyho ani tu si nemôžem pomôcť - je to jednoducho chytľavé.

"They couldn't wait to say goodnight shawty
so they could try to rhyme, act and look like shawty"

Tento album je zásobňou na singly. Tým najlepším je jednoznačne "No Matter What", kde sa T.I. hrdo postaví nad všetkých haterov a neprajníkov a stojí na vrchole mávajúc vlajkou dirty southu. T.I. rapuje s veľkým odstupom a nadhľadom - definícia "swaggu" - lebo sám dobre vie, že nič ho nemôže zastaviť. Na "T.I. vs T.I.P." mal najväčší produkčný podiel Danja a nechýba ani tu, keď jeho sentimentálny orgánový zvuk dá na chvíľu oddýchnuť od ťahavých synťákov. Ako po lyrickej, tak aj po hudobnej stránke veľmi silný track. O papparazi kulture hovorí T.I. na svojej verzii "The Way I Am" "My Life, Your Entertainment", kde sa životy celebrít stávajú zábavou pre bežných ľudí. Hudobne to ošéfuje opäť Drumma Boy, ktorý vsadí na orgán s presekávanými sláčikmi a tradične nepostrádateľnými synťákmi. Vo V.I.P. sekcii klubu lounguje T.I. so svojim dievčaťom pre dnešok na "Porn Star" do orientom ovplyvneneého beatu Lil C-ho. Spolu s "Live Your Life" jediná skladba, ktorej zaradenie by som neschválil. V klube sa T.I. zíde aj so svojim "Bring ´Em Out" parťákom Swiss Beatzom, ktorý síce neprinesie na "Swing Ya Rag" svoju najlepšiu prácu, ale aspoň obmení už svoj trochu obohraný formát. Dalším pokusom o nový "What You Know" je "What Up, What Happenin" s agresívnym beatom od Drumma Boy. T.I. je pripravený na vojnu, nevynechá ani svoj mini beef so Shawty Lo a odmieta všetky obvinenia zo zapredania sa Hollywoodu. Portrétom ballera je aj "Every Chance I Get", ktorá opäť dokazuje, že najlepšie to Tipovi ide s Toompom.

"You go see Weezy for the wordplay, Jeezy for the birdplay,
Kanyeezy for the diversity and me for controversy"

Najviac v hip-hopovej komunite rezonovala "Swagga Like Us", ozrutná kolaborácia štyroch z najväčších mien nového tisícročia. Track, kde sa zidú Kanye, Jay-Z, Wayne a T.I. môže skončiť len magnetickým trackom ako tento. Korunu si z tohoto kvarteta odnesie T.I., ktorý prinesie najkomplexnejšie rýmy, quotable tracku má však Jigga so svojim "can´t wear skinny jeans, coz my nuts won´t fit". Toto bol prvý beat, ktorý Kanye nahral po smrti svojej mamy a všetci mu dodali skutočne pamätný rozmer. Vysamplovať "Paper Planes" od M.I.A., ktorá v poslednom čase ožila vďaka filmu "Pineapple Express", a doplniť to pochodovými bicími - kto by si myslel, že toto je recept na mainstreamový úspech. Obrázkami svojho života nás Tip prenesie na "Slide Show", čo je ďalší zo série skladieb, ktoré sa snažia nájst dokonalé prirovnanie ku životu. Život tak bol už ako "rollercoaster," "bitch", "peachy" a kto vie čo ešte. Podarený nostalgický track, ktorý pokračuje v elektro tempe, ktoré Kanye nasadil na "The Graduation". Svojim homies za mrežami venuje "You Ain't Missin Nothin", keď ich ubezpečuje, že im najbližším nič nechýba - jeden z tých typických Pacovských trackov. Jazzová trúbka a pomalé piánko je to, z čoho poskladal Toomp sentimentálny beat, ktorý da Tipovi šancu vyliať si srdce. Na "Dead and Gone" sa opäť zíde s Justinom Timberlakom, s ktorým nahral hymnu "My Love" a zvukom sa od nej až tak neodlišuje, keď v pozadí počuť jemný beatbox. Orchestrálnou skladbou, ktorá smeruje k epickému finišu T.I. uzatvára kapitolu s názvom "T.I.P." a otvára novú.

"Paper Trail" má len pár prešľapov,v ale veľa momentov, kedy žiari a keby T.I. len vymenil "Porn Star"("Live Your Life" som mu schopný aj napriek hroznému samplu odpustiť) za "Let My Beat Pound" mali by sme tu takmer kompletný album - album pre kluby, pre ladies, pre autá aj pre slúchatká . Pre všetkých, ktorý si mysleli, že T.I. je len o swaggu, tento album im otvorí oči. Už názov albumu odkazuje na T.I-ov. návrat ku koreňom, keď je to jeho prvý album od debutu, keď sa vrátil k písaniu lyrics na papier. A rozdiel medzi textami tohoto albumu a tých predchádzajúcich je tak veľký, že sa jeden len môže pýtať, prečo tie lyrics prestal písať. Už po úvodnych pár trackoch hneď pochopíte, že tu nepôjde o sklamanie typu "T.I. vs T.I.P.". Ako paradoxne to znie, jeho zatknutie sa nakoniec ukázalo byť vzpruhou pre jeho karieru a domáce väzenie dalo T.I.-ovi šancu opäť sa sústrediť na lyriku. Damoklov meč nad jeho hlavou nezlomil jeho ducha, ale naopak revitalizoval ho a dodal mu energiu, ktorá mu na minulom albume chýbala. Čo ma na tomto albume prekvapilo je aj to, že sa nesústreďuje na typickú mainstreamovú schému - štyri minúty, verš -refrén-verš", ale väčšina trackov má cez päť minút, čo vypovedá aj o Tipových skladateľských schopnostiach, keďže žiadna zo skladieb nenudí a netrvá až príliš dlho.

Veľa ľudí prirovnáva tento album k Spike Leeho filmu "25^th Hour", kde má Ed Norton jeden deň pred odchodom do väzania a pitvá svoj život. Podobne aj "Paper Trail" je plný seba-reflekcie a album miestami znie ako hudobná terapia, keď vas T.I., podobne ako napríklad Eminem alebo Tupac, nechá prelistovať svojim denníkom, nazrieť dovnútra - do rôznych podôb jeho ja. Tentoraz však jeho vnútorný rozpor nie je vyfabrikovaný ako pri "T.I. vs T.I.P.". S jeho búrlivým posledným rokom prišli aj nové témy na rapovanie - stále ho prenasleduje vražda jeho priateľa, smrť dcéry a nejasná budúcnosť, ktorú može stráviť za mrežami väzania. Albumom sa tiahnu aj podpásové údery na Shawty Lo, čo je jedna z mála vecí, ktoré môžem albumu vyčítať, keďže tento beef mi príde úplne zbytočný a T.I. by z toho vyšiel lepšie, keby zvolil Jay-Z-ho cestu a trpaslíkov ignoroval.

Bude naozaj tažké vybrať najlepší album roku 2008, ale bol by som prekvapený, keby sa tento album nedostal do užšej nominácie. T.I. zmenil témy, vylepšil produkciu(pravdepodobne najlepšie odprodukovaný album roka) a rozšíril svoj štýl dostatočne na to, aby udržal pozornosť aj cez 70 minút. T.I. si to svoje "Jay-Z of the South" skutočne zaslúži. Ako však dokazuje "Swagga Like Us" môže si nárokovať nie len na trón juhu, ale aj celého hip-hopu.