Game - človek, o ktorom minulý rok nikto nevedel sa v krátkom čase vypracoval na jedno z najfejmovejších mien hip-hopu. Pod ochrannými krídlami Dreho Aftermath a Fiftyho G-Unit si s neotrasiteľným sebavedomím zaumienil zaútočiť na tie najvyššie miesta. Album "The Documentary" sa okamžite zaradil medzi novodobé klasiky a jeden z najlepších debutov vôbec.

Potom však prišiel prvý konflikt medzi ním a Fiftym, ktorý prerastol až do otvorenej vojny, ktorá rozdelila fans na G-Unit a G-Unot. Prišli vyhlásenia o tom, že Fifty napisal Gameove tracky. Ten to odmietol, ale jeho reputácii to určite nepomohlo. Postupne sa nazbierali aj ďalšie beefy a Game si vyslúžil titul jedného z najkontroverznejších rapperov a časté porovnávania s Tupacom. Zástupom beefov, ktoré ma za sebou, sa mu už pomaly približuje. Bol tu Bleek, Yukmouth, Ras Kass, Young Gunz, Joe Buddens a G-Unit.

Je tažké ísť do nahrávania druhého albumu, keď ten prvý bol klasikou. Game by o tom vedel rozprávať. O to viac, že Gameovi sa od vtedy prakticky všetko rozpadlo. Podpora G-Unit je preč. Rovnako aj Dre. Preč je aj Aftermath. Ostal iba Game, držiaci sa hesla "sám proti všetkým". Do tohto albumu išiel s obrovskými očakávaniami. Dokáže nadviazať na "The Documentary"? Nakoľko stali za jeho úspechom Dre a Fifty? "Doctor's Advocate" dá odpoveď…

Tomuto hovorím úvod. Odpalí sa blunt a nabehne pulzujúci, Drem-inšpirovaný beat od Ervina Popa. Typický west coast sound, ak je takýto aj zvyšok albumu Dreho ani nepotrebuje. Ani Game nezaostáva, snaží sa nadviazať na odkaz NWA a dáva kruté rýmy ako "Guess who's back on the West coast tracks/It's the motherfuckin messiah of gangsta rap/Still dip in the six-fo', still puffin on the same chronic/Haters mad cause I still got it". DJ Khalil zo Self-Scientific sa tiež nenechal zahanbiť na "The Shit", kde už však Game nevie nejak nájsť tému a track pôsobí freestylovo. Naplno sa tu už rozbieha Game-ovo ego a padajú hlášky ako "West Coast Rakim", od čoho má ešte dosť ďaleko.

"I'm the doctor's advocate, nigga Dre shot cha
Brought me back from the dead, that's why they call him the Doctor
The Math gonna drop him and 50 ain't rockin
With him no more, It's okay, I get it poppin
Whole club rockin like a 6-4 Impala
Drink Cris', throw it up, call the shit hydraulics
Then piss in a cup, call the shit Hypnotiq
I bleed Compton, spit crack and shit Chronic
And you new niggaz ain't shit but new niggaz
Bathing Ape shoe niggaz, I'm talking to you niggaz
Bounce in the 6-4, throwing up Westside man
Sell another five million albums, Yes I am
Fresh like damn, this nigga did it again"

Nasleduje street singel "It's Okay", ktorý narobil dosť rozruchu, mimo iného aj svojim megalomanským remixom s účasťou 23 rapperov. Track pôvodne ani nemal byť na albume, ale jeho úspech (stal sa napr. hymnou leta podľa XXL) ich nakoniec donútil zaradiť ho. Hovorilo sa, že za beatom je sám Game, ale v kreditoch je meno Reefa. Nech už beat robil ktokoľvek, odviedol veľmi dobrú prácu. Reggae z West Coastu aj s vokálom od legendárneho Junior Reid-a - to som naozaj nečakal.

