Jake One
White Van Music
© 2008 Rhymesayers
čas: 66:35

Jake One pracuje na svojej produkcii už vyše dekády, za ktorú sa mu podarilo spolupracovať s každým od De La Soul až po Fifty Centa, keď to dotiahol až do producentského tímu G-Unit Money Management Group. Najväčšiemu menu zo Seattlu od čias Sir Mix-A-Lota sa podarilo dostať svoj sound z undergroundu až do Billboard Chart. Napriek tomu, však o ňom veľa luďí nevie a jeho meno vždy vyvolá skôr zmätený pohľad ako dávanie props. Vďaka producentskému sólu, ktoré sa mu podarilo vydať cez Rhymesayers, by sa to však mohlo zmeniť.

"Make no mistake, son, it's Jake One
He makes beats well like I likes my steaks done."

Podobne ako jeho rozmanitá diskografia, ktorá búra hranice medzi undergroundom a mainstreamom aj jeho vlastný album obsahuje rapperov zo všetkých pobreží, zo všetkých štýlov. Aj keď niektoré kombinácie môžu vyzerať katastrofálne, už prvé sekundy skladieb ako "The Truth" vás presvedčia, že pod správnym beatom sa dá zosúladiť aj takých odlišných MC´s ako Freeway(jeden z najväčších fanúšikov Jake-ovho soundu) a neobmedzený líder všetkých albínskych rapperov Brother Ali, ktorého asi prvýkrát počujem cez niečo iné ako cez Anta - a pozdáva sa mi to. Ďalšiu zaujímavú kombináciu ponúka "Oh Really", ktorá spoji Posdnuosa a Sluga. Aj napriek generačnému rozdielu znejú spolu ako osvedčéné duo s Jakovým beatom podobného razenia ako dodával pre "Grind Date". Keby sa uvoľnilo miesto v De La Soul, rapper z Atmosphere by ho mohol kľudne zaplniť. "White Van Music" nie je len o neortodoxných featuringoch, ale funguje aj keď sa na trackoch stretnú častý spolupracovníci ako Alchemist, Prodigy a Evidence na titulnej skladbe albumu alebo "Motown 25" duo Elzhi a Royce Da 5"9´ na "Glow", opäť raz dokazujúc, prečo Detroit patrí v súčasnosti medzi najžhavejšie centrá hip-hopu.

"I never won an Oscar, I just act like I want it
die for my family, and live for the moment"

Jake One sa vracia k poctivému beatmakingu a za hviezdu považuje MC-ho a nie beat. Svojim alternovaním medzi živými nástrojmi a samplami donúti niektorých MC´s vyskúšať niečo nové, zaťiaľ čo iným ponúka ich klasiku. Každý z rapperov však znie cez beat pohodlne, dovoľujúc sa im sústrediť na lyrics namiesto adaptovania sa na hudbu. Je ťažké opísať Jake-ov štýl, nie preto, že by žiadny nemal, ale je tak dobrý v adaptovaní štýlu rappera, s ktorým pracuje, že nemá žiadny ľahko rozpoznateľný trademark. Každému dodá to, čo potrebuje - M.O.P. ani po tých rokoch nestracajú nič zo svojej energie a "Gangsta Boy" aspoň na chvíľu utíši hlad fanúškov po novom materiále, Little Brother dokazujú s "Bless the Child", že existuje aj život "po Wonderovi" a môj starý obľúbenec Blueprint sa objaví na "Scared". Najkomfortnejšie však cez Jakove beaty znie jednoznačne MF Doom, ktorý s Jake-om nahral dve tracky "Get ´Er Done" a ešte lepší "Trap Door". Keďže pokračovania Madvillain sa asi tak skoro nedočkáme, viem kde by Doom našiel dobrú náhradu za Madliba.

"The team's here, you see us, we all comin'
the axe flow, I swung it like Paul Bunyan"

Album sa nevyhne ani pár prešľapom, ktoré však majú na svedomí skôr rapperi ako Jake samotný. Sklame najmä západná dvojka Casual a Keak Da Sneak, ktorý vás veľmi rýchlo donútia siahať po tlačítku "next". Hlavne nezmyselné štekoty hyphy veľvyslanca tu vôbec nezapadajú a pôsobia ako päsť na oko. Za druhú sériu slabších trackov je však zodpovedný samotný Jake. Chápem, že ako najvýznamnejšie meno zo Seattlu chce pomôcť tamojšej scéne, ale mohol si to ušetriť na nejaký budúci mixtape, lebo či už D.Black, Ish alebo D-Note v porovnaní s kvalitou, ktorú prinášajú Slug, Doom alebo Phonte až príliš vyčnievajú.

Keby sa týchto zbytočných kíl Jake One zbavil, album by sa počúval určite lepšie. "White Van Music" je kolekcia skvele odprodukovaných trackov, ktorým však chýba nejaká kohézia, niečo čo ich drží pokope. Tú povestnú Jake-ova rozmanitosť je tiež niekedy ťažko prehltnúť, keď po Doomovom tracku, hned prechádza k Young Buckovi. Pozitíva albumu však veľmi ľahko kompenzujú slabšie momenty a v sezóne plodnej na producentské LPs si spolu s DJ-om Revolution odnáša cenu pre najlepší album.