Common
Universal Mind Control
© 2008 G.O.O.D. Music/Geffen
čas: 38:07

Začiatkom minulého roka prišiel Common s vyhlásením, že jeho nový album nebude tak uvedomelý ako tie predchádzajúce a nebude obsahovať žiadnu produkciu od Kanyeho, ktorý bol pravdepodobne zaneprázdnený vlastnými auto-tune experimentami. To bol mierny šok z dvoch dôvodov - bola to práve chémia s Mr. Westom na albumoch "Be" a "Finding Forever", ktorá pomohla Commonovi revitalizovať jeho karieru. Druhým dôvodom bol fakt, že v posledných rokoch bol práve Common považovaný za jedného z posledných mohykánov bojujúcich za prežitie idei "real hip-hopu" v neľútostnom svete komerčného hip-hopu. Oceňovaný kritikmi aj bežnými konzumentami, Common bol jedným z najpopulárnejších rapperov s nejakými schopnosťami za mikrofónom. Od začiatku svojej kariery sa Common staval do pozície skutočného MC-ho, ktorému záleží aby jeho obľubená hudba nebola zneužívaná korporáciami na kŕmenia fanúšikov prázdnotou. Pri svojom ôsmom albume sa Com od tohoto imidžu oddiaľuje a nastupuje špinavšia, hollywoodskejšia persóna, ktorá mu nie je až tak prirodzená.

"You frail on the mic like you won't break a nail
I might smoke a joint but I won't take an "L"

"UMC" je Commonov druhý pokus o vykročenie z koľají. Tým prvým bol "Electric Circus", album, z veľkej časti ovplyvnený Erykah Badu, a tam mu to vyšlo, keď album bol úspešný v miešaní elementov soulu, elektroniky a hip-hopu vytvárajúc zábavnú mixáž. A miestami sa naozaj dajú najsť paralely medzi "Electric Circus" a "Universal Mind Control", ale tie sú len povrchové, lebo zatiaľ čo nový album je zameraný na bezmyšlienkovú zábavu v klube, za jeho predchodcom sa skrývala aj nejaká substancia, Com siahol na dno svojej inšpirácie a prišiel s niečim novým a originálnym. Naneštastie to isté sa nedá povedať o "UMC", keď lyricky Common ponúka omnoho menej ako sa od neho očakávalo a ani snaha o predaje nemôže ospravedlniť takýto textový pokles oproti dňom "Resurrection" a "Like Water For Chocolate". Klubová mentalita ho miestami pohltila až priveľmi, či je to na "Sex 4 Suga", na ktorej sa zhodol asi celý hip-hopový svet, že ide o najhoršiu skladbu akú Common nahral alebo "Announcement", kde hip-hop volá svojou bitch, čo príde ako šok od niekoho, kto ju na "I Used To Love H.E.R." personofikoval ako svoju vyvolenú, a kde v refréne rýmuje hip-hop a tip-top a. Akokoľvek zlý je refrén, sú to rýmy ako "Broads say are you a philosopher? Yeah yeah I´ll philosophy on top of ya", ktoré vás nechajú škrabať si hlavu v neviere, že toto naozaj nahral rapper, ktorý si hovoril Common Sense. Samozrejme bývalý úspešný battle rapper nezabudol úplne, ako poskladať skladbu, ktorá nezapadne do kategórie "retardované". Na "Make My Day" tiež rapuje o "ľahšej" téme, ale nikdy nespadá ku škôlkarským rýmom. A keďže Common si postavil reputáciu na nahrávaní uvedomelej hudby, ani tento album by nebol kompletný keby si nedovolil odbočku(je divné hovoriť o uvedomelom tracku ako o ojedinelom jave na Commonovom albume) a zároveň si tak aj odčiarkol povinnú súčasť každého hip-hopového albumu vychádzajúceho v roku 2008, tribute Obamovi, na zmenu očakávajúcej "Changes".

"My futures backlit, interact with the cat who macks
and stacks my vern-ac to trash ya'll react."

Po viac ako dekáde, keď používal svoje rýmy na povzbudenie a osvietenie si teraz druhý najpopulárnejší rapper z Chicaga zaumienil hýbať vašim telom, k čomu si pozval bývalých vládcov rádii, The Neptunes. Common tvrdí, že v jeho katalógu mu chýba party hudba, problém je, že Common nie je klubový rapper, takže nie je ťažké pochopiť, kde album zlyháva. Pharrell a Chad tak miestami berú Commona ako prekážku okolo ktorej musia pracovať, skôr ako rovnocenného partnera, čo je miestami aj pravda. Tieto beaty, nech sú už akokoľvek anemycké, by sa viac hodili verzatilnejšiemu a entuziastickejšiumu MC-mu, lebo nedokážu zakryť, a skôr poukazujú pozornosť, na Commonov nedostatok hlasovej charizmy, absolutnej nevyhnutnosti pri robení klubovej hudby. Momentov, keď ich vzájomná spolupráca funguje je málo a po úvodnej "Universal Mind Control", ktorá by mohla byť B-Boy hymnou nového tisícročia, to už ide iba dolu vodou. Vina nie je ale len na Commonovej strane, lebo Pharrell dokáže svoje mojo v poslednom čase nájsť len v spolupráci s bratmi Thortonovými. Aj preto sú to momenty, keď si oddýchneme od produkčnej diktatúry The Neptunes a preladíme na vlnu dlhodobého spolupracovníka The Outkast(produkoval napríklad hity "Ms.Jackson" a "Bombs Over Baghdad"), Mr. DJ-a, ktoré patria medzi vrcholy. Hovorím najmä o euforickom retro soule "Make My Day" so Cee-Lom, keď album dostáva tu voľnú atmosféru., o ktorú Commonovi asi išlo.

Tento album vyvoláva jednú otázku - "prečo"? Commonove posledné dva releasy "Be" z 2005 a "Finding Forever" o dva roky neskôr, boli jeho komerčne najúspešnejšie a pripútali ho ku Kanyeho stúpajúcej hviezde. Prečo by Common opustil štýl, ktorý mu priniesol komerčný aj kritický úspech? Fakt, že sa Common rozhodol pre popovejšiu cestu však nenaznačuje, že by "ju" už nemal rád a ani "UMC" nie je totálny prepadák, Common však trávi toľko času snahou osloviť masové publikum, že lyricky padá na úroveň tých, ktorých kritizoval za "hlúpnutie" žánru. Aj keď sa snažil o progres, "Universal Mind Control" Commona posúva poriadne vzad a pri lyrikovi jeho kalibru je sklamaním, že nedokázal zostaviť klasické LP len pri desiatich trackoch. Pravdou je, že ide o jeho najslabší album, kde sa obracia na cliché party tematiku a svoj prirodzený organický neo soul vymieňa za podpriemerných mechanických The Neptunes. Common ma všetky práva na zmenu hudobnej formulky, poskytol nám totiž už toľko klasického materiálu, ale chce to sústredenie od všetkých zúčastnených.

Nemôžem si pomôct - z albumu som veľmi sklamaný. Nie je to preto, že by som mal veľké očakávania, ale preto, že tie negatívne boli naplnené.