V roku 1999 to takmer dokázali. Každý si pokyvoval hlavou do rytmu "Big Pimpin" a patrilo im ako MTV, tak aj BET. Vtedy už stačil len malý krok a hip-hop mohol byť bohatší o ďalšie mainstreamové duo. Pimp však šľapol vedľa a celý ich sen sa rozpadol...aspoň na čas. Zatiaľ čo Pimp si užíval výhľad na štyri železné tyče, Bun sa vydal na absolutné featuringové šialenstvo a udržiaval meno UGK na žive vďaka megakampani "Free Pimp C", na ktorú by bol hrdý aj Feďo Flašík a ktorá so sebou zapojila takmer celú južanskú scenu. Odkedy sa Pimp dostal na slobodu čakalo len na jedno - keby legendy opäť prídu so spoločným materiálom. Očakávania trochu zmrazila nepodarená "Pimpalation" a oznámenie o dvojalbume, lebo ani tým najväčším hviezdam ako Biggie, Nas, Jay-Z, 2Pac alebo Wu-Tang Clan sa nikdy nepodarilo nahrať klasický double album. A nepodarilo sa to ani UGK, ale dostali sa sakra blízko.

" I got Bobby by the pound, Whitney by the key
DJ Screw by the gallon, bitch the game belong to me"

Od úvodnych momentov "Swishas and Dosha" na nás vybehne ten očakávaný UGK - štýl, na ktorom si vybudovali kariery, kde Bun B ide svoje rýmy monotónnym barytónom vyžadujúcim autoritu a Pimp C zásobuje svojim nekompromisným trash talkom, ktorý neušetrí nikoho. Obidvaja vyzerajú, že su neskokojný so súčasnou situáciou na scéne, ktorú vybudovali. Aj napriek rokom a zmenám, ktorými prešli sa nič nemeni - hra je stále ich. Hoci prvý singel "Game Belongs To Me" sa nikdy neuchytil, je to kvalitný track pohlcujúci vás v pomalej atmosfére a Pimp C-ho chytľavým drogovým refrénom.

" I know they thinkin nobody knows, or nobody cares
Why can't nobody see the shit, when everybody stares"

Záber UGK je typický south - braggadacio, swishas, douha, káry a purple drink. Ich rýmy popisujú texaskú kroniku plnu pasákov, gangstrov, horúcich aut a ešte horúcejších žien. UGK robia rap ako každý iný na južnej scéne, ale robia to akoby na vyššej úrovňi, s väčším nadhľadom, z ktorého cítiť, že už majú niečo za sebou. Na 2Pacovu "I Wonder If Heaven Got A Ghetto" odkazuje "Heaven", kde sa Pimp a Bun pýtajú, či je v nebi miesto aj pre O.G.s a sprevádzajú ich vyčitky svedomia za život aký vedú. Podobnou až gospelovou spoveďou "How Long Can It Last" začne aj druhý disk so starým funkovým beatom, kde sa to obaja snažia urovnať s Bohom. Motivačná "Shattered Dreams" nájde Pimp C-ho v kazateľskej nálade popisujúc problémy, ktorými si prešli k ceste na vrchol. Neskutočne silné je aj hip-hopové blues "Livin This Life", ktorá sa ukázala byť prophetická Pimpovými rýmami ako "I don't wanna go back to that hell/Rather be dead than doin life in a jail cell".

" Some ho's wanna choose but them bitches too scary
Your bitch chose me, you ain't a pimp, you a fairy"

Texaská dvojka pomohla oddchovať celé generácie južanských rapperov, niektorý z ktorých im prišli vzdať hold aj tu. Históriou využívania "Cocaine" vás prevedie Tony Snow a Big Dick Cheney za výpomoci toho najpovolanejšieho, Miamského hustlera Rick Rossa. Niektorých hostí ako Young TOE a DJ-B-Do na "Grind Hard" si mohli odpustiť, ale vynahradzujú to bangerom "Takin Hood Back" s tvrdým refrénom od Slim Thuga, ktorému takáto poloha dobra sedí. Klenotom tohoto albumu je "Int'l Player's Anthem", kde sa spoja najlegendárnejšie skupina Texasu a Atltanty. Andre 3000 mal minulý rok absolutne neuveriteľný, všetko, čoho sa dotkol, sa premenilo na zlato a jeho part v tomto tracku dokonca XXL vyhlásilo za bar roka. O hudobnú stránku sa netradične soulovým beatom postarali 36 Mafia. Jeden z esenciálnych trackov minulého roka sa na albume vyskytuje aj v dvoch ďalších verziách s 36, ani jedna sa však singlu ani nepriblíži.

