Rohff
La Cuenta
© 2010 Emi
čas: 77:26

Všetko sa to začalo vypustením singlu Dans ma werss a jeho následnou negatívnou kritikou. O niekoľko týždňov neskôr prilial benzín do ohňa aj klip k spomínanej veci a jej nová dlhá (klipová, spievaná) verzia. Rohff si v klipe vymyslel skvelý dodatok a nechal sa unášať na vlastnej vlne. Internetoví násťroční „odborníci“ ho ihneď potom častovali kritikou a rovnako aj jeho (vraj) pop-techno-disco tvorbu. Komentáre typu "kam ten Rohffov rap speje" a "kedy bude spolupráca s Daft Punkom?" sa množili svetelnou rýchlosť. Rohff na to vôbec nereagoval, pretože všetko už bolo vyslovené v texte. Jednoducho spravil skladbu tak, ako to cítil. Dans ma werss (čiže v mojom svete - slovo vzniklo grafickou zmenou aferézy slova univers - svet, vesmír) hovorí práve o evolúcii Rohffovej tvorby.

Entre jalousie et admiration, seme la confusion, c'est la Rohffévolution
medzi závisťou a obdivom, zbav sa rozpakov, toto je Rohffevolúcia

Po produkčnej stránke nie je tejto skladbe čo vytknúť. Kvalitný moderný zvuk a neuveriteľný beat doplnený o Rohffov megaflow dosvedčujú, že určite ide o evolučné štádium rapu a nie o zmenu hudobného žánru. V dlhej verzii skladby Rohff naráža aj na samotných poslucháčov a na ich  konzervatívnosť a uzavretosť voči novým, moderným veciam.

La France est coincée, trop limitée dans les mentalités, vous m’faites pas rêver
Francúzsko je zovreté a obmedzené vo svojej mentalite, nenecháte ma ani len snívať

Tak takýto bol vývoj udalostí ešte pred vydaním albumu. Ako som už spomínal, album nesie názov La Cuenta (slovo pochádzajúce zo španielčiny s významom účet - francúzske l'addition). Existuje klasická a tiež aj collector verzia. Obsahom druhej menovanej je aj disk 2 so šiestimi skladbami. Zo strany hostí sa na albume objavil La Fouine, Jmi Sissoko, Nicky B, Zaho, Indila, Jena Lee, Lumidee, a vokálmi prispela aj Amel Bent (Revers de la médaille). Možno povedať, že tento album nevznikol preto, aby si ním Rohff niečo dokazoval. Na svojom konte má veľké množstvo klasík od samotného začiatku kariéry. A práve tejto myšlienke je venovanáskladba Rien a prouver (niet čo dokazovať). Album vznikol preto, pretože Rohff to tak chcel. Chcel ukázať, že ešte stále je možné prísť s niečím novým, s niečím originálnym, s niečím inovatívnym. Rovnako z albumu cítiť, že nie je určený len pre násťročné publikum túlajúce sa každý deň po fnacu. Je to album pre skutočných rapových fajnšmekrov, ktorí vedia oceniť kvalitný moderný rap. Rozmanitosť tém a produkcií ponúka každému poslucháčovi možnosť vybrať si práve to, čo ma najradšej. Album začína skladbou C’est comment? (tak ako?) a Rohff všetkých uisťuje, že je ako zvyčajne v dobrej forme, a že sa poslucháči majú na čo tešiť. Skvelá skladba na úvod s produkciou od talentovaného nemeckého producenta Gee Futuristica. Tento úvod napovedá, že album má dostatočne moderný, elektronický a hlavne veľmi kvalitný zvuk.
Prvou spoluprácou na albume je Next Level s americkou speváčkou Wynter Gordon. Rýchlejšia tanečná skladba s veľmi dobrým rytmom a refrénom. Rohffovi nerobí problém ani takáto rytmickejšia produkcia. Jednoducho dokazuje svoje kvality a fakt, že chce stále napredovať vpred, pokoriť stále vyšší level. Ostal som milo prekvapený výkonom, pre mňa neznámej speváčky.

J’ai besoin du next level, né pour gagner, pas pour stagner
Potrebujem ďalší level, narodil som sa, aby som víťazil, nie aby som stagnoval

