DMX
Year Of The Dog...Again
© 2006 Sony Entertainment
čas: 54:25
hodnotenie: 6.5/10

DMX nikomu netreba predstavovať. Tí starší, ho majú spojeného najmä s hymnou "Ruff Ryders Anthem", mladší si skôr pamätajú "X Gonna Give It To Ya". Prvýkrat zažiaril v ´98, keď svojimi rýmami zabral miesto kráľa gangsta rapu na East Coaste po, vtedy už nie veľmi výrazných, Mobb Depp. Od vtedy sa už nepustil úspešnej schémy a na každom ďalšom albume ponúkol len obmenu tradičnej lyriky. Komerčný úspech mu to vždy prinieslo.

Jeden z najkontroverznejších rapperov v poslednej dobe zapĺňal titulky skôr svojimi šialenymi úletmi( raz sa vydával za agenta CIA a chcel na letisku ukradnúť auto) ako nejakými hip-hopovými úspechmi. Z ničoho nič je tu však další sólový počin, už šiesty (plus jeden soundtrack pre film "Cradle to the Grave"). Týmto albumom mohol DMX prepísať hudobnú históriu, keby sa mu podaril aj šiesty debut v Billboard Top 100 na prvom mieste. To mu nevyšlo, aj keď mu chýbalo iba nejakých 2000 predaných kópii. Má to niečo spoločné s kvalitou albumu? Uvidíme…

Album v role hypemana otvára Swiss Beatz, ktorý pumpuje poslucháčov rapom "When I Say DM…You Say X". Krátko nato sa už konečne ozve aj samotný Dark Man X, ktorý ma v intre pobaví najmä hláškou "slide like Bill Bigsby" (pochopia iba ortodoxní fanúšikovia Chappelle Show). "We In Here" si ošéfoval Swiss Beats a postaral sa aj o refrén. Tradičný party track, na spôsob "Party Up", aj keď kvalitu toho nedosahuje. Track číslo 3 a opäť Swiss Beats na beate. Názov tracku "I Run Shit" hovorí za všetko. Na featuringu sa tu predstaví Big Stan, rapper z X-ovho labelu Bloodline. Najvačšiu bombu si Swiss nechal nakoniec. V poslednom nim produkovanom tracku sa vyriadi aj Busta Rhymes. Už teraz vídim, že tento track rozbije pár klubov na kusy. Absolutný banger. Swiss sa vyznamenal beatom a Busta track výborne dopĺňa svojim dynamite flow. Čím viac počúvam Bustu cez Swiss-ove beaty, tým viac sa mi zdá, že Busta našiel svojho superproducenta. Všetko, čoho sa spolu dotkli, je hit.

Na "It's Personal", X-vi pomôžu aj jeho parťáci z Ruff Ryders, Styles P a Jadakiss. Jada ma vždy bavil najviac z Ruff Ryders, takže k nemu nemám žiadne výhrady, ale track umiera na nudný Stylesov refren. Priemerný track, ktorý som už v rôznych obmenách počul aspoň 100-krát. Z priemeru nevyniká ani nasledujúci track "Baby Motha". X si tu vybíja zlosť na matku svojho dietaťa a zachádza aj do extrémov ako "my baby motha is one of those talk shit, get smacked bitches". Presne tak, každý správny kresťan musí aspoň raz denne uvaliť svojej ženskej. Tematicky na to nadväzuje "Dog Love", kde sa ukáže "romantickejšia" stránka DMX. Track pre všetky ladies, s refrénom od Amerie, ktorú môžete poznať podľa minuloročného hitu "One Thing". Ťažko opísať ďalší track. Asi iba, že to je jeden z najhorších trackov, ktoré som počul v tomto roku. Rockový beat, ktorý akoby vypadol z albumu Black Sabbath a do toho divný spievaný featuring od BZR Royale. Jedným slovom, odpad! Další party track "Give 'Em What They Want", produkovaný Scottom Storchom, je na deviatke. Trochu otravný refren, ale inak celkom dobrý song. "Walk These Dogs" uzatvára prvú část albumu a záver je to dosť nevýrazný. Pokus o razantný beat nezaujme, X ide svoj štandard a hosťujúca Kashmir sa podľa mňa ukáže byť pre Bloodline rovnaký omyl ako bola Amil pre Roc-A-Fella.

