Method Man
4:21...The Day After
© 2006 Def Jam
čas: 62:36
hodnotenie: 8/10

Nedávno som písal článok o začiatku novej éry pre Wu-Tang Clan. Ghostface presvedčil, teraz je čas pre ďalšieho reprezentanta netopierieho klanu ukázať, či sú Wu ešte stále relevantný. Už keď vyšiel prvý album "Enter the Wu" v roku 1993 bol to práve Method Man, ktorý na seba strhol najväčšiu pozornosť a ako jediný mal na albume aj sólo track "M.E.T.H.O.D. Man". Keď sa rozhodovalo, kto ako prvý z WTC vydá sólo album, nevyberalo sa dlho. Všetci členovia sa zhodli na tom, že Meth ma najlepší flow a mass appeal. Niektorí tvrdia, ze sólo debut "Tical" sklamal, ja som to tak ale nikdy nevidel. Method Man nahral kvalitný debutový album, problém bol v tom, že jeho fellaz nahrali ešte lepšie albumy. S ďalšími LPs to už bolo slabšie. "Tical 2000" doplatil na dlhú minutáž a "Tical 0: The Prequel" zase na "hot producentoch".

Týmto štvrtým albumom sa Meth odklonil od formátu Tical a album nazval "4:21…The Day After". Ako Meth povedal, 20 Apríl je svetový deň húlenia(každý povinne zaznačit do diára), a deň potom máte stav, keď všetko vidíte jasno (no neviem, u mňa to bolo skôr opačne, "deň po" som vymletý jak smažka). Vyhlasoval, že tento album bude návrat k ulici a už obal, kde je graffiti nápis 4:21, niečo naznačuje.

Intro otvorí dav ľudí volajúcich po legalizácii marihuany a po nich nastupuje Method Man, ktorého rap by sa dal zhrnúť do poslednej vety - "how can you say I'm washed up, when I'm the dirtiest thing in sight". Obhajuje seba a Wu, a dissuje všetkých, čo o ňom pochybujú. Po intre nabehne klasická storchovina "Is It Me" - jemné piánko a tvrdé bicie, v ktorej Mef (žiadne Meth, Afro-Američania podľa Mefa nepoužívajú -th) textovo nadväzuje na intro a pokračuje v dissení svojich kritikov, všetkých, čo zatratili Wu a zapojí do toho aj jednodimenzionálnych rapperov. Každý, kto pochybuje o Methovi má "Problem". O tom rapuje na Erickom Sermonom produkovanom tracku, ktorý si podobne ako na "Blackout" spolu s RZA rozdelil najväčšiu časť produkcie. Až na známe bicie, je track nevýrazný. Na "Somebody Done Fucked Up" sa producentsky predvedie Havoc z Mobb Deep, ale nezaujme. Zaloopovaný motív možno zafungoval pri "Outta Control", ale tu po takej minúte začne nudiť. Päťka je prvý skit - ako to už u skitov býva, raz vypočuješ a ďalej skipuješ. Na šestke "Fall Out" sa producentsky zaskvel Kwame, ktorý Methovi dodal prvotriedny matroš. Takto by podľa mňa vyzeral RZA-ov štýl, keby neprišiel o samplovaciu banku. Meth tiež zažiari hláškami ako "I'll stop changing my style, when you stop stealin' it". Prvý track, pri ktorom som si dal aj repeat. Hláška "Wu-Tang is for the kids" je aj predzvesťou prvého featuringu, ktorým je prekvapujúco Ol' Dirty Bastard. Začína vo veľkom štýle a svojou opileckou flow vykrikuje "Fuck You". Zaujímavé, že ODB-mu vychádzajú po smrti lepšie tracky ako za života, čo sa nedá povedať o Biggiem alebo Pacovi.

