Jay-Z
American Gangster
© 2007 Island Def Jam/Roc-A-Fella
čas: 58:49

Od teraz ma môžete volať Buckydamus, lebo moja predpoveď vyšla do bodky. Minulú recenziu na Jay-Z-ho "Kingdom Come" som končil slovami, že dúfam, že to nebolo jeho posledné slovo, a že o rok príde s tým klasickým materiálom, ktorý od neho každý čaká. A netrvalo ani rok a je to tu. Jay sa albumom "American Gangster" najbližšie priblížil k "Reasonable Doubt" a je to o to paradoxnejšie, že sa o to postaral z najväčšsej miery práve Diddyho producentský tím, ktorý sa stal takmer synonymom pre "komerčný" hip-hop. Tu však nečakajte žiadne komerčné hity, žiadne umelé spolupráce, žiadne hity na MTV - toto je tak surové ako to len ide. Príbeh tohoto albumu asi už každý pozná - predpriemiera filmu "American Gangster" Jaya tak inšpirovala, že sa ihneď pustil do nahrávania konceptuálneho albumu pod rovnakým názvom. A čo z neho robí tu klasiku?

"Look.. mind state of a gangster from the 40's
meets the business mind of Motown's Berry Gordy"

Náladu albumu nastaví Denzelov úryvok z filmu do pomalého gangsta podmazu od Chrisa Flama, ktorý by v pohode zapadol do "Godfathera" alebo "Goodfellas", na ktorý nadväzuje vysvetlenie pojmu "American Gangster". Filmovy koncept odštartuje "Pray", kde sa po Beyoncinej modlitbe začne úvod do gangsterskeho detstva, kde náš American Gangster vyrastá v obklopení gangstrov a začína svoju cestu za vrcholom a eventuálnym pádom. Veľmi silný beat od The Hitmen robí z tohoto tracku parádnu jazdu a Hova si užíva každú jednu slabiku.

"Who in the F knows how to be successful
Need a "Personal Jesus," I'm in Depeche Mode"

Cesta za "American Dreamin" pokračuje opäť s beatom The Hitmen, ktori vysamplovali Marvina Gaya do tohoto soulom nasiaknutého beatu. Jay tu ponúka niektoré zo svojich najlepších metafor poslednej doby a dáva tomuto tracku zadosť komplexnýmy rýmami. Nepredstaviteľná kombinácia z pred pár mesiacov sa premenila na skutočnosť na "Hello Brooklyn 2.0", ktorú orýmovali dvaja Carterovci. V rozhovore pre XXL Wayne povedal, že to bol Jay, ktorý požiadal o účast na tejto pocte pre Brooklyn, kde každý určite spozná sample Beastie Boys z "B-Boy Boubaillabase". O refrén sa postará bývalý "the best rapper alive since best rapper retired", ale svojou šetsnástkou sa nevyrovná svojmu staršiemu "bratovi". Tu najlepšie vidno ake neopodstatnené sú prirovnania niekoho ako Weezy ku Jiggovi - keď ten sa hrá so slovíčkami a prináša zložité slovné hračky, Weezy sa drží elementárnosti, čo nevravím, že je zlá vec, ale na legendu to nestačí. Tvrdá produkcia od Big D by pri väčšine rapperov nezafungovala, ale obidvaja Weezy aj Hova majú jedny z najlepších flow v hip-hope a nie je pre nich problém prispôsobiť sa akémukoľvek soundu.

"God as I never had that, streets was my second home
Welcomed me with open arms provided a place to crash at"

"No Hook" je opäť lyrickým predstavením garantovanej značky Hova INC s tvrdými rýmami ako "Her fear her youngest son be a victim of homicide/But I gotta get you outta here momma, or I'ma die...inside", ktoré Jigga prednáša s absolutnou chladnokrvnosťou. Hudobný podklad Hitmen vyvoláva filmové scény, kde Jay popisuje svoj vzostup na gangsterskom rebríčku a výchovu ghettom. Po vzostupe sa to oplatí aj osláviť a to vo veľkom prináša "Roc Boys(And the winner is)" - výsmech amerického gangstra, ktorý sa z vrchu pozerá na zvyšok. Prvý oficiálny singel tohoto albumu bol Rolling Stones vyhlásený za track roka, čomu veľmi nerozumiem, ale táto oslava "high life" so živým beatom Hitmen je fakt podarená, podobne ako klip od Chrisa Robinsona.

"I can walk down the hall of mirrors in Versailles
And be so satisfied when I look myself in the eyes"

Funk vas pohltí pri počúvaní "Sweet", ktorá popisuje dealovanie drog a celkový život gangstra, kde každý ďeň môže znamenať pád. Beat Hitmen vyvoláva éru blaxpoitation filmov. Za každým gangstrom stojí aj silná žena, ktorej je venovaná "I Know" s refrénom Pharella a orientálnou produkciou The Neptunes postavenej na čínskych klávesoch, trochu bonga a synťákoch, ktoré dotvárajú plazivú náladu. Neptunes sa postupne začínali vytrácať z veľkých releasov a boli nahradený Cool & Dre alebo Runners, ale podľa mňa majú ich beaty oveľa väčšiu trvácnosť. Aj keď tento beat nie je nič špeciálne, ale po ich miernej odmlke znie opäť sviežo, a možno práve o to im išlo. Po nepodarenom sóle Pharella to vyzeralo akoby už Neptunes nevedeli chytiť formu, ale postupne sa vracaju na scénu a osvedčený tím Jigga + Neptunes opäť maká na plne obrátky.

