Young Jeezy
The Recession
© 2008 Def Jam
čas: 74:57

Na svojom treťom albume sa Jeezy drží toho, čo ho na predchádzajúcich albumoch dostalo k platinovej resp. zlatej platni a nie je tu veľa toho, čo by sme ešte nepočuli. Jeezy robí len jeden typ trackov a preto z 18-skladbového "The Recession" vytŕčajú len tri-štyri hity. Z väčšej časti za to môže produkčná stránka, keď väčšina beatov znie veľmi genericky, bez charakteru, zlievajú sa do seba a a miestami to znie, akoby ste počúvali album s jednou dlhou skladbou. Začne to "úvádzajúcou" "Welcome Back", s typom beatu aké hrali prím v roku 2006, a séria, ktorá tym slabším povahám zabezpeči predávkovanie synťákmi pokračuje až po "Don´t You Know". Zvuk sa konečne aspoň trochu zmení na temnej "Hustlaz Ambition', kde si Jeezy požičia refrén z Pacovej klasiky "Ambitionz Az A Ridah" a Don Cannon na album prepašoval soulový beat ku "Circulate". Ten by sa však viac hodil Jeezyho kolegovi z Def Jamu Ghostfacovi, keď Snowman znie cez takýto beat dosť mimo a takáto poloha mu nesedí. Reparát so soulovou produkciou mu však vyjde na "Don't Do It".

"I wanna new Bentely, my Auntie need a kidney
And if I let her die, her kids will never forgive me"

Doteraz boli Jeezyho texty oslavou materializmu, grindu pouličného života pohaňané synťákovým šialentsvom, ktoré stálo za južanskou hip-hopovou renesanciou. Tu sa však Jeezy snaží pretransformovať do jedného z ľudí, do pouličného kazateľa a priniesť do svojej hudby prvky sociálnej kritiky. Už to nie je len materializmus, ale miestami pohľad na rozpadajúcu sa ekonomiku USA. Väčšina si však Jeezyho pamätá ako drogového kingpina skôr ako novú obdobu Chuck D-ho a preto v tejto novej role neznie až tak presvedčivo. Jeezy otvorí album vyhlásením recesie v Amerike a tento šialený svet opisuje na "Crazy World". Ťažko by ste však "The Recession" mohli nazvať konceptuálny album, keďže od "hlavnej" témy sa často odráža. Obsah tak ostáva prevažne rovnaký ako po minulé albumy a mimo pár odkazov na Baracka Obamu, je tu stale najčastejšie spomínaná osoba Jeezy - ako je skutočnejší ako ostatný, ako je bohatšíi ako iný.

"My president is black, my Lambo is blue
And I'll be damned if my rims ain't too"

Veľkú zodpovednosť za Jeezyho úspech mala aj produkcia, či už Mannie Fresh, Akon alebo DJ Toomp a k tomuto zoznamu sa po tomto albume môže pridať aj Drumma Boy, ktorý ma spolu s Kanyem najväčší podiel na vrchole albumu, ktorým je hit "Put On". Drumma dal tracku tu "fight music" energiu, zatiaľ čo Mr. West dá "T-Painovmu" efektu toľko emócii ako by on nikdy nedokázal. Pri zbytku hostí už takú dobrú ruku nemal, aj keď tento album ma featuring len na piatych trackov. Lil´ Boosie potvrdzuje svoju reputáciu jedného z najotravnejších rapperov a Anthony Hamilton oveľa lepšie znie do soulovejších produkcií, takže "Everything" nezafunguje, podobne ako Jeezyho pokus o podmanenie ženskeho publika na "Takin´ It There" s Treyom Songzom. A Jeezy dokázal vďaka svojim nezmyselným rýmom pokaziť aj to, čo mohol byť reprezentatívny track albumy "My President" s Nasom, ktorý tu double flowom nadväzuje na posledný track zo svojho albumu "Black President".

"I don't chase no broads, I chase money and vodka
next time I re-up, I'm gonna buy me a chopper."

Jeezy tu objavuje tretiu dimenziu a aj keď je ešte len na začiatku, dáva aspoň šancu do budúcnosti. Aj keď toto môže byť lyricky najlepší Jeezyho album, má aj cez to ďaleko ku priemeru - asi málokto však od neho očakáva komplexné lyrics typu Common. Kto však bol u Jeezyho zvyknutý na crème de la crème južanských beatov ostane sklamaný, lebo produkcia potvrdzuje názov albumu a skutočne ide o recesiu.

Ostáva mi to ukončiť len tým klasickým - fanúšikov nepobúri, haterov nepresvedčí.