Jay-Z
The Blueprint 3
© 2009 Roc NationLabel
čas: 60:47

"The Blueprint III" je tretí Jay-Z-ho album po jeho návrate na scénu a pravdepodobne ten najočakávanajší album roka. Stačí sa pozrieť na počet recenzíí a je jasné, že aj publikácie a serveri, ktoré väčšinu hip-hopu ignorujú, pozorne počúvali. Každý chce vedieť, či to Jay má ešte stále v sebe.

S desiatimi No.1 albumami, meno Jay-Z sa stalo synonymom komerčného úspechu. A nielen komerčného, ale aj kritického - žiadny iný rapper nemá na konte tri klasiky. Jeho debut "Reasonable Doubt" je uznávaný ako jeden z najlepších hip-hopových albumov vôbec, nahrával s takmer každým relevantným emceem od Biggieho po Eminema, od UGK po Snoop Dogga, a z pouličného hustlera to dotiahol až na "bussiness, man". Jay dosiahol všetko, čo mohol, preto sa po skvelom "The Black Album", ktorý ho len potvrdil ako jedného z najlepších rapperov, rozhodol zavesiť mikrofón na klinec. Bez rapu však dlho nevydržal a vrátil sa s "dospelým" "Kingdom Come" - stigmu, ktorého zo seba od vtedy nedokázal odstrániť, aj napriek vrele prijatému návratu do ulíc na "The American Gangster". Preto sa rozhodol siahnuť po osvedčenej značke.

Desať rokov kritici nadávali na Jiggu, že zmäkkol, prepadol materializmu a nahráva už len pop. Na "The Blueprint" však všetkých svojich kritikou znovuzrodený Jay, s výdatnou pomocou zaprášeného soulu nastupujúceho Kanyeho Westa, utíšil, vrátil sa ku lyrickým koreňom po rokoch komerčného kraľovania a nová klasika bola na scéne. Od kedy Jay vyhlásil, že jeho nový album bude zakončením trilógie "The Blueprint" celý hip-hopový svet sa zbláznil, aj keď druhý diel série rozhodne nepatrí medzi klenoty Jiggovej diskografie. Každý jeho featuring ako "Swagga Like Us" alebo nová skladby typu "Brooklyn Go Hard" očakávania len zvyšovali a vyzeralo to, že Jay znova dokáže dosiahnuť ten štandrad, ktorý si nastavil originálnym "The Blueprint". Tretí diel všal neprichádza v grandióznom štýle toho prvého.

"Hov on that new shit, Niggas like how come
Niggas want my old shit, buy my old albums
Niggas stuck on stupid, I gotta keep it moving
Niggas make the same shit, me, I make the blueprint"

Odkedy Jay prerazil na MTV podporovaný detským zborom, snažil sa nájsť rovnováhu medzi umeleckou intergritou a komerčným úspechom, medzi tým, čím bol a tým čím je. Keď Jay nahral "American Gangster" dokázal, že dokáže nahrať coke rap aj so zavretými očami. Hova však už nie je tým "gangstrom", preto aj jeho albumy znejú inak. Je to album súčasnosti, tematicky najporovnatelnejší s toľko kritizovaným "Kingdom Come". Je to album širšiehio uhla pohľadu, nestrácajúci čas v žabo-myších vojnách a "malosti" hip-hopu. Jay rapuje ako CEO, korporátny hustler žijúci na trojciferných poschodiach. Ten jeho odstup však na druhej strane necháva nedostatok osobnejšieho napojenia, tej úprimnosti "The Blueprint".

"Back to back double plat I did what you won't
Men lie women, lie numbers don't
Ain't nothing changed for me 'cept the the year
it is I think I have to send you a reminder, here it is."

Cez všetku tú kritiku, ktorá sa na album zniesla, akékoľvek pochybovanie o Jayových rapových skills nie je na mieste. Čo robí Jay-Z-ho tak prístupného je práve jeho majstrovstvo so slovom. Veľa rapperov ma rýchlejší flow, veľa možno lepšie punchlines, ale je ich len pár, ak vôbec niekto, ktorých texty sú jasnejšie a dávajú väčší zmysel. Je ich len pár, ktorý sú lepší s dvojzmyslami, ktorých texty fungujú v toľkých rovinách. Vo svojich 40-tich rokoch ide o sofistikovaného, kompletného rappera spoliehajúceho sa už skôr na svoj dôvtip a nadhľad ako na bezhlavé útočenie a predvádzanie. Nepotrebuju nikomu nič dokazovať(aj keď na trackoch ako "Reminder" to zbytočne robí), s troma klasikami na konte bude navždy v diskusiách o najlepšieho rappera histórie, a to mu dáva väčšiu slobodu, aj keď ho oberá o hlad a surovú energiu, ktoré sú v hip-hope tak dôležité.