Ďalším kúskom v poradí je skladba On va le faire (spravíme to). Podľa Rohffa sa musí človek jednoducho odhodlať spraviť to, na čo sa cíti a čo mu prinesie lepšiu budúcnosť. Netreba sa báť púšťať do veľkých vecí, do realizácie našich snov. Treba to skrátka spraviť. O produkciu sa tentokrát postaral Blastar a Rohffovi nie je zatiaľ čo vytknúť. Rap a rovnako aj flow je od začiatku albumu veľmi stabilný bez akejkoľvek chyby.
Pre niekoho by mohla byť prvým zaváhaním práve nasledujúca skladba Tu pardonneras (odpustíš mi) v spolupráci s Jenou Lee, ktorá je poprednou a veľmi úspešnou speváčkou v štýle electro-pop, aj keď sama seba definuje ako emo-rnb. A či bola nakoniec Jena Rohffovou šťastnou voľbou pre zvýšenie predaja La Cuenty? Asi možno. Popový vplyv v skladbe je dosť markantný, no určite nejde o žiaden odpad, ako by si mnohí mysleli. Rohff sa vysporiadal aj s takýmto štýlovým odklonom a za seba musím povedať, že mňa táto skladba oslovila. Takže experiment sa vydaril. Šiestou skladbou v poradí je hardcore spolupráca s Nickym B s názvom Qui veut ma peau? (kto chce moju kožu?). Je venovaná všetkým neprajníkom, závistlivcom a každému, kto proti Rohffovi niečo má. Aj napriek takým ľuďom je Rohffove ego plné sily a stále pripravené na protiútok. Mierne pochmúrna, temná atmosféra a neuveriteľný flow dodávajú tejto skladbe na kvalite. Rohff si v skladbe spomína aj na konflikt z minulosti medzi nim a Joe Daltonom či Mc Jean-Gabinom. Čo sa týka flowu, na Qui veut ma peau? priamo nadväzuje On fait le taf (pracujeme). Rýchlosť Rohffovho rapu je skutočne úctyhodná. K tomu všetkému fajnový ženský refrén a ďalší hit máme na svete.
Po Thug Life a Thug Love sa francúzska scéna konečne dočkala aj Thug Mariage v podaní dvojice Rohff a Indila. Orientálna melódia, množstvo láskyplných citov a iskrenie pri každom spojení dvoch ľudských bytostí doplnené o dôveru a nehu. Toto všetko zakomponovali Housni a Indila do svojho spoločného nádherného výtvoru. Jedna z najlepších skladieb roku 2010 s tematikou lásky.

Les corbeaux survolent mon passé sans foi ni loi
J’enterre ma vie de garcon dans les profondeurs d’une vie d’joie
Havrany prelietajú ponad moju minulosť bez viery a zákona
Pochovávam svoj chlapčenský život do hlbín radostného života.

Tire moi vers le haut, je te rendrai mi amor, ait plus de valeur que l’or je t’aimerai jusqu’a la mort
Vystreľ ma do výšin, ja sa ti vrátim láska moja, budeš hodnotnejšia ako zlato, budem ťa ľúbiť až do smrti.

Rohffovu predstavu o dokonalom páre a svadbe by sme mali za sebou. Nezabudol však ani na tých, ktorí majú zlomené srdcia a hľadajú svoje drahé polovičky. Na pomoc si privolal majstra francúzskeho refrénu Jmiho Sissoka. Vznikla skladba Célibatard (spojenie slova célibataire - slobodný, batard - chudák) so super zvukom, fajnovou atmosférou, humorom a neuveriteľne silným, chytľavým refrénom. Rohff už od svojich skorších albumov dokazuje, že refrény sú jeho silnou zbraňou a potvrdzuje to aj na tomto albume. Loup 2 la classe patrí práve do tejto kategórie. Rohff ako vodca svorky, vlk alfa samec vysvetľuje, ako to zvyčajne v jeho štvrti vyzerá, keď sa so svojimi bratmi vyberie na lov žien. Je to prosto trieda (classe).
Máme tu ďalšieho zahraničného hosťa, americkú speváčku s južanskými koreňmi Lumidee v skladbe La Cuenta. Okrem francúzštiny zaznie aj španielčina a angličtina. Názov hovorí za všetko. Rohff sa hrá so slovami la cuenta (album), la cuenta (účet, resp. všetko čo treba zaplatiť). Šikovne tak vytvoril množstvo dvojzmyselných viet, ktoré aj tak, viac či menej, stále odkazujú na tento jeho kvalitný album. Pači sa mi ako v mnohých skladbách Rohff skryto odkazuje na iných francúzskych umelcov. No v tejto skladbe sa fakt vyznamenal. 

Tout le monde leve les mains meme ta madre, c’est pas le boss du rap game mais le padre
Všetci ruky hore, rovnako aj tvoja madre, toto nie je boss rapovej hry, ale padre
(vysvetlenie TU)

