Boli by ľahké odpísať Rossa ako one-hit wonder. "Hustlin", asi najväčšiou hymnou Miami, si postavil latku priveľmi vysoko, a je jasné, že tu ju ničím nepreskočí. Pri minulom článku som sa pýtal, či sa tým neústalým prekladaním "Trilla", len umelo nepredĺžuje agónia. A po vypočutí albumu sa to potvrdilo, lebo neprináša nič prekvapivé. Je to album, ktorý nemá pri viacerých počúvaniach, čo ponúknuť.

Ross sa od Khaleda naučil minimálne robiť intrá, keď po vzore "Mr. Listennn" pospomína všetkych možných aj nemožných parťákov z obidvoch sfér svojho hustle od Jay-Z až po Fish Grease. "All I Have In This World" Rossa spojí s Mannie Freshom pre nejaké to braggadacio, hovoriac, že má všetko vrátane japonských denimov. Nie, vážne, ale s Manniem Freshom sme si už mohli zvyknúť na rôzne podivnosti. Produkcia, ktorú tu zabezpečil sa mierne podobá na T.I.-ov "Big Thing Poppin", keď spája piánko, gitaru a synťák.

"Every dollar that I count can't grow in my account
My account can't count up all my money in an hour"

Pri singloch sa drží podobnej schémy ako pri "Port of Miami", keď prvý nahral s Runners a po nich nasledoval Rotem a stretnú sa tam, s výnimkou Akona, dvaja najčastejšie využívaný hookmakeri. Na "The Boss" prenechá Ricky svetlo prevažne T-Painovi, ktorý dominuje tejto Rotemovke. Beat je asi aj najzaujímavejšia vec na tomto tracku, keď nový "favourite white boy" producent posunie do extrému záľubu južanských beatmakerov v gotickej atmosfére. Ross nieleže opakuje na trackoch stále to isté, ale už vykráda aj vlastné názvy, lebo už aj na "Port of Miami" mal track s názvom "Boss", aj keď myslím, že si to nikto nevšimne, nakoľko s výnimkou "Hustlin" a "Push it" tam nebolo nič zapamätateľné. "Speedin" mal byť očividne práve pokus o ďalší "Hustlin", keď sa spojil s The Runners, ale chémia sa už nezopakuje. Nie je to zlý track, ale nie je ničím výnimočny a len podčiarkuje priepasť, do ktorej sa Ross sám dostal.

Štýl sa zmení na "We Shinin" s produkciou Binka, ktorý vytiahne beat ako zo zlatej éry R.O.C., cez ktorý by sa veľmi dobre hodil niekto ako Kanye. Pozitívne ladený track oslavuje úspech, ktorý Ross a jeho súdruhovia dosiahli. Po zmene štýlu, príde aj zmena temy, keď na "Money Make Me Come" usporadúva svoju vlastnú "Rick Ross hľadá super-hoe" do beatu Drumma Boya. Nasleduje menší prieskum, kde sa Khaled snaží zistiť, či si užívame album. Ani veľmi nie a táto zbytočná interlúda tomu nijak nepomáha. Na čo tu dáva niečo takéto? Snáď si myslí, že ľudia si hovoria "hm, ten album je dobrý, ale čo mu vážne chýba je Khaledov skit"? Khaled hovorí, že Ross je definíciou "projects", mne však skôr príde ako definicia "projektu" - niečoho, čo bolo dané umelo dokopy.

" Never will I die, my name symbolize
The hustle for young killers coming from the other side"

Rossov život, to je tekúce šampáňo, modelky v bikinách a kilá kokaínu na stoloch. Keby ste to ešte nepochopili z predchádzajúcich trackov, zopakuje vám to na "This Is My Life". "This Me" ohlasoval Ross ako najosobnejší track, na ktorom si dal skutočne záležať a na ktorom predvedie, kto je to skutočný Rick Ross, preto ma trochu zaráža, keď tam nepočujem žiadnu zmenu oproti predchádzajúcim trackom. Track sa podaril aspoň po producentskej polovici Toompovi, aj keď znie až veľmi nápadne ako "Big Brother" od Kaneyho. Toomp však má aspoň niečo, čo mnohým južanským producentom chýba - schopnosť hudbou vyvolať emócie. Dvaja z lyricky najhorších mainstreamových rapperov sa stretnú na "Here I Am", kde Nelly a Ross hľadajú dievča, ktoré by si pridali na svoj Christmas list. Drumma Boy tentoraz siahne do iného šuflíka a vytiahne rýchly energický beat s romantickým piankom.

