Popritom ešte natáča filmy, účinkuje v reality show, trenuje malých futbalistov, čo ma za výsledok, že je jeden z najznámejších rapperov súčasnosti, aj keď niekedy nie kvôli hudbe. S takým množstvom aktivít ako má Snoop pre mnohych nebolo prekvapením, že hudba u neho bola odsunutá na druhú koľaj. A zašlo to až tak ďaleko, že priznal využívanie ghostwriterov, čo môže prísť ako šok u niekoho, kto má na konte jednu z najväčších hip-hopových klasík "Doggystyle". Album číslo deväť preto vychádzal zahalený kontroverziou a mnohí boli pripravený tento album zavrhnúť. Snoopovi sa však dá ťažko odolať.

" Bendin' the curb swervin', blowin' on some hiz-erb
The boss has returned, I'm still flyer than a biz-ird"

Keď "Blue Carpet Treatment" bol o návrate na ulicu, tento abum charakterizuje najmä experimentovanie a dal by sa označiť aj za Snoopov najprogresívnejší. Kto ešte doteraz nevedel, že Snoop je absolutný haluzák, "Sexual Eruption" ho o tom presvedčí. Nielen kvôli tomu, že T-Snoop tu kopíruje Paina a jeho záľubu vo vocoderi, ale aj kvôli absolutne šialenému klipu. Aj keď priznal, že text aj beat mu dodal Shawty Red, len niekto ako Snoop z toho mohol spraviť hit. Snoopy je známy aj svojou záľubou vo funku a tu potvrdil aj na coveri starého hitu od Morris Day & Time "Cool", kde opäť využjie silu svojich hlasiviek Keď toto mal byť album, kde vzdáva úctu 80-tym rokom, týmto dvoma trackmi sa mu to určite podarilo. Obe su to chytľavé veci, aké si môžu v hip-hope dovoliť asi len Snoop. Tam patrí aj ďalší z highlightou "My Medicine", kde sa Doggy Dog pustí do country, aby prejavil úctu originálnemu americkému gangstrovi Johnnymu Cashovi. S gitarovým beatom mu vypomohol Whitey Ford aka Everlast.

" 1992, "Deep Cover" hit the world and fell in love with Snoop
"Doggystyle" came out, it's like I dropped a bomb"

Na tomto albume sa na rozdiel od tých minulých sústreďoval najmä na seba a možeme si tak užiť nezvyčajne vysoké množstvo sólo songov. Päťnásť rokov, ktoré sa Snoop drží v hre zhrnie na "Neva Have 2 Worry", kde popisuje svoju rapovú karieru od výbuchu "Deep Cover" cez prechod na juh k Masterovi P až po súčasnosť, keď je aktivistami naháňaný za používanie slov ako "bitch, slut a hoe". Temná nálada tracku mu dá šancu spomaliť a rozpovedať niečo zo svojho životopisu, ale naproti tomu, aby to využil na nejakú introspektívu, to použije skôr na vymenovanie svojich úspechov, takže je to skoro ako čítať Wikipediu. Sam si zabezpečil aj hudbu a keď vám to nebude sedieť, lebo v booklete uvidíte meno Nigaracci, vedzte, že to je jeho producentský pseudonym. Na "Hollywood Nightz" nam dá Snoop nakuknúť na hollywoodské večierky, kde každý s menom Jessica chce niečo málo z Dogfathera a Leo DiCaprio má "bad hoe". Veľmi chytľavý beat s hravým piánkom vyvolávajúcim éru Jackson 5 oprášil Nottz, ktorý tu opäť raz dokazuje svoju pozíciu jedného z najnedocenejších producentov hip-hopu.

"See, my game is outrageous
I got her to the crib and exchanged some fuck faces"

Snoop patrí medzi najväčších West Coast-patriotov a podobne ako na predchádzajúcom albume, kde sa nachádzalo "Candy", ani tu nezabudne na svojich horných susedov z Bay Area. Druhý singel "Life of Da Party" spája Snoopa s hyphy gorilami, veteránom Too Shortom a jednou z "nových" nádeji Mistah F.A.B.. Synťákový beat s west coast feelingom do klubu propravil Scoopdeville. Shout Out pre Bay Area je aj Rickom Rockom produkovany "Staxx in my Jeans", ktorý spája aj hyphy náladu so screwed-up refrénom. Snoop si zájde aj na juh prostredníctvom "Ridin In My Chevy". Tento štýl mu však vôbec nesedí a pôsobí veľmi silene.