O skladbe Fais doucement už bola reč minule. Rohff si na pomoc prizval francúzsku rnb hviezdu Zaho. Musím povedať, že im to neuveriteľne ladí. Skladba zaujme už od úvodných sekúnd prvotriednou produkciou, rapom a rovnako aj spevom. Mierne rýchlejšia produkcia a Rohffov rap dopĺňajú samotný text, ktorý vraví, že v živote je potrebné spomaliť, upokojiť sa a nerobiť veci narýchlo a bezhlavo.
Číslo 13 je častokrát nešťastným číslo, no tento album poverám nedáva šancu. Medzi značne elektrickými produkciami sa objavuje aj jedna tradičná. Piano, husle, výrazný bass. Trafiquant 2 classic vznikla preto, aby sa z nej stala ďalšia klasika na Rohffovom konte. Tvrdenie síce dosť trúfalé, no Rohff je človek, ktorý už dospel a ktorý si uvedomuje svoje kvality, takže musím konštatovať, že tento kúsok je už teraz skutočnou klasikou. Nasleduje kontroverzná skladba Dans ma werss, ktorú som podrobnejšie vysvetlil na samotnom začiatku. Dodám len, že o beat sa postaral producent menom SoFly.
Karim Bezema na mikrofóne? Real Madrid dissuje Barcelonu? Aj takéto niečo je možné. Rohff prihral Karimovi a vznikla z toho skladba Fais-moi la passe (prihraj mi). Aj keď si Benzema zahral v skladbe len niekoľko sekúnd, ukázal vcelku slušný rap. Prosto fanúšik rapu sa v ňom nezaprie a Rohff opäť bezchybne, zatiaľ neminul ani raz.
Nemôžeme všetko mať. To je názov ďalšej kolaborácie, v ktorej sa zaskvel aj Laouni aka La Fouine. Táto dvojica je jednoducho zárukou hudobnej kvality. Kto cíti hudbu srdcom, ten to hneď pochopí. Život je niekedy k ľuďom veľmi krutý. Nie každý má v živote to, čo by tak veľmi chcel. Ľudia sa hrnú za hmotnými vecami a nakoniec zistia, že sa morálne vzdiaľujú od svojich blízkych. Jedna z najlepších skladieb na tomto albume. Skvelé výkony oboch raperov a opäť bezchybná produkcia od Gee Futuristica.

Maman était ma reine, j’ai prié pour qu’elle revienne,
quand papa me disait „On ne peut pas tout avoir“
Mama bola mojou kráľovnou, modlil som sa, aby sa vrátila
keď mi otec vravieval „Nemôžeme mať všetko“

Na On peut pas tout avoir priamo nadväzuje predposledný kúsok Les choses simples (jednoduché veci). V dnešných časoch sa ľudia nevedia radovať z prostých vecí, ktoré nás obklopujú. No každá maličkosť môže vyčariť úsmev na tvári. Rohff to všetkým svojím poslucháčom pripomenul, aby na to nikdy nezabúdali, pretože už aj on je unavený z tohto skazeného sveta. Každý by sa mal teda aspoň raz v živote zamyslieť nad touto pravdivou skutočnosťou. Les choses simples zaujala už pri prvom vypočutí a určite by som ju zaradil do TOP 10 skladieb minulého roka.

La quantité de moments ne vaut pas la qualité des petits instants
množstvo (veľkých) momentov sa nevyrovná kvality krátkych okamihov

Konečne sa dostávam k skladbe, ktorá uzatvára album La Cuenta. Sláva je síce krásna vec, no jej odvrátená strana je už o niečom inom. Rohff sa popasoval s tienistou stranou (revers de la médaille) svojej kariéry, ako je kríza osobnosti, skľúčenosť či útoky z každej strany. Aj to patrí k sláve, no nie každý sa s tým vie vysporiadať. Šoubiznis je už raz taký. Každý sa snaží potopiť toho druhého, len aby sa mal lepšie. Rohff to počas svojej kariéry zažil niekoľkokrát, no stále sa dokázal ubrániť. Revers de la médaille je vynikajúcim zavŕšením celého albumu a autentickou výpoveďou rapera, ktorý pôsobí na scéne už dosť rokov, aby si mohol dovoliť takýto vyzretý album, plný kvalitných hitov.

La vie d’artiste est si belle mais si triste
život umelca je taký krásny, no taký smutný

Ako by som nakoniec zhrnul tento album? Určite jeden z najlepších za minulý rok. Silnou stránkou je Rohffov rap, ktorý je v každej skladbe stopercentný. Rohff sa prosto neulieva. Treba pochváliť aj výber produkcií. Majú síce veľmi moderný trendový zvuk, no sú veľmi melodické, rytmické a oslovia obrovské množstvo ľudí. Rohff prostredníctvom svojich niekoľkoročných skúseností jednoducho vie, čo ľudia očakávajú od dobrého albumu. Veľmi silnou stránkou jeho tvorby sú bezpochyby spievané, veľmi chytľavé refrény. Potvrdzuje to aj na tomto albume (Loup 2 la classe, Les choses simples, Revers de la médaille, Fais-moi la passe, Rien a prouver). Pestrosť tém je taktiež ohromujúca. Ak by som mal vybrať najlepšiu skladbu z celého albumu, nevedel by som sa rozhodnúť. Možno Les choses simples, možno Célibatard a možno Qui veut ma peau. Každá zo skaldieb má poslucháčovi čo povedať, každý si v nich nájde skutočne to, čo má najradšej. Rohff opäť raz nesklamal, aj keď La Cuenta má veľmi málo spoločného s predchádzajúcim albumom Le code de l’horreur. No to, čo ich spája je jednoznačne kvalita. Takže tento album odporúčam úplne všetkým.