Nakoniec som sa rozhodol pre "Midnight Marauders". Nebol možno tak prelomový ako ich debut "People's Instictive Travels and the Paths of Rhythm" alebo tak vplyvný ako "Low End Theory", ale elementy z obidvoch týchto albumov spojil do dokonalého celku.

Mať prvé tri albumu onálepkované slovom "klasika", to sa len tak niekomu nepodarí a nikto iný mi vlastne ani nenapadá. Trio Q-Tip, Phife Dawg a Ali Shaheem(a neviditeľný člen Jarobi) však nikdy neboli ako zvyšok a kráčali si vlastnou cestou. Slovu "jazz rap" dodali dovtedy nevídaný štýl a svojou nenútenosťou a nadhľadom si získali zástupy fanúšikov. Ignorovali všetky trendy, preto tak vytŕčali. V záplave gangsta rapu a party songov prišli so svojim vlastným uhlom pohľadu na hip-hop, oddelili sa od vtedajších macho póz a sústredili sa na každodenné problémy podobne ako ďalší členovia Native Tongues Posse ako De La Soul, Jungle Bothers, Latifah a Moonie Luv.

Hudobne ide o ich najväčšie víťazstvo. So svojim tretím albumom, podobne ako s dvoma predchádzajúcimi prišli s novým soundom a výsledkom bolo ešte zvýraznenie jazz-rapového nádychu. "Midnight Marauders" bol solovo produkovaný ATCQ, s výnimkou "8 Million Stories" od Skeffa Anslema a "Keep It Rollin" s beatom spriazneného Large Professora, aj preto ide o ich najkonzistnejší album a nenájdete tu skladbu, ktorá očividne vytŕča ako "Can I Kick It" alebo "Scenario". Zároveň sa dá počítať aj za ich najtemnejší albume, aj keď to v prípade ATCQ postavenom na pozitivizme nezachádza do nijakého horrorcoru. Na vrchole sú tu aj Tip a Phife, ktorých hravé vymieňačky na micu pôsobia takmer telepaticky.

Neviem si predstaviť album bez žiadnej zo skladbieb. Je tu party track na "We Can Get Down", introspektívna "After Hours", temná nálada "Midnight", hlboká "God Lives Through", nejaký ten smooth talk pre ladies na "Electric Relaxation", "Sucka Nigga", kde rozoberajú ešte aj v súčasnosti aktuálny problém "N-Word", "8 Million Stories", kde sa Phife podelí o svoje každodenné ťažkosti s prebíjaním sa, najväčší singel albumu "Award Tour" a po tom, čo prišli so "Scenario" si Tribe museli zopakovať spoluprácu s Bustom, ktorý prepožičal svoj typický adrenalínový prejav "Oh My God".

Viac ako čokoľvek iné v súčasnom hip-hope chýba konzistencia. Tak dostaneme album s dvoma hot singlami od rappera, o ktorom už nikdy nebudeme počuť. Pri ATCQ však máte istotu, že nech siahnete po akomkoľvek albume, nebudete musieť preskakovať žiaden z trackov. Všetky ich albumy sú nadčasové a nebudete veriť, že tým prvým už ťahá na dvadsať rokov. Po tom, čo vydali dva klasické albumy v rade sa vela ľudí pýtalo, s čím prídu ďalej. Tribe sa však ešte prekonali a nasledovali to pre mňa ich najlepším albumom. Albumom absolutne fenomenálnym vo všetkom - od textov po produkciu.

"Midnight Marauders" bolo komerčne úspešný, umelecky inovatívny a ukončil trilógiu, ktorá Tribe navždy zapísala do hip-hopovej siene slávy. Z Tribov cítiť rešpekt pre umenie a lásku k hudbu a preto sú pre mňa práve oni príkladom skutočného hip-hopu - hip-hopu vo svojej ideálnej forme. Je to jeden z albumov, ktorý by nemal chýbať u žiadneho z hip-hopových fanúšikov.

Tracklist:

1. Midnight Marauders Tour Guide
2. Steve Biko (Stir It Up)
3. Award Tour - (with Trugoy)
4. 8 Million Stories
5. Sucka Nigga
6. Midnight - (with Raphael Wiggins)
7. We Can Get Down
8. Electric Relaxation
9. Clap Your Hands
10.Oh My God - (with Busta Rhymes)
11.Keep It Rollin' - (with Large Professor)
12.The Chase (Part II)
13.Lyrics To Go
14. God Lives Through