Nebol by to Meth, keby si na svojom albume nenašiel miesto aj pre trochu zelenej. Už úvodná hláška "Roll that shit, light that shit, smoke it" z tracku "4:20" naznačuje, o čo tu pôjde. Produkciu si tu rozdelil RZA s Berretta 9. Slušný track, až na ten part od Fiska. "Let´s Ride" je sladký track pre nežné pohlavie. Počul si raz, počul si všetky. R'n'B feeling doplňuje na refréne Ginuwine. Pripadá mi to skôr ako Methodov featuring na Ginuwinovom albume a nie naopak. Mimochodom, všimol som si, že "Let's Ride" a "Bounce" sú asi najpoužívanejšie názvy rapových trackov ( tak ako to je s "Angel" u popových a "Numb" u rockových). Prvú polovicu albumu končí Wu-záležitosť "The Glide". Mef, Rae a La the Darkman do beatu od RZA. Najlepšie dáva práve The Chef a navnaďuje tak fanúšikov na pripravovaný "Only Built For Cuban Linx part 2". "Seat next to Oprah, Playboy Bunny that can cook" - to je pár vecí, po ktorých túži Johnny Blaze. Viac ich spomína na tracku "I Gotta Have It" cez beat od Sermona. Trinástka je prvý singel "Say" aj so zamatovým hlasom od Lauryn Hill. Textovo vyhovuje, lebo predstavuje témy, ktorých sa Meth drží až do konca albumu - kritici, fanúšikovia a wack MC's("they claim I've lost my skill, when they've been programmed to lose their feel"). Hudobne je to ale otáznejšie. Neviem, či má akustická gitara v roku 2006 šancu zaujať hip-hopových fanúšikov odchovaných na crunku.

Na "Ya'Meen" beat uvaril pre mňa neznámy Chairman of the Boards, a celkom sa mu to vydarilo. Agresívny nu-schoolový beat, do ktorého Meth a hosťujúci Fat Joe a Styles P dávaju tradičné hip-hopové klišé "I'm the toughest, don't fuck with me". Pätnástka je odkaz na klasický skit z The Chapelle Show. Skit je ale rozhodne lepší ako track, z ktorého si pamätám iba to fejmové "Konichiwa bitches". "Everything" je ďalšia záležitosť Wu-familie. Beat od Mathematicsa, rýmy Method Man, Inspectah Deck a Streetlife. Crossover je prakticky mŕtvy, takže ten pseudo-rockový beat(ktorý už použili napríklad aj Non Phixion v tracku "Cult Leader") od Versatile na "Walk On", len potvrdzuje tých, čo obviňujú Wu zo zaseknutia sa v '98. Tento track, ale zachraňuje kvalitný rap od zhúleného dua - Red & Meth. Redman to zabíja("I'll pull out a hammer big as vacuum cleaner") a potvrdzuje pozíciu jedného z najlepších MC's. Kedy už bude to sólo, Red? Posledná Wu vec -"Presidential MC's" je na devätnástke. RZA dodal beat, a tentoraz si do neho aj zarapoval, spolu s Raekwonom a Methom. Veľmi kvalitná temná produkcia doplnená o dobrý rap. Album uzatvára druhý love song "4 Ever", produkovaný Kwamom. Meth pripomenie staré dobré časy "All I Need" - asi najlepšej balady/lovesongu hip-hopu. Solidný koniec.

Po lyrickej stránke je Meth ešte stále krutý a neni pochýb, že čo sa týka flow, patrí Meth medzi špičku. Kritika, čo sa na neho zniesla za posledné dva albumy ho poriadne nakopla a je v najlepšej forme od originálneho Ticalu. Vypísanie najlepších rýmov by mi zabralo ďalšiu A4.

Produkcia ma až tak nenadchla. Keď napríklad u "Game Theory" od The Roots by som nemal problém vypočuť si inštrumentálnu aj acapella verziu, tu by som ostal asi iba pri tej nehudobnej. Netvrdím, že každý beat musí mať synťáky a clapy, ale keď si pustím Tical 2000 a počujem podobné inštrumentálky ako tu, vidím v tom problém. Za 8 rokov predsa len očakávam nejaký posun. Sklamal najmä Sermon, od ktorého som po veľmi kvalitnom Chilltown New York, čakal kvalitnejšiu produkciu. Naopak, zaujal ma Kwame, ktorého som doteraz veľmi neregistroval

Wu-Tang Clan sa svojim spôsobom stali deliacou čiarou medzi klasickým hip-hopom deväťdesiatych rokov a moderným rapom ovplyvneným najmä dirty southom a érou "superproducentov". "Fishscale" a "4:21…The Day After" by možno v inom roku boli kandidátmi na album roka, 2006 je ale jeden z najsilnejších rokov pre hip-hop a to posledná štvrtina sľubuje také chuťovky ako nový Nas, The Game a Jay-Z. Keď sa však "Only Built For Cuban Linx part 2" aspoň priblíži kvalitou k prvému dielu, rok 2006 sa, aj vďaka Method Manovi, zapíše aj ako rok renesancie netopierov.