Rok 2006 patril v čínskom kalendári psovi. V hip-hope však bude rok 2007 zapísaný ako rok Clifforda Harrisa, známejšieho pod menom T.I. Ten dal zadosť titulu svojho albumu "King" a skutočne kraľoval hudobnému svetu. Má na konte jediný hip-hopový album, ktorý dosiahol na platinu v roku 2006, účasť na množstve hitov vrátane najlepšieho popového singlu nového tisícročia "My Love", oživenie kariery B.G.-ho a rozbehnutie kariery Young Dro. Na druhej strane, T.I-ov osobný život nebol až taký priaznivý - smrť parťáka a potrat priateľky na ňom zanechali svoje jazvy. Tento svoj vnútorný konflikt medzi úspechmi v businesse a problémami v živote sa rozhodol previesť do konceptuálneho albume, ktorý by mal zachytiť obidve strany jeho života. Už samotný pokus o konceptuálný album vyvolával otázniky, keďže sa na ňom potklo už toľko rapperov pred ním. Ako to vyšlo tu? Má T.I. na to, aby situáciu, ktorú už reflektoval na jednom tracku pretavil aj na celý album?

"First I gotta let 'em know I'm tired of rappin
Fuck the money, ever since Phil died I ain't happy"

Na úvod si mediálnymi výstrižkami zhrnieme T.I.-ov rok 2007 a následne sa rozbehne prvá časť série "T.I. vs T.I.P." do beatu, pod ktorým sú spolu podpísaný T.I. a Just Blaze, kde TIP nechá pár R-rated slov pre šefa Atlantic Records. Posledný singel z "King" mal na svedomí Mannie Fresh, ktorý odštartuje aj prvý singel "Big Shit Poppin" veľmi chytľavým beatom s tvrdými bicími, gitarkou a jemným piankom. Znie to ako taký mix Dreho a Rick Rubina. T.I.P. tu pokračuje vo svojej tiráde o ceste na vrchol a vracia sa na trón "where he ought to be". Aj "Raw" pokračuje v arogantnom móde, keď Tip strieľa po fake dealeroch a hustleroch. Lil C priniesol ordinárny južanský beat, takže track znie skôr filler a od prvých tónov mám pocit, akoby som to už počul. "You Know What It Is" je záslužene druhým singlom. Wyclefove beaty ma väčšinou veľmi neupútajú, ale toto je fakt dobré. Čo sa mi na ňom páči je, že sa stále snaží využívať pre hip-hop "tropické" sample.

"Look, bet all you see is tats, money, grills, and chains
But if you scratch the surface you can feel the pain"

Príručku pre "Dopeman"-ov ponúkne Tip cez ďalší Mannieho beat, ktorý použil sample aj z rovnomenného tracku NWA, ale zároveň varuje aj pred tienistými stránkami dealovania. Dlho očakávané kolabo s Jiggom prinesie mierne sklamanie - hlavne zo strany T.I., označovaného aj za Jay-Z-ho juhu. Ani beat nedá týpkom zažiarit a znie ako nepoužitý materiál z "Blueprint 2". Zachraňuje to však Hova, ktorý tu nepriamo dissuje rapperov, ktorý si na neho dovolia otvoriť ústa (takže väčšine asi hneď napadne Weezy). Za tým nasleduje ďalšie kolabo s veľkým menom NY, keď Busta dopĺňa "Hurt" od Danju. Ten znie v poslednom čase čoraz "južnejšie" a a jeho beat pre "Hurt" znie takmer ako od Runners.

"You hear my name so hot, I got the game on lock
You niggaz keep floppin, I remain on top"

Druhe dejstvo trilógie ma opäť rovnaký beat len tentoraz sa predstaví T.I., ktorý je zaskočený správami o Tipovom vyčínaní. T.I.-ova časť začína mesiášskou "Help Is Coming", kde sa T.I. pasuje za záchrancu hip-hopu, čo je trochu paradoxne, keďže len pár mesiacov dozadu akékoľvek dohady o smrti hip-hopu odmietal. Za beatom nestojí nikto iný ako samotný Justin Blaze, ktorý vo veľkej miere stál aj za úspechom "King". Wyclef na "My Swag" vytiahol staré samplované synťáky ako z albumov Jarreho, kde T.I. prekvapivo oslavuje svoj "swag". Runners už dávno nie sú one-gimmick producers a zapálené synťáky na "How To Do It" to potvrdia. Track je však postavený najmä na chytľavom refréne.