" Oh my Lord, I'm sittin' at the board with my head down
I can't write my next line, I need to lay it down"

S jeho novou reality show "Fatherhood" sa objavuje aj čoraz viac trackov zameraných na rodinu a vzťahy. Aj keď Snoop videl celý svet, len k jednej tvári sa stále vracia, aspoň to hovorí na "Been Around the World". Motivačná "One Chance" zase pripomína, že tá správna je len jedna a preto sa netreba báť ísť do trvalého vzťahu. Trošku precíteného soulu prinesie aj Raphaell Saadiq na "Waste of Time", ktorý je zase takou opačnou mincou k predchádzajúcemu tracku, keď opisuje vzťah, ktorý nikam nesmeruje a je čas povedať goodbye. Posledné dve tracky dokazujú, že Snoop má ešte potenciál byť viac ako len zásobník fráz. Emočnou výpoveďou je "Why Did You Leave Me", kde sa Snoop rozpadá po tom, čo ho opustila jeho vyvolená. Atmosféru dobre podčiarkuje aj beat Polowa, ktorý vysamploval "Celtic Rain" od Mika Oldfielda. Zaverečné tracky sa síce mohli vymeniť, ale aj "Can't Say Goodbye" je dobrou koncovkou. Je to to tradičné "nikdy som sa nezmenil, aj napriek úspechu" a hlása Snoopov návrat k ulici.

"Critics wonder if I'm tryin' to be the old me
But if they think the old me ever left
Then they don't really know me"

Väčšina albumu bola ošéfovaná novým producentským tímom QDT tvoreným Teddym Rileym, DJ Quikom a Snoopom, ktorých spája aj záľuba v pop hitoch 80.rokoch, čo je na albume naplnenom retro soundom, new jack swingom a vocodermi dosť počuť. Snoop si vybral si kvalitnú kolekciu beatov a po Dreovi a Neptunes možno našiel producentov, ktorí budú charakterizovať ďalšiu časť jeho kariery. Už od úvodných tónov albumu pochopíte s čím tu máte dočinenia. Musím priznať, že Quikov štýl mi nikdy nejak nesedel a nech to znie v porovnaní s jeho dlhoročnou karierou akokoľvek paradoxne, presvedčil ma až tu. Nafunkovaná záležitosť s veľkolepými trúbami vyzývajúca na oslavu pre "Press Play" totiž perfketne zafunguje s Kuruptovou energickou nadielkou na refréne. Zaboduje aj Teddy Riley, Pharrell prelomu 90-tych rokov, s vlastnou verziou snap music, ktorú obohatí o piánko, aby vytvoril "SD Is Out", ktorý trpí len na na nulový obsah, keď Snoop prichádza len so svojimi kliché party rýmami. Bývalý líder Blackstreet ma na svedomí aj animovany sound "Gangsta Like Me" so samplom ako zo starého Batmana(Boom!Crash!Splash!).

Aj keď beaty bývajú v poslednom čase Snoopovým záchranným kolesom, aj tu sa parkrát sekol. Paradoxne jeden z naslabších beatov na albume majú mágovia z Neptunes. O to viac, že pri ohlasovaní tohoto albumu sa spomínalo, že to bude čisto záležisť Pharella, Chada a Snoopa - osvedčenej kombinácie, ktorá ma na konte hity ako "Beautiful" a "Drop It Like It´s Hot". "Setz Up" znie ako nepodarený remake "Money Maker" a čo malo byť pokračovanie "Vato" sa premení len na nudné tri minúty s nejakou tou refrénovou gymnastikou od P-ho. Medzi klenoty albumu zďaleka nepatria ani "Let It Out", "Those Girlz", ktorá mi nejak nejde dokopy s jeho trackmi s "rodinnou" tematikou a ničím ma neupútala ani "Whatever You Do".

Hip-Hop Connection má feature, kde prerábajú albumy do Ipod formátu. Ja by som si do svojho Ipodu zobral asi tak 12 trackov, zbytok by mi nijak nechýbal. Neviem, prečo sa ani po toľkých albumoch Snoop nezbavil svojho zlozvyku napĺňať svoje LPs do plných 80-minút. Keby sa toho zbavil, jeho diskografia by žiarila o to viac. Snoopovi fanúšikovia však môžu oslavovať. "Ego Trippin" je naplnený potenciálnymi hitmi a dokazuje, že si môže dovoliť naozaj všetko - a všetci mu to žerú. Tracky si nevyžadujú pozornosť, nebudute ich pretáčať pre killer quotables, ale o tom Snoop už dávno nie je. Keď niekedy to bol MC, teraz je len rapper. A vie to aj sám, preto sa snaží upútať skôr formou ako obsahom a stavia najmä na svoju charizmu. Kto vie, ako sa však takýto album bude počúvať po pár rokoch.