"Compton" mal byť pokračovaním "Straight Outta Compton" od NWA a pokračovateľ je to vcelku dôstojný. Hlavne vďaka skvelej produkcii od Will.I.Ama, ktorého mimochodom objavil Eazy E. Nečakal by som od neho taký hardcore beat, hlavne po tých sladkých veciach od BEP. Ešte pár takých striktných produkcií a zabudnem na ten bubblegum hip-hop. A jeden tip, skúste si to hodiť na 2-násobnú rýchlost - je z toho skvelý drumbass. Úctu ďalšej legende ukáže Just Blaze vysamplovaním Public Enemy na "Remedy".

Prvý singel "Let's Ride" (čo som to spomínal pri recenzii na Metha, že ktoré sú najčastejšie používané názvy hip-hop trackov?) obeatoval Scott Storch svojim klasickým piankom. Radšej počúvam iba inštrumentálku, Game mi tu jednoducho nesedí. Aj na ďalšom tracku "Too Much" si spoluprácu zopakovali Storch a Game. Tentoraz to už znie lepšie. Game asi núti každého robiť Dre beaty, aj keď Storch s tým ako bývalý Dreho parťák problém nemá. Refrén má na starosti Nate Dogg, ktorý tento rok tiež zaznamenáva malý comeback.

"I done been around the world, been around the block
Been around hoes that fucked Biggie and 'Pac
Like Vida Guerra, ass took her to the top
She'll give you some brains you let her throw up the Roc
Let her put on your chain, she'll throw you some cock
And all these new video bitches tryin to be Melyssa Ford
But they don't know Melissa Ford drive a Honda Accord
She a video vixen, but behind closed doors
She do whatever it take to get to the Grammy Awards"

Na albume sa objavi aj Mr. West, ktorý naruší západny sound soulovým samplom na "Wouldn't Get Far". Konečne track s témou, ktorou sú hip-hop hoes z videoklipov. Game preruší nonstop g-talk aj trochou nadsázky. Swiss Beats ukuchtil špecialitku na "Scream on 'Em", ktorá vyvoláva tú atmosféru začiatkou gangsta rapu. Game tu dokazuje svoju verzatilnosť a schopnosť prispôsobit sa akémukoľvek beatu. Nottz - meno známe aj z albumov G-Unit pripravil ďalší dobrý beat pre "One Night", kde Game dáva o tom, ako sa na neho jeho homies vybodli po tom, čo bol postrelený.

"Dre, I ain't mean to turn my back on you
But I'm a man, and sometimes a man.. do what he gotta do
Remember, I'm from Compton too
I saw you and Eazy in 'em, so I started wearin' khaki suits
I was 12 smokin' chronic, in '92
I had a choice.. be like Mike, or be like you
I made a choice, now its be Crip or be Piru
Whatever I was, I was bangin' 'Gin & Juice'
Never knew back then, I'd be friends with Snoop
Now I gotta keep it gangsta, cause its in my roots
So I owe you my life, when I betrayed you
I tried to think of what the fuck.. Eminem might do
If every nigga hated him, for the 'Black Bitch' track
And niggas stopped bumpin' Dre after DeBars got slapped
When Doc say its a wrap.. (its a wrap)
Its still Aftermath, and ain't nothing after that"

Jeden z najzaujímavejších trackov je titulná skladba "Doctor's Advocate", ktorá pripomína "Start From Scratch" z debutového albumu. Kto sa čudoval, prečo na albume nie je Dr.Dre tu dostane odpoveď. Lyrics tomu nemôžu urobiť zadosť, treba počuť akým spôsobom Game zdôrazňuje slová a flow, ktorým rapuje. Featuringom prispeje Busta, ktorý sa prihovára za Gamea a len zamotáva celú situáciu. Kvalitu podpisuje aj skvelá produkcia od JR Rotema, ktorý sa pomaly dostáva medzi mojich obľúbených producentov, od megasinglu "Push It" od Rick Rossa až po záchranu "Second Round's On Me" od Obie Trica.

