DOOM
Born Like This
© 2009 Lex Records
čas: 40:27

Keď v roku 1993 prišiel Dumile pri autonehode o svojho brata a parťáka z kapely Sub-Roca a ich spoločný druhý album sa kvôli kontroverznému obalu ani nedostal do obehu, Dumile opustil hudbu a prepadol depresiám. Keď sa opäť objavil na hip-hopovej scéne v roku 1998, bol to iný člověk - zahalený maskou. Aj keď však nosí masku, svoje skills nimi nezakrýva - vlastne ich zvykol predvádzať pri každej príležitosti. Či už v spojení s Madlibom na klasickom "Madvillainy" alebo svojou producentskou odrodou "Special Herbs". Väčšina si pamätá roky 2003 a 2004 ako roky Jay-Z-ho a Kanyeho, a ani sa nemýlia, ale rovnako do tejto spoločnosti patrí aj meno MF Dooma. Ten mal v tom období dve z najprofilickejších rokov v hip-hope. Veď sa len pozrite na ten zoznam - vydal group projekt Monsta Island Czars, dve sólo albumy ako King Geedorah a Viktor Vaughn, jeden z prvých konceptuálnych remixových albumov NastraDoomus, dve diely producentských špecialít a keby toto nestačilo, v roku 2004 sa vrátil ako Viktor Vaughn, dal sa dokopy s Madlibom a vydal aj lahôdkový "Mmm..food". Nasledujúci rok ešte vydal "The Mouse & the Mask" a potom sa nenápadne pobral na spánok. Áno, bývalo to, že ste nemohli ísť na internetový server, otvoriť hip-hopový časopis bez toho, aby tam neboli informácie o novom DOOMovom albume. Chlapík pľul rýmy, kde a cez čo len mohol. Bývalo to, že DOOMa bolo priveľa. Keď po "Mm...Food" zmizol, tento najlepši britský export do rapovej hry(Slick Rick snáď odpustí) tu chýbal. Po perióde workoholizmu prišla éra hibernácie a namiesto troch albumov za rok, sme sa dočkali jedného za roky tri.

"He talked to himself when he need someone to hate on
The black McCain campaign negative debateathon"

Za posledné roky sa DOOM stal rapperom, ktorého jeho fanúšikova radi nenávidia a svojim posledným albumom im len pridá na munícii. Naneštastie "nový" je termín, ktorý sa v súvislosti s týmto albumom dá použiť len veľmi zvoľna, keďže množstvo trackov alebo beatov bude jeho fanúšikom už známych. Na "Yessir" s Raekwonom sa DOOM ani neobjaví a s Ghostom namiesto čerstvej "Chinatown Wars" ponúka rok starú "Angelz". Aj keď sú to tracky staršieho dáta, obidvaja netopiery žiaria. Aj DOOMovi to svedčí na Dillovom "Lightworks", ale pri počúvaní nejde nemyslieť na originalitu beatu. Tá tiež chýba Jakeovmu "Microwave Mayo", ktorá akoby vypadla z "Mm...Food". Veľa ľudí tiež asi nemalo záujem o "Still Dope" s Empress Starhh. Ide jej to celkom dobře, ale otázka je prečo je tu jej sólo track. "Born Like This" by som tak miestami opísal skôr ako mixtape, lebo v porovnaní s minulými albumami, ktoré vždy mali nejakú tému alebo aspoň kontinuity, tu ani z jedného nenájdete ani náznak.

"give a emcee a rectal hysterectomy
lecture on removal of the bowels, foul technically"

Začal som tým negatívnym, lebo je toho menej a sú to aj menej podstatné veci, lebo dôležité je, že album je naplnený kvalitným materiálom. Len DOOM totiž dokáže z tracku o homosexualite superhrdinov "Batty Boyz"( "It's like a leotard-fest / how it got started is any retard's guess") spraviť jeden z najlepších trackov albumu. Na podobne krátkej "Rap Ambush" môžete počuť typicky uvoľneného, monotónneho DOOMa agresívne útočiť na mic. "Gazillion Ear", používajúci dve nevydané Dillove beaty, ktoré mu sedia ako uliate, je asi najkompletnejším DOOMovým trackom za posledné roky. Ťažko sa dá zaprieť aj dokonalosť "That´s That" a nasledujúcej "Supervillainz" s parodickým autotune refrénom a trojicou Slug, Kurious a Mobonix. Hlavne Slug dokazuje, že zvládne rapovať skutočne cez čokoľvek, keď toto nie je jeho typický beat.

"all big letters but it isn't no acronym
smack the thin grin of a chin for crack smokin
DDT the first bar, leave the track back broken"

Aj keď kapitálky ostávajú, MF z aliasu zmizlo. To je však asi jediná zmena, ktorou prešiel. Je to presne ten DOOM, ktorý fanúšikom chýbal. Žiadne prekvapenia - je to ten jeho špecifický sound, ktorý si vybudoval a ktorý nikto nevie napodobniť. Refrény sú stále neakceptovateľné, tracky sa zatáčajú a končia tak nečakane, ako znejú. Teda typický DOOM s gaziliónom referencií na vecí a ľudí, na ktorých ste si roky nespomenuli, alebo ani nikdy nepoznali. So svojím mumblajúcim monotónom predvádza tak inovatívnu wordplay, akú u veľa rapperov nenájdete a každým novým počuvaním odhaľuje nové vrstvy. Aj keď sny o "Swift and Changeable" som už zavrhol, Ghostface je hádam jediný rapper, s ktorým sa dá DOOM porovnať.

"He wears a mask so when it dawns his face
each and every race can absorb the bass"

Často prehliadaný ako producent, DOOM si na seba vzal väčšinu beatov a bola to dobrá voľba. Jeho ezoterický štýl je mixom boom bap beatov zo začiatku 90´s a neskorších indie experimentov. Jeho hudba je o dramatických piáno linkách, trumpetách, samplovaných komixoch, špinavých, surových zvukoch, ktoré len počiarkujú DOOMov surrealistický flow. "That´s That" vyvoláva spomienky na "Accordion" postavený na jednoduchom sampli, ktorý sa vám ale nezmazateľne zareže do hlavy. Album si berie svoj názov z Bukowskeho básne "Dinosauria, We", ktorá je citovaná aj v úvode "Cellz". Tento track rozhodne vyčnieva, keď je ponorený v temnej nálade, akú na DOOMových albumoch často nepočuť. Ale aj keď mu dodajú beat z vonku, DOOM si s ním nemá žiadny problem poradiť. Už pri Jake One-ovom albume som spomínal, ako sa títo dvaja dobre dopĺňajú a potvrdzujú to aj na "Ballskin"(iba DOOM dokáže vydať singel s takýmto názvom) alebo "Rap Ambush".

Ako sa album blíži ku koncu, Bumpy Knuckles vyhlasuje DOOMa za jedného z najlepších MCs v hre. A zaslúžene - aj keď DOOM nemá to najvychytenejšie meno, je kráľom undergroundu. "Born Like This" nie je žiaden "Operation: Doomsday" ani "Madvillainy", ale má dostatok dobrého materiálu, aby fanúšikov uspokojil.. Bolo by dobré počuť od DOOMa aj viac, ale toto sú také verbálne hlavolamy, že aj keby nevydal ďalší album ďalšie tri roky, budete mať, čo lúštiť. Verte mi, že keď si tu nájdete obľubené tracky, budu vám hrať znova a znova.