" Even though I'm the king of the city where I reside
I wouldn't and couldn't do it without my woman on my side"

Mimo tradičných a očakávaných spolupracovníkov si UGK pozvali aj zámorskú výpomoc na "Two Type of Bitches", kde svoj anglický akcent nezaprie Dizzee Rascal. Po prednáške o druhoch bitches sa ódy dočkajú aj "skutočné ženy" na "Real Women", ktoré podporí aj ďalší netradičný hosť - Talib Kweli so zabijáckym double timom. A ako netradičná sa zdá kombinácia pimpa a uvedomelého Kweliho(ktorú si vyskúšali aj na "Eardrum"), dokonale zafunguje s pomalým, vyhodiť-nohy-na-stôl beatom od N.O. Joe.

" And all you washed up rappers, you ain't what it's about
I see y'all tryna rap like us and puttin grills in ya mouth"

UGK reprezentujú aj tradície, ktoré si uctia na prerábke Too Shortovej klasiky "Life Is...2009" so samotným Short Doggom. S beatom im tentoraz vypomohol ďalší legendárny Scarface, ktorý dal vysamplovaním svojho hitu "The Fix" novú formu aj ďalšej z hymien "Still Ridin Dirty". Old-schoolový flavour má aj "Quit Hatin The South", kde sa Pimp a Bun dožadujú rešpektu pre svoj región za asistencie ďalšieho Geto Boya Willie D-ho. Akceptujú, že hip-hop prišiel z východu, teraz je však čas, aby žiaril juh. Ale aby dokázali, schopnost zjednotiť sa pre hip-hop na "Next Up" sa stretne UGK s Juice Crew zastúpenou BDK a Kool G Rapom a upravia starú klasiku "Symphony".

Hudobne album ostáva verný viacmenej jednotnému soundu. Pimp C zabezpečil dokonalé podklady pre ich historky s odkazom na 70's soul, využívajúc pomalé basové linky, tvrdé bicie a jeho country funk pôsobí až hypnoticky. Keď si Pimp oddýchne od produkcie, zastúpia ho viac než dobrý náhradníci, či už sú to Runners na "Take the Hood Back" alebo N.O. Joe na "Real Women". Ten má spolu s Averexxom na svedomí aj jeden z najlepších trackov "The Game Belongs To Me".

Samozrejme na double albume sa nevyhnú ani prešľapom. Chápem ako je to s automobilovou tradíciou na juhu, ale nikto nepotrebuje dve tracky o kárach. Stačilo sa uspokojiť s "Chrome Slated Women" a nechať si druhú čásť - "Candy" na mixtape. Rovnako jeden track od Jazzy Pha by bol viac než dosť, aj keď ani jeden z tých, ktorý sa dostal na "Underground Kingz" nepatrí medzi jeho najlepšie veci. Tá lepšia, " Stop ´n Go" je typicky Jazzy s ľahko rozpoznateľným beatom, ale keď sa Phizzle chytí mikrófonu siaham po tlačítku "next track" rýchlejšie ako Flash Gordon. Svoju pimp game prezentujú na "Like That", ktorá sa tu objaví v dvoch verziách - v crunkovej od Lil Jona, ale lepšie mi sedí ta soulovejšia od Belowa.

Všetky tieto nedostatky však nezatienia fakt, že UGK nahrali jeden z najlepších hip-hopových albumov double albumov a dalo by sa nájsť aj pár argumentov, ktoré by hovorili, že práve tento je "ten naj". Ktovie čoho všetkého by ešte boli schopný, nebyť nešťastného úmrtia Pimp C-ho. Toto je však dokonalá rozlúčka. Undergdound Kingz odišli...sediac na tróne.