HIP-HOP.sk
  • 25. 12. 2008
  • autor: Bucky
seriál > tip na album

Klasika: Madvillain – Madvillainy

Klasika: Madvillain – Madvillainy

Niekedy to vyzerá tak jednoducho - stačí dať dokopy tie správne ingrediencie. Doom je neuveriteľný lyrik a MC, zatiaľ čo Madlib je pravdepodobne jedným z najlepších producentov histórie. Z ich kombinácie nemohlo vzísť nič iné ako klasika.

Keby ste v hip-hopovom slovíku hľadali pojem "superskupina" je šanca, že by ste tam objavili práve Madvillain, pretože toto je jedna z tých nemnohých kolaborácii, ktore nielenže splnila, ale aj predčila očakávania. Títo dvaja idú k sebe tak dokonale, že to vyzerá, že su napojený telepaticky. Odmietajúc všetky línie, ktoré vymedzovali hip-hop, Madvillain boli ukážkou nezáväznosti. Tento album prišiel v čase, keď obidvaja na prvý pohľad bez akejkoľvek námahy, plodili kvalitný materiál či to bol Viktor Vaugn a King Geedorah u Dooma, alebo žánrové hybridy "Shades of Blue" a "Blunted in a Bombshelter" u Madliba. Očakávania boli skutočne veľké, keďže išlo o dvoch z najverzatilnejších umelcov v hip-hope. Už prvé ukážky dokazovali, že Doomov nepredvídateľný štýl si našiel dokonalého partnera v Madlibovom nekonvenčnom samplovom orchestri a finálny výsledok bol ako šialena jazda cez acidom nasiaknuté mozgy dvoch z najgenialnejších postáv v hip-hope - dua, ktoré nikdy nenašlo sampel, ktorý nemôže posekať alebo beat, ktorý nedokáže osedlať.

Títo dvaja chcú zmeniť pravidlá hry - v žanri postavenaom na zákonoch chytľavosti, je netradičné, keď niekto príde s albumom, ktorý núti poslucháča k úplnemu opaku. Ale to je najsilnejšou stránkou albumu - je nepredvídateľný, bez hraníc, bez refrénov, keď vačšina trackov nepresiahne ani dve minúty. Zatiaľ čo Quasimotov "The Unseen" uviedol Madlibov schizoidný štýl, "Madvillainy" je jeho najlepšou vizitkou. Nielen že sú beaty neuveriteľne rozdielne od pianovej naháňačky "Supervillain Theme" cez klávesový jazzík "Great Day" až po záhrobnä basu "Meat Grinder", od blues cez latino po reggae, od ukulele cez trombón až po akordeón, Madlib vám nedá ani na chvíľu vydýchnuť, udržiava vás v pozore a nikdy neupadne do zaloopovanej nudy, dokazujúc, že je viac ako len crate digger.

Žiadni nováčik do rýmovania cez nekonvenčné beaty, Doom nemá problém s Libom udržať tempo. Nie je síce najlepším lyrikom, ale dostane vás svojou lakonickou dokonalosťou na micu a nekonečnou zásobou punchlines. Áno, pop referencie využíva aj spústa ďalších rapperov, ale Doom to má ako základ svojho štýlu, ked pľuje akobyby mal v hlave uloženú celú encyklopédiu pop kultúry, od jedného obskurného odkazu k ďalšiemu. Nemá ďaleko od Dr.Octagona, ale nie je až tak bizarný. Má toho veľa, čím by sa mohol pochváliť, ale najviac hrdý je, ako prezrádza "America's Most Blunted", na to, že bol "nominated for the best rolled L's".

Dooma a Madliba nespája len záľuba v "netradičnom", ale aj v "schizofrénii". Zatiaľ čo Doom nahrával aj pod menami Zev Love X, Metal Face a King Geedorah, Madlib bol členom Lootpack, s Jay Deem vytroril hybrid Jaylib, zamaskoval sa héliovou maskou ako Quasimoto a vytvoril fiktívny Yesterday's New Quintet, kde na seba zobral až päť identít. Pár z nich sa objaví aj na tejto klasike, keď na tracku s názvom "America's Most Blunted" nemôže chýbať Lord Quas a na najschizofrenickejšom disstracku hip-hopu "Fancy Clown" Viktor Vaughn zistí, že jeho ďievča ho podvádza s Metal Facom.

Raz som na fóre začal tému s názvom "Klasiky po roku 2000" - tento album patrí medzi tie najväčšie. Aj napriek podareným albumom od Outkast a Kanye Westa, v roku 2004 sa k tomuto projektu nič ani nepriblížilo. "Madvillainy" dával od prvých chvíľ perfektný zmysel a táto kolaborácia uspela vo zvýrazňovaní silných stránok jednotlivých členov vytvárajúc jeden dýchajúci organizmus. Experimentálny, eklekticky, sofistikovaný, surový, spontánny, je veľa prívlastko, ktoré by ste tomuto albumu mohli dať a všetky sú v podstate pravdivé. Album má iba 45 minút, ale je to dostatočná dĺžka, aby ukojila každého audiofila. Môžete strávit hodiny prebíjanim sa zašifrovanými textami a odkazmi MF Dooma alebo sa môžete sústrediť na hudbu a hľadať obskúrne sample, ktoré Madlib použil. Ako radí Metal Face - "you heard it on the radio, tape it, play it in your stereo, your crew will go ape-shit."

:: Track Listing

1. The Illest Villains
2. Accordion
3. Meat Grinder
4. Bistro
5. Raid
6. America's Most Blunted
7. Sickfit
8. Rainbows
9. Curls
10. Do Not Fire!
11. Money Folder
12. Shadows of Tomorrow
13. Operation Lifesaver A.K.A. Mint Test
14. Figaro
15. Hardcore Hustle
16. Strange Ways
17. Fancy Clown
18. Eye
19. Supervillain Theme
20. All Caps
21. Great Day
22. Rhinestone Cowboy

Pridaj komentár

Ak chceš pridať komentár, musíš sa najprv prihlásiť