V "Ol English" sa Hi-tek Gameovi zavďači za featuring na "Hi-Teknology 2" a dodá vykľudnený beat, do ktorého dá Game malé bio. Tak stručne - do dvadsiatky bol na 19-tich pohreboch, v trinástich si dal prvý jointík a jeho prvú holku zastrelili v jeho aute. Skvelý vokál Diona sa postará o refrén. JR si zopakuje hosťovačku ďalším kvalitným beatom na "California Vacation" - hymnou pre West Coast s dvoma tažkými váhami Snoopom a Xzibitom. Je tu aj to typické pískanie, ktorým Dre definoval G-Funk éru a dominanciu Westu v polovici 90-tich rokov. Dogg Pound sa ku Gameovi pripojí na "Bang" do beatu Jelly Rolla. Ten sa mi po "Full Circle" dosť znechutil, a ani teraz ma nezaujal. Kurupta mám veľmi rád, ale je to jeden z najnevyrovnanejších raperov. Dokáže totálne zadiktovať, a potom dá takýto shit.

Samozrejme sa nesmie zabudnúť na jemnejšiu polovičku, a ako to už býva o to sa stará Mr. Porter a zanôti si aj oskarový Jamie Foxx. "Around The World' naštastie nie je také vymäklé a urobí priestor pre posledný track. Just Blaze končí album 9-minútovým eposom, s krátkym Nasovym featuringom("Pro-black I don't pick cotton out a aspirin bottle")a vokálom od Marshy z Floetry. Zaujímavé, že jeden z najkonfliktnejších rapperov končí album odkazom "One Love".

Tak a máme to za sebou. Jeden z najdiskutovanejších albumov roka je na konci a čakať sa oplatilo. Zmenilo sa tetovanie, zmenil sa label, ale stále je to rovnaký Game. Konceptuálne sa drží podoby prvého albumu a skoro každý track má paralelu s trackmi z "The Documentary". Další album, s ktorým tu je istá paralela je Nasov "Illmatic". Nie len, pre koncepčny cover, ale aj podobnú situáciu. Po klasickom debute, bude každý ďalší album miernym sklamaním. "Doctor´s Advocate" sice nie je "The Documentary", ale to asi aj málokto čakal.

Ukázalo sa trochu to, čo spomínal Fifty. Game dokáže rýmovať, ale poskladať track je o niečom inom. Z troch hlavných aspektov rappera - flow, text a hlas - má stále najmä to tretie. Po lyrickej stranke albumu v častiach chýba smerovanie. Plne zažiari iba na trackoch, kde ma nejakú tému ako "Wouldn't Get Far" alebo "Doctor's Advocate". Pri trackoch ako "Compton" a "Da Shit" som sa na konci trackov pýtal, o čom to vlastne bolo.

A to jeho ego? To môže byť odpoveď na otázku v názve posledného tracku. Spomínanie legiend mu nezaručí miesto medzi nimi. "West Coast Rakim"?. "In Hall of Fame, next to Snoop behind Pac"? Nárokuje si na pozíciu, na ktorú (zatiaľ) ešte nemá nárok.

Hostia, aj keď ich tu je veľa, žiadny z nich nezatieňuje Game-a. Fiftyho absencia albumu nijak neubližuje. Game sa postaral o dobré refrény, najmä pri "Scream On 'Em", aj keď tu nie je asi žiadny potenciálny crossover hit ako bol "Hate It Or Love It".

Po produkčnej stránke sa album vydaril. Pôsobi kompaktne a aj bez Dreho znie ešte West Coastovejšie ako prvý diel. Producenstka smotánka v zložení Hi-Tek, JR Rotem, Kanye West a spol dodali prvotriedne zboží. Album ma dobrú produkciu, to nikto nemôže poprieť, ale chýbajú mi tu 2-3 také beaty, pri ktorých by mi spadla huba, ktoré by z albumu urobili neodškriepiteľnú klasiku.

Všetky tie "keby" sú však zbytočné, lebo aj bez sa nich album veľmi vydaril. Tracky ako "It's Okay" - nadčasová hymna, "Doctor's Advocate" - osobná spoveď a "Why You Hate The Game" - hudobný vrchol albumu, patria medzi to najlepšie, čo bolo tento rok nahrané. Keď pri prvom albume bolo otázne nakoľko za Game-ovým úspechom stáli Dr.Dre a 50 Cent, teraz je jasné, že hip-hop má o jednu hviezdu viac, ale aby sa jeho meno spomínalo spolu s Pacom a Biggiem to ešte nestačí.