„Kamaal the Abstract“, ktorý viac ako akýmkoľvek hip-hopovým vplvom, dlží Stevie Wonderovi, Princovi a Milesovi Davisovi. Bolo to Tipove nebojácne vykročenie z kruhu, vtedy ešte nepochopená snaha zbaviť mainstream otrepaných trendov. Tip necháva priestor, aby prehovorila samotná hudba a ukazuje dokonalý producentský dotyk. V jeho hudbe cítiť uvoľnenosť, soulový vibe a je jednoducho príjemný na počúvanie. To však netvrdím, že by album nemal aj lyrické momenty. Stačí si vypočuť Tipov storytelling na „Even If It Is So“.

 

Väčšina Tipových fanúšikov si „Amplified“ neobľubila, pretože bol príliš popový, prílis klubový, prílišným posunom od ATCQ. Bolo to obetovanie osobného presvedčenia pre komerčný úspech. Tu však nič neobetoval a album má všetky poznávacie značky Tribu – je jazzy, hravý, hýbe s vami a dá vam šancu oceniť Tipovu muzikálnosť. Je ťažko uveriť, že tento album ležal v archívoch sedem rokov, o to viac, že bol za nekomerčnosť odsúdený len pár mesiacov predtým ako s podobne ladenými albumami prerazili Andre 3000 alebo Gnarls Barkley. Ľudia z Aristy nevedeli, čo robia – Q-Tip bol vždy o krok vpred.