" I bulletproofed the Maybach
Got a killer's intuition
Holding on that mack 11, Makaveli premonition
Waiting on my Suge Knight"

Nasleduje "Justice League" show, ked sa predvedie trojica ich produkcií. Najprv sa predvedú beatom tak masívnym, že by sa nestratil ani na "American Gangster" pre jedno z najkomentovanejších koláb "Maybach Music", kde Jay-Z vypômože s tradične skvelým rapom. Tento pomalý, nostalgický beat donúti aj Rossa prísť s lepšími rýmami, keď opisuje svoju nebezpečný život, keď každý deň môže byť jeho posledný a vyvoláva obrazy Tupaca. "Billionaire" už omieľa len to, čoho sme sa napočúvali na zvyšku albumu a mení sa len beat, ktorý reprezentuje návrat samplovania z 80-tych rokov odštartovaný Timbom

Kvarteto bilionárov sa stretne aj na ďalšom tracku, aby zaplatili svoju "Luxury Tax". Na južanskom albume nemôže chýbať posse-track, ktorý tentoraz spojí New Orleans reprezentovaný Waynom, Atlantu s Jeezym a Miami zastupujú Trick Daddy. Na Rossa hneď zabudnete, lebo všetci traja ho ďaleko predstihujú a dominuje už tradične Weezy. "Repin My City" znie ako odpad z Khaledovho album, keď Ross v spoločnosti Brisca a CCC ospevuje slnečné Miami a album uzatvára intospektívnejšia "I'm Only Human", kde ospravedlňuje niektoré zo svojich chýb a poskytne aj niečo zo svojho životopisu. Aj keď som si želal viac osobnejších trackov, toto pôsobí až veľmi klichovito.

Rossa si nikdy nepomýlite s Talibom Kwelim alebo Lupem. Aj keď Guru hovoril "it's mostly da voice" ani to nemôže zakryť jeho absolútnu neschopnosť prísť s obstojným rýmom a to je na niekoho, kto sa označuje za "Biggieho Miami" dosť málo. Keď vás na tracku zatieni už aj Jeezy, je jasné, že máte problém. Toto už nie su baby rapy, toto idu až ku embryu. Aj ked musím uznať, že oproti minulému albumu trochu popracoval na flowe, čomu však nedá až tak vyznieť, nakoľko všetko zachádza s rovnakým hlasom.

Ross sa topí sa v kliche, ktoré tu už tisíckrát boli. Oslava jeho skvelého života veľmi rýchlo unudí a jednodimenzionalitu tohoto albumu nezachraňujú ani rádoby hlboké tracky, lebo tie útržky, ktoré ponúka nám nijak nedávaju vedieť, kto to vlastne je a aj tak biograficky znejúci track ako "This Me" len zdôrazňuje jeho úspechy ako kokainového kráľa a zlatom ovešaného bossa.

Beaty reprezentuju súčasnú scénu. Nie je tu ani minimálna snaha o nadčasovosť, ale sledujú sa len aktuálne trendy. Problem s albumami ako tento je však v tom, že keď si pustíte inštrumentálne verziu, neviete ani rozoznať, či ide o Jeezyho, Fat Joa alebo Birdmana.

Aj napriek týmto všetkým slabinám, však je na ňom niečo, čo priťahuje. V hip-hope, kde medzi najväčšie idoly patrí filmový Scarface, sa v ňom nikto nevidí viac ako práve Ross. Pri jeho rappoch si väčšinou vybavujem práve pamätnú scénu zo Scarfaca, keď sa peniaze nosili vo veľkých vreciach, lialo sa šampanske a nakupovali sa tigre. Jednoducho, keď chcete vedieť ako vyzerá Miami, pustíte si Rossa. Ale aj to, čo mu ide sňád najlepšie, ten jeho opis "high-life", v ktorom si žije, premieňa neustálym predhadzovaním pred tvár na slabinu.

Od albumu sa dáli očakávať dve veci - chytľavé beaty a odkazy na coke. Obidvoch sme sa dočkali viac než dosť. Ak vám toto stačí na dobrý album, prosím, tu si určite prídete na svoje. Ja však od albumu očakávam viac.