"Not only did they brick, they put a building up as well
then ran a plane into that building and when that building fell
ran to the crash site, with no masks, then inhale
toxins deep inside they lungs, until both of them was felled"

Jiggovi sa síce nepodarilo prísť s hru-meniacim LP, ale prvá polovica albumu, vás aspoň na chvíľu nechá veriť, že by to tak mohlo byť. Intro "What We´re Talkin´ About" pokračuje v sérii silných otváracích skladieb, "Thank You" je vďaka celoveršovej metafore k 9/11 najlyrickejšou skladbou albumu, "Death of Auto-Tune" hádam ani netreba rozoberať, Jiggov prvý No.1 hit v UK "Run This Town" a epické vzdanie holdu NY na "Empire State of Mind" dáva zadosť jeho nicknamu nový Frank Sinatra. Potom však ale album pribrzdí - "As Real As It Gets" by lepšie zapadla na Jeezyho album, Swiss už neviem ktorý rok recykluje rovnaký beat, "Venus vs Mars" dokazuje, že aj napriek niekoľkým dobrým rýmom, toto nie je práve Jayova silná stránka a "Forever Young" je prílis obohraná, aby jej Jigga dal vlastnú pečať. Naštastie aj pomedzi tieto skladby sa objavia nejaké záchranné kolesá ako "So Ambitious" o tom, ako ho pochybnosti a závisť iných vždy posúvali len ďalej. Aj táto skladba je dôkazom, že Jay je ďaleko hlbší emcee, ako to hateri zaseknutý v časoch "In My Lifetime" priznajú.

"Wayne did a millie, 50 did a millie,
Ye too, but what Em did was silly,
the white boy blossomed after Dre endorsed him,
his flow on Renegade, f-cking awesome, Applaud him"

"The Blueprint 3" nie je one-man show ako prvý diel a Jaz ostane párkrát zatienení svojimi hosťami - Kanye má lepšie rýmy na "Run This Town" a aj keď to nezašlo tak ďaleko, že by hral druhé husle k Jeezymu, "Real As It Gets" rozhodne znie viac ako Atlanta ako NY. Jigga síce odsúdil auto-tune na trest smrti, ale to mu nebráni v tom, aby si na album zavolal ľudí, ktorý k tomuto softwaru nemajú až tak záporný vzťa. Tu sa Jigga prejaví tak trochu aj ako mentor, keď upozorní na nastupujúcu generáciu ako Kid Cudi, Drake a Mr. Hudson, zatiaľ čo vzdáva hold tej svojej na "A Star Is Born", čo sa v Jiggovom prípade nestáva často(a nepriamo uzná aj to, že Em ho "zrenegádoval" na vlastnom tracku). A skladba možno naozaj tu hviezdu zrodí, keď svoj debut na net zažije J.Cole, prvý rapper podpísaný pod Roc Nation. Je to ten typ skladby ako "Touch the Sky", ktorú Lupe Fiasco využil na zapísanie svojho mena do vedomia scény, v Cole-ovi však zatiaľ ten "superstar" potenciál nevidím.

"Oh they call me a camel,
But I mastered the drought
What the fuck I´m an animal
Half man, half mammal"

Hudobná evolúcia Seana Cartera je zrejmá od intra, kde sa ozve beat, ktorý by s Jiggom rozhodne nebol spájaný. Aspoň nie pred jeho flirtom s hipster scénou. Meno Kanye West sa objaví pri siedmych trackoch a je jasné, že Jay sa snažil o rovnakú energiu ako mal "Blueprint", tento album má ale ďaleko od inovatívnosti a vplyvu prvého dielu. Ako by aj mohol byť? "The Blueprint" bol "uvítaciou" party pre Kanyeho Westa(a Just Blaze vo svojej najlepšej forme), v plnej miere predstavil masám jeho dokonalý cit pre soulové sample a znamenal koniec jiggy štýlu pre Jaya. A nielen pre neho - "The Blueprint" mal ďaleko širší vplyv. "The Blueprint III" je skôr zmeskou hip-hopových trendov za posledné roky, aj keď verejne lynčuje ten najotravnejší - auto-tune. Práve "D.O.A." je jasným producentským vrcholom, keď spojí chicagských mágov Kanyeho a No I.D. v jeden z najlepších beatov roka. Ide rozhodne o hudobne najdobrodružnejšiu skladbu albumu postavenú na jazzovej atmosfére a skrývajúc v sebe niečo násilné, poskytujúc dokonalý podklad k Jiggovej lyrickej gilotíne. Aj napriek revolučnej nálade skladby, však ide viac-menej o predvídateľný album. Namiesto ohlasovanej novej cesty, môžete počuť viac-menej to, čo fičí v rádiach posledné mesiace. Na tom nie je nič zlé, lebo je to spravené dobre a kvalitne a chápem, že Jay sa už nechce pozerať späť, ale jedným z dôvodou prečo bodovali "The Blueprint" a "The Black Album" bolo ich soulové ladenie. Lebo ako povedala Billie Holiday, každý druh hudby musí obsahovať "soul", aby ste ju nepočúvali len ušami, ale aby sa dostala aj hlbšie.

