Q-Tip
The Renaissance
© 2008 Universal Motown
čas: 43:16

Hip-hopu som prepadol vďaka A Tribe Called Quest - boli to oni, ktorí mi ukázali ako má znieť hip-hop. Skutočnou renesančnou érou boli pre mňa roky 1991-1993, keď bol hip-hop obdarenými toľkými kvalitnými skupinami, ktoré priniesli zmenu v témach, štýle, prístupe a odkaze. Hovorím o časoch, keď vychádzali albumy ako "The Low End Theory", "De La Soul is Dead" alebo "All For One" od kolektívu známeho pod názvom Native Tongues - kolektívu, ktorý sa snažil byť East Coast odpoveďou na gangsta rap. Zatiaľ čo západné pobrežie bolo o tvrdých beatoch a necenzurovaných reportážách z ulíc, Native Tongues ovplývali hravosťou, nadhľadom, hudobnou sofistikáciou, vtipom, inteligenciou a hlavne skills na micu. Pri vymenovaní všetkých týchto vlastností mi ako prvý napadne Q-Tip, neoficiálny líder celého movementu. Ťažko by sa za reprezentanta tejto éry dal vybrať niekto lepší.

"Percussions are weapons, drums are Smif N Wessuns
Lyrics poppin off leaving deep impressions"

Q-Tipov prvý album prišiel v čase, keď jeho sólova kariera oslavovala len prvý rok a bol čerstvý po rozpade Tribu. Zatiaľ čo "Amplified" bol prvým a posledným albumom, ktorý vydal, určite to nebol posledný album, ktorý nahral. Tip album nevydal celú dekádu(keď to chcete zaradiť do kontextu - Tribe vydali všetkých svojich päť albumov v rozmedzí deviatich rokov) a aj keď za ten čas nahral tri albumy, žiadny z nich sa nedostal vonku a dočkali sme sa len nekvalitného bootlegu "Kamaal the Abstract". Ten bol drastickou stoosemdesiatkou oproti party štýlu "Amplified" a sústredil sa na neo-soulovú fúziu, ktorá bola pre jeho vtedajší label Arista Records až príliš alternatívny(a to len rok predtým ako podobne ladený album nechali ku globálnemu úspechu vydať Andreho 3000). Takže po tom, čo bol prvý album odmietnutý fanúšikmi ako príliš komerčný, druhý bol odmietnutý labelom, lebo mu ten komerčný appeal chýbal. Tip následne ostával v úzadí(aj keď sa sem-tam ukázal na featuringu napríklad pre hit "Galvanize" od Chemical Brothers), zatiaľ čo sledoval ako jeho "potomkovia" Kanye West a Pharrel Williams ovládajú mainstream. Tam sa on však už nehrnie, ponúka umenie - štýlom, akým to dokáže len on.

"I feel what the beat does, people fuck with me 'cause
when the song end I become what the beat was."

"The Renaissance" je album postavený na živej kapele, ktorá mu dodáva improvizačný jazzy feeling s organickým zvukom. Nie je ako Tipovo prvé sólo LP - "The Renaissance" je rozšírením estetík albumu Tribu a je zameraný na uspokojenie fanúšikov, ktorý sa cítili opustený posunom "Amplified" k popovému soundu. Album bol uvádzany singlom "Getting Up", Tipovým pohodovým zájazdom do neo-soulu s príjemným piánkom, ktoré vás jednoducho donúti chillovať - kvalita, ktorá zaradila aj A Tribe Called Quest medzi nedotknuteľné legendy. Produkčne sa môžete pripraviť na soulové piano linky na "Life Is Better", praskajúce kopáky na "Shaka" alebo DJ-ské scratche a posekané gitarové akrody na "Official"."Move", jediná externá produkcia na albume, ktorú ma na svedomí J.Dilla, zasa sampluje Jackson 5, čo je takmer vždy zárukou podareného tracku.

"Looking for your soul in WMDs
You can't nothing cause you heart is empty."

Spomienky na Native Tongues vyvolá aj nákazlivý entuziazmus a povestná pozitivita, ktorá sa tiahne albumom, aj keď pred vecami, ktoré sa mu na súčasnej Amerike nepáčia, nezatvára oči. Rap však niekedy ostáva v úzadí za produkciou a necháva prehovoriť beat. Možno aj preto sa na obale album Tip skrýva za MPC. Nemyslite si však, že ešte stále nedokáže poriadne naložiť aj na micu. "Dance on Glass" je lyrickým vrcholom albumu, keď Tip zo svojho veteránskeho hľadiska hodnotí súčasnú "refrénovú" scénu bez substancie. Prvú minútu ide akrobaticky bez hudby a v očakávaní beatu si uvedomíte, že Tip ho ani nepotrebuje - jeho hlas je natoľko melodický. Tip a celý Tribe boli povestný aj kvalitou svojich trackov zaoberajúcich sa vzťahmi, na čo nadväzuje aj tu. Na excelentom prvom singli skúma vrcholy a pády kolotoča s názvom láska a aj na "You" ponúka svoju stranu posedenia v partnerskej poradni. Na "Fight/Love" zasa Tip pripomína svoj rozprávačský talent, keď sa pozerá na rozhodnutie mladého člověka vstúpiť do armády a ako to ovplyvňuje vzťah s jeho snúbenicou.

"It's up to me to bring back the hope
The feeling in the music that you can quote"

Tip je ešte vždy majstrom atmosféry, štrukturujúc album tak, že si ledva všimnete striedanie trackov. To netvrdim, že album ma rovnaký sound, práve naopak tracky sú od seba tak odlišné, že tá prirodzená súdržnosť je o to udivujúcejšia. Sekvenciovanie albume je tak dobré, že si budete album opakovať znova a znova, lebo ten tucet skladieb sa pred vami len tak preženie.

Návraty nikdy nevyzerali tak prirodzene a tak jednoducho ako u "The Renaissance". Možno je to ovplyvnené, tým ako dlho bol Tip preč, ale tohoto albumu sa nedokážem nabažiť. Jeho absencia spôsobila aj to, že jeho hudba nikdy neznela tak sviežo a ako rovnako dôležitá alternatíva k súčasnej mainstreamovej tvorbe ako za čias Tribe. Je veľmi ľahko zabudnúť aký veľký vplyv mal Tip a celý Native Tongues na zvuk hip-hopu - celých štyridsať minút albumu vám to však bude pripomínať. S ďalším esenciálnym albumom na konte, "The Renaissance" je ten album, ktorý od Q-Tipa čakali fanúšikovia Tribe od doby, keď sa skupina pred dekádou rozpadla.