Jadakiss
The Last Kiss
© 2009 Def Jam/Roc-A-Fella
čas: 67:51

Už je to viac ako dekádu, čo L.O.X. prišli so "shiny suit" albumom "Money, Power, Respect". Už vtedy bol Jadakiss jednoznačne najvýraznejším členom. Vedel to aj on sám a preto sa na svojom sólo debute predstavil ako samozvaný "Top 5 Dead or Alive". Po vydaní dvoch albumov(a veľmi vlažnom prijatí toho prvého) však veľa ľudí ostáva skeptických, či je Jada skutočne schopný dominancie v hre. Aj napriek skvelým mic skills a schopnosti roztrhať vás svojou šestnástkou, totiž nebol schopný vytvoriť kohézny, spolu-držiaci sólo album a stále čaká na LP, ktoré bude skutočným ukazovateľom jeho talentu. Hovorí sa však "do tretice všetko dobré". Naozaj?

"5 on the other side of the peephole
Head shot from point-blank, call it a free throw"

Aj napriek tomu, že sa prehlasuje za jedného z piatich najlepších, to Jadakiss na albume ešte nedokázal a tak vsádza na tu najistejšiu zbran - osobnú reflekciu ako na biografickej "Things I´ve Been Through", kde nás Jada nechá so soundtrackom od Luthera Vandrosa prejsť svojim životom. Keď to nie je vlastný životopis, spomína na svojho mŕtveho parťáka Biggieho a zamýšla sa, čo mohlo byť "keby" na "What If", ale skutočným klenotom albume je "Smoking Gun". Aj keď téma "black girl lost" je takmer rovnako stará ako samotný hip-hop, Jada to podá príťažlivo a Jazmine, do ktorej som sa od jej albumu "Fearless" absolutne zamiloval, dodá tracku naliehavý feeling. Na druhej strane stoja lyrické rozcvičky, ktoré sice veľa nepovedia, ale sú prisnejší ako despotický otcovia tenisových teenageriek. Sú to bangery ako "Cartel Gathering", kde sa Jada delí o mikrofón s dvojicou netopierov, ktorý v poslednom čase nevedia nahrať zlý rým, otváracia prísnosť "Pain and Torture", ktorá by som namiesto Buckwilda hľadal u Stoupa alebo bonusovka "Death Wish" s Weezym.

"I'ma call it confidence cause I ain't cocky
I just know one thing, they can't stop me"

Naneštastie úvodná "Pain and Torture" je dosť zavádzajúca, lebo na albume prevládajú R ´n´ B elementy. Jada sa drží už neaktuálneho receptu na "úspešný mainstreamový album", ktorý fungoval pred niekoľkými rokmi. Rozumiem, že "gangsta love" tracky su obligátnou súčasťou rapových albumov, ale vážne ich treba 5-6. Zásobu R&B refrénov je ťažké ignorovať, o to viac, že niektorý zo spevákov ani nevedia spievať - áno, pozerám sa tvojim smerom Avery Storm. Nadváha hostí albumu dodáva veľmi málo, väčšina z nich nie je ani osviežením ani doplnením a sú tak zbytoční.

"Stays hot I ain't gotta get my buzz back
what everybody trying to be now, I was that"

Pre všetok Jadov progres, ktorý ukázal, prešľapuje na mieste s nesústredeným jointom so Stylesom "One More Step" a reharšuje svoj najúspešnejší singel "Why" na "What If". Pri osemnástich trackoch, album obsahuje až priveľa filleru ako "I Tried", "Come and Get Me" a alebo remix "Something Else" s východo-južanským odpadom. To je však nič oproti hudobnému ekvivalentu lobotómie, ktorou je "Who´s Real" so škôlskárskym refrénom a Swiss Beatza a nepochopiteľným featuringom OJ Da Juicemana, ktorého by si mal Gucci Mane lepšie držať na obojku, aby nezasvinil ďalšie albumy.

"And everybody's the king now
You ain't gotta be nice gettin shot is the thing now"

Pamätáte na Fabolousov debut pod Def Jam? Jeden z najočakavanejsích albumov roka s ohlasovaným kolabami s Kanye Westom alebo Just Blaze-om. Album mal ukázať Fabolous vývin, posun ako rappera, nakoniec z toho však vyšla len kompilácia radio-friendly trackov s featuringom na každom tracku. Podobne je to aj tu, aj keď je to možno prílis prísne hodnotenie. Album rozhodne nie je zlý, len sa nevyrovná nárokom, ktoré na Jadakissa sú.

Na "The Last Kiss" môžu fanúšikovia počuť nielen skills, ktoré Jadakissovi vytvorili loajálny following, ale aj chyby, ktoré ho držia od prerazenia medzi top echelón MC´s. Je jedným z najprirodzenejších rapperov s jedinečným hlasom a nekončiacou zásobou metafor a prirovnaní, ale taktiež sa miestami opakuje, nudí a borí sa aj s problémom napísať poriadny refrén. Album je príliš vyleštený a chýba mu viac "špiny". Ak chcete typického Jadakissa, hľadajte ho skôr na mixtapoch ako "Champ is Here pt.2" a "Kiss My Ass". Veď nenadarmo sa o ňom hovorí ako o rapperovi, ktorého najlepší materiál skončí na mixtapoch a featuringoch. Ešte stále však verím, že tu klasiku raz vydá.