Druhú část albumu otvára skladba "Blown Away" a predznamenáva náladu, ktorá sa bude ťiahnuť ostávajúcimi šiestimi trackmi. X nám tu ukazuje svoj život na ulici a rýmami prispeje aj Jinx, môj najobľúbenejší rapper z Bloodline. Na "Goodbye" sa X lúči so všetkými, ktorých pozná, lebo nikto nevie kedy nastane jeho deň a spomína aj na tých, s ktorými sa rozlúčiť nestihol. Určite jeden z lepších trackov na albume. Medzi tie patri aj Damon Greasom vyprodukovaný "Life Be My Song". Každý, kto počul aspoň jeden DMX-ov album, vie, že ich súčasťou je aj séria modlitieb/rozhovov s Bohom. Šiesta časť modlitby sa nachádza tu a uvádza druhý singel albumu "Lord Give Me A Sign" produkovaný Scottom Storchom. Kto čaká nejaký party shit, nedočká sa. Toto je veľmi emotívny track s apelom na Boha. Atmosféru ešte dopĺňa gospelový zbor. Keby tento track nahral ktorýkoľvek iný rapper, možno by to vyznelo pateticky, ale X svojou surovou energiou, ktorú do tracku prináša, robí z "Lord Give Me A Sign" jednu z najlepších skladieb albumu. To sa ale X-vo nikdy nedalo vyčítať, do svojich trackov vždy dával veľa emócii. Veľmi kvalitný track a dobrý záver albumu.

"Grand Champ" s lepšou produkciou. Tak by som asi zhrnul nový album DMX. Príde mi to skôr ako nejaký remixový projekt, lebo textovo to ostalo skoro úplne rovnaké, aj keď X tentoraz vyznie sústredenejšie. Jasné, nečakám od neho nejaké metaforické úlety typu Aesop Rock, ale tu ponúka recyklovaný materiál z minulých albumov. Neprekvapí takmer ničím, a došlo to až tak ďaleko, že mi stačí vidieť názov a viem ako bude vyzerať celý track("We Run Shit" alebo "Give 'Em What They Want"). Ďalší problém, ktorý tu vidím je vyťahovanie ľudí z vlastného labelu. Je síce pekné, že sa snaží dať príležitosť novým talentom, ale Bizaar, Kashmir ani Big Stan tu nepresviedčajú. To rozdelenie na dve časti mi tiež príde dosť čudné. Po desiatom tracku sa mení celková nálada a album sa stáva introspektívnejši. Ale ako sa to dá brať vážne po 10 Gangsta/Hustle trackoch? Ktorý je ten skutočný X? "I'll kill you for bad look" alebo "God Forgive Me"? "Baby Motha" alebo "Lord Give Me A Sign"? Oproti poslednému albumu trochu ubral na tom svojom Grrr a What, ale aj tu to ešte používa v častiach, kde to vyznieva absurdne - "Lord Save Me...Grrrr". Čo zachraňuje tento album je produkcia. X má štastie, že Swiss Beats je momentálne v takej skvelej forme(aj keď tou píšťalkou by mohol šetriť).

Zase, ale nechcem, aby to vyznelo až veľmi negatívne. Taký "Come Thru" alebo "Lord Give Me A Sign" patria medzi to lepšie, čo bolo tento rok nahraté. Problém je, že celý album si nedokáže udržať takú kvalitu. DMX je ďalší z rapperov, ktorý nikdy nedokázal prekonať svoj debutový album, aj keď týmto LP sa k tomu dostal možno najbližšie. Časy, keď X kraľoval hip-hopu sú už nenávratne preč, ale svoje miesto v hip-hopovej historii má už zarúčené.