"Let me ask you what you gon' do when we ain't actin' no more
Aye when I finish wit you you ain't even gon' be rappin' no more"

Už pred vydaním albumu som hovoril, že jediný track, ktorý budem skipovať bude featuring s Nellym. Teraz, keď to počujem, musím uznať, že to nie je až také zlé, aj keď Nelly má ešte stále jedny z najhorších textov. "Show It To Me" funguje aj vďaka živému beatu Tony Galvina, ktorý stavil na trúbky a klavír. The Runners, od ktorých som zvyknutý na bangers tentoraz vytiahli pre "Get High" vykľudnený pomalší beat, ktorý je nasatý ganjovou arómou. Neviem, čím to je, ale Em v poslednom čase rapuje bez akéhokoľvek entuziazmu - akoby išiel len na autopilot. Preč sú časy, keď každý jeho featuring bol dôvodom na rewind. Na jeho produkcie som si tiež nezvykol, aj keď na "Touch Down" sa snažil vyskúšať niečo nové využitím trúb. Oceňujem snahu o progres, ale jednoducho to nefunguje. Od doby, keď dal Nasovi a Jiggovi takmer rovnaký beat, sa síce posunul, ale ešte stále to nie je ono.

"These niggaz lyin e'ry time you hear 'em rhymin
Hear 'em talkin 'bout they diamonds and how they be out there shinin"

Tretie dejstvo spojí oboch T.I. a Tipa, ktorí sa dohadujú o tom, kto je zodpovedný za ich úspech. Ďalšie dva tracky si na seba zobral Danja. Pri "Tell ´Em I Said That" vytiahne mrazivý beat zložený z chorálu, elektrických bicí a pychľavých synťákov. Druhý beat, pre "Respect My Hustle" je skôr podobnejší Timbovmu štýlu exotickou píšťalov, cez ktorú sa T.I. dožaduje rešpektu a popisuje svoj hustle z dvoch uhlov pohľadu. "Live In The Sky" tohoto albumu je Keithom Mackom produkovaná "My Type" - pomalá vec so sentimentálnym beatom, kde T.I. spomína na svojho mŕtveho parťáka, na pomník si necháva vyryť "true nigga" a dopisom zo záhrobia popisuje odkaz, ktorý za sebou nechal.

Album ma dosť sklamal - kto čakal ďalšieho "King"-a, nedočká sa. Mediálna bublina o veľkolepom konceptuálnom albume a ďalšej hip-hopovej klasike spľasla hneď po prvom vypočutí. Je zbytočné hovoriť tu o akomsi koncepte, keďže jednotlivé tracky sa odlišujú len minimálne(možno len, že T.I. ma viac skladieb pre ladieees).

Základnú chybu vidím v minutáži, ktorá je príliš dlhá a album sa tak nevyhne pár fillerom. To je v poslednom čase čoraz väčší problém hip-hopových albumov, keď sa rappery snažia osloviť ľudí skôr kvantitou ako kvalitou. Áno, tých 80 minút na prvý pohľad vyzerá pekne, ale keď už pri druhom počúvaní preskakujete tri tracky, prajete si aby na miesto tých troch priemerných skladieb nahral jednu kvalitnú.

Produkčne album tiež neponúka nič prevratné. Chýba mi tu viac Blaza alebo DJ Toompa, s ktorým nahral najvačší hit kariery. Najzaujímavejšie znejú Wyclefove tracky, čo som nečakal, nakoľko som ho mal až za príliš spopovaného, ale jeho exotická sample bank oživila inak mierne stereotypné albo. Tematicky som žiadne zásadné zmeny nečakal a ani som sa ich nedočkal. Je to ten klasický južanský záber od bragu cez trap rap - to by mi však až tak nevadilo, keďže T.I. vždy staval skôr na skvelom flowe, vďaka ktorému si vie skrotiť akýkoľvek beat. Ani to ho však nezachráni, keď má prázdne texty.

Album jednoducho znie lenivo - nezaujímavé koncepty, omieľajúce sa refrény, odfláknuté texty. Možno to znie, že som na album až príliš tvrdý, ale T.I. si predchádzajúcimi albumami nastavil latku dosť vysoko. A keďže po "King" vieme, čoho je schopný, toto znie ako mrhanie jeho potenciálom.