Free bol vždy tak trochu kontroverzný emcee. Jeho netypický hlas a flow ho oddeľoval od tisícok klonov a automaticky rozdeľoval aj ľudí. Ale prehliadnite jeho unikátny prejav a čo vám ostane je jeden z najoddanejších rapperov.  Free znie ako jeden z mála emcees, ktorý ešte stále milujú rýmovanie a je to práve ten entuziasmus, s ktorým útočí na mikrofón, ktorý je jeho najsilnejšou stránkou. Free nikdy nebol technický rapper, nikdy nebol o rýmových schémach a kadenciách, staval vždy na emóciach a intenzite, ktorú prináša do každej jednej skladby. A inak to nie je ani tu. Bol som zvedavý, či upísanie sa Rhymesayers nejak ovplyvný Freeho štýl, ale skôr je to naopak. Veď na ktorom z releasov od Rhymesayers by ste si vedeli predstaviť Birdmana alebo Omilio Sparks.  Je však dobré počuť Free-ho rýmovať bez akéhokoľvek tlaku na nahranie hit singlu. Predávať by určite chcel aj on, ale neobetuje preto svoju umeleckú intergritu. Pilotný singel „She Makes Me Feel Allright“ je obligátnym trackom pre ladies, ale nejde o typické podliezanie rádiu. Aj keď sa album volá „Stimulus Package“ ide skôr o hood rap, v čom Free vždy vynikal. O „street knowledge“ sa podelia s Raekwonom na „One Thing“ a manuál k tomu, ako platiť účty poskytne „Money“.  Najlepšie znie však na „Free People“, záverečnej skladbe albumu, kde Free rapuje o ťažkostiach čiernej pracujúcej triedy. Nechýbajú ani tradičné príhody z ghetta na „Never Gonna Change“, ale tu podobne ako pri „Know What I Mean“ znie Free až príliš inšpirovane Biggiem(„Warning“, resp. „Ten Crack Commandments“, čo aj sám priznáva). A keď už som pri tých chybičkách, určite by nikomu nechýbala ani Cash Money kopirujúca „Follow My Moves“ s Birdmanom.

 

 

Freeway je east coastový rapový fundamentalista a preto ho stále muselo lákať nahrať album len s jedným producentom. Po skvelých reakciách na ich prvý spoločný track „The Truth“ asi nemusel dlho rozmýšľať nad výberom Jake One. Autor minuloročného „White Van Music“ aj tu dokazaje, čím sa zaslúžil spoluprácu s menami ako G-Unit, Busta Rhymes ale aj Strange Fruit Project a DOOM. Jake-ova úloha je jednoduchá – zamaskovať Freewayove chyby a zvýrazniť jeho silné stránky – a po väčšine sa mu darí. Vďaka Jake-ovej producentskej verzatilite sa Free môže sústrediť len na rýmy a nemusí za hlas skrývať nedostatky beatov. Aj keď Jake väčšinou využíva sample, beaty majú „živý“ feeling a cítiť z nich inštrumenty. Vyzdvihol by som najmä záverečné „Stimulus Outro“ s samplom piána, doplnené o sláčiky a vokálny sampel v pozadí, čím Jake vytvorí až ezoterický beat, cez ktorý môže Free vyjadriť vďaku fanúšikom. Na druhej strane, aj keď nie je veľmi tejto dvojici, čo vyčitať, je pravde, že nič tu nedosahuje urgenciu skladieb ako „What We Do“, ktoré nahral s Just Blazom.

 

Rhymesayers určite vyvolali u mnohých ľudí šok, keď ohlásili vydanie projektu Freewaya a Jake One. Nakoniec sa však ukázalo, že títo dvaja k sebe dokonale sedia. Nasledujúc ostatné nevyrovnané projekty, Free potreboval album, ktorý by ho dostal naspäť do hry. A so „Stimulus Package“, už teraz víťazom najlepšieho covera roka, sa mu to darí. Nie je to nič revolučné, žiadnym spôsobom nepretvára hip-hop, ide len o čistý poctivý rap.