Jan Horčík
Metrovagonmash
© Bigg Boss
 

Publikácia Metrovagonmash od vydavateľstva Bigg Boss je projektom Jana Horčíka, ktorý je autorom celého grafického spracovania. Na predslove a úvodnom texte sa podieľali Karel Buriánek a Robert Mara. Má 112 strán, rozmery 287 x 307mm a príjemný matný papier s typickou vôňou novej knižky. Texty v nej sú napísané v troch jazykoch, a to v češtine, angličtine a ruštine. Je tu použitý dizajnovo veľmi príťažlivý font, ktorý sa do nej naozaj hodí a aj v azbuke pôsobí zladene s ostatným textom.

Z predslovu je cítiť, že je písaný so vzťahom k svetu podzemnej dopravy a pútavo vykresľuje jej atmosféru zahŕňajúcu isté čaro, ktoré autor cíti.

Úvod knihy je plný informácii, hovorí napríklad o tom, že názov pochádza z ruskej strojárenskej spoločnosti Metrovagonmaš v Mitišči blízko Moskvy, zameraný predovšetkým na výrobu súprav metra. Tento závod má hlboký súvis s históriou súprav metra nielen na celom území bývalého sovietskeho zväzu. Vyskytol sa však aj ďalší výrobca – Leningradský vagónový závod I. E. Jegorova – dnešný Vagonmaš v San Petersburgu, ktorý dodával súpravy hlavne v rámci ruského územia.  Ďalej sa tam píše o typoch vozňov a ich značeniach, či iných súvislostiach, avšak netreba tu toho odhaliť príliš veľa.

Tento závod Metrovagonmaš sa stal dodávateľom vozov do 19-tich metropol v krajinách ako Rusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Uzbekistan, Česká republika, Arménsko a Bielorusko. Knižka obsahuje kapitoly s grafikami metier všetkých 19-tich miest a tiež vozový park. Celý dôraz v nej je kladený na grafické spracovanie a vizuálnu, respektíve dizajovú stránku týchto vozov. Celá knižka je tvorená logami miest i ilustráciami vagónov metra či ich čelných strán. Kapitoly sprevádzajú označenia s použitým fontom typických plechových číslic, ktoré sú prevzaté z výrobných čísiel vozov. Ilustrácie sú prepracované, všetky sú vektorové grafiky, vďaka čomu pôsobí celkový dojem veľmi čisto aj prehľadne.  Väčšina ilustrácii okrem výborného dojmu, ktorým pôsobí v knižke, by vyzerala rovnako sympaticky použitá na rôzne účely, potlače. Trochu pripomínajú sketchbook, v ktorom sú predtlačené vagóny, s tým rozdielom, že sú farebné. Je cítiť, že ich autor si dal záležať na každom aj malom detaile a venoval im veľa času, energie a perfekcionizmu.

Keďže tieto súpravy sú produktom rovnakého závodu, väčšinou majú veľa identických prvkov – napríklad typické usporiadanie a tvar okien a dverí. Odlišné prvky sa zase stali charakteristickým znakmi rôznych období a miest, obmieňali sa hlavne čelné strany a farby. Krásnym unikátom je napríklad model Ema 502, je to fialové metro v Kijeve. Videli ste už fialové metro? Za favorita sa tiež dá považovať sivý model s tyrkysovým pásikom s Nižného Novogrodu. Nájde sa tam i veľa iných zaujímavých dizajnov. Na konci sú ešte špeciály a prototypy, medzi ktorými sa nájde napríklad obrnený voz pre tajné účely, či voz pre natáčanie filmu z New Yorku.  Pri iných zas trochu chýba okrem číselného značenia typu vozu nejaká informácia o tom, na čo a kde mal byť použitý.

Každopádne však publikácia je viac než skvele spracovaná, aj bez ohľadu na fakt, že závod Metrovagonmaš nereflektoval na ponuku spolupracovať s autorom na príprave publikácie. Škoda, že sa nikdy nedozvieme akým spôsobom by ju takáto spolupráca obohatila.

A komu je knižka určená? O tom už tlačová správa ani internetové zdroje síce nehovoria, ale jednoznačne osloví nielen nadšencov podzemných systémov, ale i writerov. Žiadna súvislosť s graffiti kultúrou sa v nej síce ani len malou zmienkou nespomína, ale každý, kto má či už v praxi alebo ako fanúšik vzťah k maľovaniu panelov, má pozitívny vzťah aj k samotným typom vagónov.

Keďže v tomto prípade to dopadlo fantasticky, určite by stálo za to spracovať v budúcnosti takýmto spôsobom aj metro systémy z ďalších miest, alebo inú príťažlivú tému  do publikácie založenej na prepracovaných vektorových ilustráciách. Na čo sa však do budúcna môžeme tešiť, to zatiaľ ešte netušíme.