Aj napriek tomu, že ma na konte už dva sólo albumy "Walk With Me" a "After Taxes", na ktorých sa mu podarilo aj pár hitov ako militantná hymna "2 Gunz Up", rešpektu aký si užívajú jeho kolegovia sa mu nikdy nedostalo. Jeho meno nie je tak často vidieť na featuringoch, jeho rýmy sa neobjavujú ani v The Source ani XXL, ale veľa si z toho nerobí a v spokojnosti vydáva svoj tretí album s podivným názvom "Silverback Gorilla". S týmto albumom sa hierarchia v L.O.X. meniť nebude, ale dokazuje Sheekov kvalitatívný rast.

"Gotta hit the block, get a lil 'gnac
Fuck with the hood, see if niggaz is good"

Album začne hneď jedným z najlepších skladieb "I Think We Got A Problem", kde sa spoja všetky tri prominentné scény. New Yorkskú zastupuje ako-inak Sheek, za West Coast tu je Game s tradične stabilným prejavom a za juh tu máme kappa Bun B. Beat DJ B-Roc tiež spája elementy všetkých troch teritórii, keď dá dokopy screwed-up refrén z juhu, piánko ako vystrihnuté od Dreho a bicie z východu. Track je to veľmi dobrý, len jeho umiestnenie mi príde trochu pomýlene, keďže hneď ďalšie dva tracky zabijú tvrdú náladu, ktorá bola nasadená. Druhým singlom by mal byť "Keep Pushin", ktory sa drží podobného tempa ako "Push It" od Rossa, ked Sheek hovorí, že je stále v uliciach a opisuje svoje každodenné problémy. Sheek však akoby nedotiahol druhú strofu a prechod do refrénu je trochu rozpačitý. Na inú notu preladí prvý singel "Good Love", čo je pomalá skladba pre chiquitas aj s romantickým piánkom Red Spyda, ktoré na takýchto trackoch nemôže chýbať. Pre Sheeka niečo nové, ale poňal to celkom dobre(vyhol sa R&B refrénu a radšej vybudoval svoj singel okolo soulovej nálady), takže to nie je také vtieravé ako väčšina podobných pokusov.

" Aiyyo Mr. Magic playin, big ol' boombox
Way before D-Block, a little before LOX"

Dve z najsilnejších klikov New Yorku, Dipset a D-Block sa stretnú na logicky pomenovanej "D-Block/Dipset" s opäť synťákovým 80´s style beatom Mr.Devina, ktorý svedčí skor Jonesovi a Hell Rellovi ako L.O.X. a track sa dosť vlečie. Len druhé producentské meno spoznám pri "We At War", ktorú ukuchtil Streetrunner na jamajský spôsob samplovaním Capletona z reggae klasiky "Danger Zone". Najčastejšie tu má producenstké slovo Vinnie Idol, ktorý sa najprv predstaví animovaným zvukom "Scrap to This", kde sampluje nejaký starý soulový hit, čo mi dosť pripomína "Welcome Back, Kotter", do ktorého dával každý od AZ cez Masa po Onyx. Je to ďalší príklad Sheekovej "radio-friendly" stratégie, viacej mu však svedčí tvrdý sound a úloha pouličného veterána, ktorý sa poučil zo svojich chybách a musí sa smiať na "gangstroch", ktorí ich teraz opakujú. Po originalite Sheek volá na "Don't Be Them", kde ukazuje skutočný svet rappera. Pri ich sólach, asi každý aj tak najviac očakáva tracky, kde sa L.O.X. opäť spoja. Tu to príde pri tvrdej "Getting Stronger" s gitarovým beatom Soul G-ho, ktorý dokazuje, že najlepšie zneju aj tak dokopy. Chcem nový album LOX. A to hneď!

"Fresh off the plane, into the Bent'
Note a lil' more than what you pay for your rent"

Na "That's A Soldier" si Sheek požičiava flow od Eminema, aby opísal, kto je skutočný "ghetto soldier" s vojenským podmazom Vinnieho Idola. Niekdajší dodávateľ Ruff Ryders, Dame Grease, sa zdá sa na "What What" nechal inšpirovať "300 Brolic" od Fat Joa, keď vytiahne veľkolepý beat podobný tomu od Hitmen. DJ Unk nie je práve ten, koho by som chcel počuť na albume Sheek Loucha. Vlastne Dj Unka nechcem počuť na žiadnom albume, nikdy. Čiže "We Comin´" sa stáva obeťou nevyberavého "skip" tlačítka. Jednoduchý beat DJ Montay Sheekovi veľmi nesedí a lenivo znie aj na "We Spray Crowds". Južanský sound pokračuje aj na vycrunkovanej "Rubber Grip" od J.Cardema, kde sa spojí so Stylesom a Fat Joem. Ten screwed-up štýl však už začína znieť dost neaktuálne. Zaprodukuje si ešte raz aj Red Spyda s cirkusovým beatom "2 Turntables & Mic", ktorý je ale niečo iné, ako co som očakával. Názov daval očakávat nejakú nostaglickú spomienkovú jazdu, ale toho sa dočkám až na ďalšom tracku "Mic Check" s jednoduchým klavírovým motívom, niečo na spôsob Nasovho "One Mic". A za albumom dáva bodku "Go Hoodlums" s digitálnym beatom Vinnie Idola.

Vyzerá to, že Sheek sa poučil z chýb predchádzajúcich albumov a na tomto miestami aj prekvapuje. Nie je to album silný od začiatku do konca, a je pravda, že keby vynechal tracky ako "We Comin" alebo "Go Hoodlums" albumu by to vôbec neublížilo, ale je tu pár kvalitných jointov. Začne hneď na úvodnom "Think We Got A Problem" a pokračuje cez "Don´t Be Them" až ku "Gettin´ Stronger". Hostia sú to rozložený pomerne a aj keď je ich na prvý pohľad priveľa, Sheek ich najčastejšie využije aj dvoch na jeden track. Je jasné, že na featuringoch s Gameom alebo Bun B sa dostane do ich tieňa, ale už nemám pocit, že tam medzi nich nepatrí ako donedávna a na sólach dokazuje, že to dokáže utiahnuť aj sám. Väčšina mien producentov na albume mi nič nehovorí, ale nepredviedli sa zle, aj keď im chýba nejaký ten individuálny dotyk, niečo, čo by ich vymädzilo z tisíciek ďalších producentov.

Sheek Louch bude asi vždy "tým tretím" z LOX. Ale je to také zlé byť za niekym ako Jadakiss a Styles? Aj keď ocenenia za najlepší album určite zbierať nebude, Sheek môže zabodovať aspoň v kategórii o najväčšie zlepšenie.