"Thought shorty was the truth, Found out she was a cheater
We was supposed to takeover, Caught her bumping Ether
I thought shorty liked Mike, Found out she liked Prince
Thought she was Adrian, It's been Rocky ever since"

Aj keď som tvrdil, že produkcia albumu je odvedená kvalitne a profesionálne, niektoré z osvedčených mien až tak nepresvedčili a dá sa povedať, že vyslovene sklamali. Hovorím najmä o Timbovej "futuristickej" produkcii z roku 2005. Práve jeho tri príspevky patria medzi to najslabšie z albumu, čo je veľkým sklamaním, keďže Timbo a Jay niekedy bývaly "dream teamom" s hitmi ako "Big Pimpin", "Hola Hovito" alebo "Dirt Off Your Shoulder'. Timbalandove beaty pre "Reminder" alebo "Venus vs Mars" sú tak jednoduché, že znejú až nedokončene a bývalý zásobovateľ beatov z budúcnosti sa zdá byť zaseknutý vo svojej minulosti.

"The Blueprint III" je hip-hopovou lahôdkou, preplnenou až po okraj elitnou produkciou(alebo aspoň elitnými producentskými menami), vychytenými hosťami a prezidentským rapom, jedine, čo mu chýba je tá naliehavosť, tá energia, ten príbeh, ktorý urobil z originálu klasiku. Je jasné, že Jay potrebuje nové výzvy, aj keď tu znie skôr byť oslobodený svojim odkazom, ako zviazaný očakávaniami a užíva si svoju rolu rapového krstného otca.

Väčšina kritiky na album je spojená s tým, že znie inak ako prvý diel. To je aj pochopiteľné - umelci neradi prestupujú na mieste, snažia sa posúvať, inovovať. Jay zvládol tú prvú časť, ale s tou druhou mu to až tak nevyšlo. Či už je však to dobré alebo zlé, "The Blueprint III" zachytáva sound, akým bude hip-hop znieť najbližšie roky. Rozhodne nie je taký zlý album, akým sa ho niektorý snažia podsúvať. Nahradiť Timbove a Swissove skladby niektorými z predalbumových leakov a máte jeden z najlepších Jiggových albumov. Aj tak sa tu však nájdu tri-štyri skladby, ktoré by sa nestratili ani na kompilácii najväčších hitov. Nie je to bomba, ktorý všetkých odrovná, ako niektorý čakali, ale zdá sa, že Jay momentálne nie je v tom rozpoložení, ktoré takúto klasiku produkuje.

Boli časy, keď rapoval nemohol vydávať albumy po neskorej dvadsiatke. Jay, vydávajúci jedenásty album, však dokazuje, že lyrické schopnosti nemajú dátum spotreby. Takže najväčšou slabinou albumu je hádam absurdita cieľu, ktorý si pre tento album určil - byť udalosťou a trendsetterom, čo však v súčasnom svete hip-hopu postavenom na mikrotrendoch, minútových hviezdach a ringtónoch je takmer nemožné. "The Blueprint III" takouto udalosťou nie je a vie to aj samotný Jay-Z, ktorý už tento release zahmlieva rečami o novom albume. Vôbec však nejde o slabý album - problém je, že Jay sa dá porovnať len s ním samotným. Hova sa na zvyšok scény pozerá z vrcholu - nikto ho odtiaľ nemôže zhodiť, môžu ho len dobehnúť. Od kohokoľvek iného by pravdepodobne išlo o album jeho kariery, pri Jiggovi však ide len o "dobrý" album. Jay je jednoducho hodnotený podľa prísnejších kritérii, podobne ako ostatní velikáni. Ťažká je hlava, ktorá nosí korunu.