"Ordered some Patreezy, while talkin to this breezy
Brushin off my three-piece, I make this look too easy"

Veľmi chilloutovú náladu má "Party Life", ku ktorej sa hodí len zapáliť trochu zelenej a relaxovať - ako hovorí Jigga "Welcome to the 70s"."Black Album" sa pripomenie na "Ignorant Shit", čo je nepoužitý track z roku 2003, ktorý sa tu dočkal vynovenej verzie v spolupráci s Beaniem, ktorý sám vydal veľmi kvalitný album "The Solution". Track je odpoveďou všetkým kritikom hip-hopu, ktorý sa objavili po incidente s Donom Imusom, odpisuje všetku negatívnu reklamu, ktorú hip-hop schytáva a láme všetky prsty, ktoré na neho ukazujú. O beat sa postaral Just Bleezy a zapojil aj sampel známy z Biggieho "One More Chance".

"I ain't playin, life's short so I aim
I ain't waitin 'til lifers start betrayin 'em"

DJ Toomp vytiahol nezvyčajne soulové pohladenie pre uši na "Say Hello", ktorý využíva jeden z najslavnejších citátou filmu "Scarface", kde Hova obhajuje svoju úlohu gangstra ako jediný únik z ghetta a spomenie aj incidenti ako Jena 6 alebo tých sľubovaných "40 acres and a mule", z ktorých nič nebolo, tak si musel zohnať 40 Glock. "Black Republicans" nasadili latku prílis vysoko a každá ďalšia spolupráca Jaya a Nasa bude porovnávaná práve s týmto trackom. "Success" je však niečo iné. Na začiatku si Hova požicia časť z Eminemovho "I'm Back" a prechádza do toho, ako mnohý ľudia nechápu, čo je to úspech a čo všetko pre to musel obetovať.

"Fight and you'll never survive
Run and you'll never escape
So just fall for Grace
Damn..."

A po úspechu môže prísť len pád a "Fallin" ho prináša. Opakujú sa najznámejše scény z "Casina", "Scarface", "Goodfellas" a náš gangster klesá až na dno. Jermaine Dupri to absolutne zabil týmto beatom(pre mňa je to jeden z najlepších beatov s jeho výsačkou) a Jay do toho dava bezmedznú klasiku a každe jeho slovo je akoby zrastené s beatom. Beat orezaný až do minima poznačuje "Blue Magic", kde Hova potvrdzuje svoju pozíciu najtvrdšieho heroínu hip-hopu hlasom bez jedného zaváhanie, s absolutnou bezchybnosťou a surovosťou. A na záver živočíšny beat Just Blaza pre "American Gangster" so soulovým samplom typickým pre staré Kanyeho beaty.

Málo raperov sa môže pochváliť až štyrmi klasikami. Po tomto album je Jay jedným z nich. To, čo tu ponúkol je niečo naprosto neočakávané - návrat ku koreňom, ktoré ho vyniesli na vrchol. Oproti poslednému albumu sa zlepšili produkcie, ale kde album exceluje je po lyrickej stránke a je to Jayov najsurovejší album od debutu. Album plný nečakaných rýmov, múdrych metafor a textov, ktoré fungujú vo viacerých levelov. Nie nadarmo si Jigga vyslúžil aj alias "King of double-meanings" a hĺbka tohoto opusu robí z neho takmer neopočúvateľný album. A absencia chytľavých refrénov a hitových beatov ma núti mať tento album ešte radšej.

Keď "Kingdom Come" sa snažil byť "dospelý" album, tu sme naspäť v ghette a "American Gangster" je niečo ako pokračovanie "Reasonable Doubt" - čo by sa stalo s Jay-Z, keby sa nedal na rap. Ako konceptuálny album možno trochu pokrivkáva, lebo v trinástich trackoch, len veľmi obšírne popisuje život gangstras množstvom odbočiek.Tiež to možno nie jenič inovatívne - výstup a pád gangstra sme tu už mali viackrát(raperská obsesia s gangsta filmami nie je nič nové - odkazy na filmy ako "Scarface" alebo "Goodfellas" sú takmer povinnosťou pre každý gangsta album) a podobný koncept zvládol lepšie Prince Paul, ale textovo sa dá z toho cítiť tá autenticita - cítiť z toho ulicu.

Aj keď ma Jay na svojom konto už pár klasík, na každom z albumov sa nachádzal nejaký ten filler. Tu dáva do každého tracku všetko a vyhýba sa núteným rapom. Predvádza nečakanú konzistenciu a vybrať najslabší track chce chviľku premýšľania. A je to aj vďaka skvelým produkciám. Beaty od The Hitmen pripomínajú staré veci od Bad Boy ako Biggie Smalls alebo L.O.X. a obrátiť sa na Diddyho sa ukázalo byť pri tomto albume veľmi dobrý ťah, keď beaty pod ktorými su podpísaný Bad Boys dokonale vystihujú atmosféru, po ktorej Hova išiel.

Toto je asi najbližšie ako sa nový Jay dostane k tomu starému. Už nesnaží nikoho presvedčiť, svoje meno má navždy v hip-hopovej sieni slávy, a vyzerá to, že tento album urobil najmä pre seba. Mnoho ľudí to kto-vie-prečo stále ešte nevie prehltnúť, ale Jigga vojde do histórie ako jeden z najlepších MC a aj keď sa termín "street poet" častejšie spája s Nasom, zaslúži si ho aj Jay-Z.