
Clipse
Hell Hath No Fury
© 2006 Re-Up Records/Star Trak Ent./Jive Records
čas: 50:05
hodnotenie: 9.5/10
Koľko rapperov by sa vzdalo aj svojho platinového grillu a
diamantami vykladaného spinneru za celý album produkovaný
The Neptunes? Ale jediní, kto si môžu užívať túto
výhodu sú bratia Thortonovci z Virginie, známejší ako The
Clipse. Už ich prvý oficiálny album "Lord
Willin", ktorý vyšliapal cestu pre trap rap, ich hneď
zaradil medzi "who´s who" hip-hopu. Kritici aj fanúšikovia sa
vzácne zhodli, že išlo o jeden z najlepších debutov vôbec. To sa
písal rok 2002. Zdalo sa, že Malica a
Pushu nemôže už nič zastaviť a pustili sa do práce
na novom albume "Hell Hath No Fury". Ten
sa objavoval v zozname najočakávanejších albumov pre rok 2004 aj
2005, ale čakalo sa na neho zbytočne.
Tradične za to mohli problémy s labelom. Label
Arista, kde Clipse vydali svoj
debut, sa spojil s Jive-om, kde ostával potenciál
The Clipse prehliadaný. Neustále odkladanie
vydania albumu si krátili vydaním série dvoch veľmi kvalitných
mixtapov (hlavne druhý diel patril medzi to najlepšie z roku 2005),
ktoré udržiavali ich mená v obehu. Koniec novembra však už konečne
bol ten dátum, kedy sa album dostal vonku. Problémy s labelom
spôsobili aj to, že Clipse sú ešte hladnejší po
úspechu ako kedykoľvek predtým. Opäť s Pharrellom
a Chadom za chrbtom, The Clipse
prichádzajú na križiacku výpravu proti wack MC's.
"The wall's removed and now I see
My leg was pulled, the joke's on me
So heartbreakin, like lovin a whore
Might hurt ya once, but never no more
It's like tryin to fly but they clippin your wings
And that's exactly why the caged bird sings
Who can nickname it, the shame rings true
Seems to me reperations are overdue
I done been to the top, I done sipped the juice
And with that bein said, bird crumbs'll never do"
Stiahne sa joint a Spanish Lee otvorí album
introm, ktoré po vzore svojich mixtapov nazvali "We Got It 4
Cheap", kde najmä Malice prichádza s krutými
rýmami do skvelého beatu postavenom na nasekanom pianku. Track
končí kultovým monológom z Pulp Fiction, na ktorý
nadväzuje "Momma, I'm So Sorry". Čo to počujem? Akordeón?
Ten v rape nemusím, ale P a Chad
to poskladajú tak, že to znie celkom znesiteľne. Perkusie tomu
dodávajú ešte ten "cook it raw" kokaínový feeling.
Malice a Black Socrates už
tradične ničia beat drvivým flow.
"Been two years, like I was paddy wagon cruisin
The streets was yours, ya dunce cappin and cazooin
I was just assuming you'd keep the coke movin
But I got one question, Fuck y'all been doing?"
Prvý singel je koncentrovaná temnota. Taký chladný beat som už dlho
nepočul a hneď sa zaradil medzi moje najobľúbenejšie
Neptunes produkcie. Pusha ide
kruto (kto iný by si dovolil na albume nazvať svojich label bossov
crackers), keď sa tým svojim "in-yo-face" štýlom pýta: "Fuck
ya'll been doin'?". Flow opäť na jednotku, len
Pharell si mohol odpustiť ten druhý part. Názov
"Mr. Me Too" hovorí za všetko. Každý poznáme takých
týpkov, čo všade boli a všetko videli. Aj Clipse
takých poznajú, napr. Lil Wayna. A aký skvelý to
má klip? Zalievať si Corn Flakes Crystalom? Hardcore! A čo na to
môže nadviazať? Iba väčšia krutosť - "Wamp, Wamp(What It
Do)". Z temnoty si hneď odleteli na Karibik, kde kongá a
železný bubon dotvárajú exotickú atmosféru. Na refréne sa predstaví
masák Slim Thug, ktorý je tiež upísaný
Star Trak. "By Far the Coldest" tu opäť
idú naplno! Tu ani netreba nič písať, iba vypeckovať volume.
Další track "Ride Around Shining" ma dreamy atmosféru s
ťahavým piankom a hosťujúcim Ab-Livalom z
Re-Up Gangu. Klasické bling bling cliche, jazdím
si na fáre a žiarim. A mne iba ostáva pýtať sa odkiaľ berie
Pharrel takéto skvelé beaty. Gitarový riff zase
dopĺňa "Dirty Money", kde minú niečo z tých špinavých
peňazi, čo zarobili na blowe a obtrú sa aj o materiálne hoes.
Neptunes opäť bodujú futuristickým beatom s
kostolným chórom na "Hello New World".
Clipse to tradične zabíjajú trochou motivačného
prejavu pre homiez z hoodu("Be Sosa, Not Tony"), ale zdá sa to iba
mne alebo tu spieva P fakt falošne?
"Throw it on the scale, feed ya God damn self
Get it how you live, we don't ask for help (No)
Word on the street is you gon love how it melt
And I don't come with a pitch neither, the shit sell itself!
I yell Re-Up til I'm locked like Mumia
And get it cross the state with the grace of Maria"
P počúva asi aj hyphy, lebo na začiatku "Keys
Open Doors" zaloopuje refrén podobne ako to robí Rick
Rock. Ani by som nepovedal, ze toto sú
Neptunes. Úžasný minimalistický beat, s ťahavým
vokálom, dotvárajúcim utopistickú atmosféru. Trocha trap rapu sa tu
spája so sociálnou kritikou a pár punchlines ako "fake like hoes on
Flava". Nezabudli ani na svoj domáci team. Cely Re-Up
Gang, čiže Malice, Pusha
T, Sandman a Ab-Liva sa
predstaví na "Ain't Cha".
"Trill" je moja srdcovka. Nabrassovany synťák a clapy, to
tu už bolo veľakrát, ale Neptunes to robia takým
spôsobom, že vám ostáva len otvorená huba. Baví ma hlavne
Pushov part, ktorý začína "So many different
things make me trill" a P-ho "get ouuta
here". Opäť nová flow, opäť rovnaký diktát. "Chinese New
Year" je trochu gangsta rapu o ghette, kde to vždy znie ako na
Silvestra. Veď viete - brak,brak, rat-a-tat! Je tu aj
Roscoe, ktorý ma zaujal už na soundtracku ku
Training Day, ale od vtedy som o ňom veľa nepočul. Tipujem, že
sedí.
"Yea, they coming for me, they running up
I'm on my balcony, seeing through the eyes of Tony
They say we homies, but I see hatred
Do not they know brotherly-love is sacred
Niggaz catch feelings, even contemplate killings
When you see millions, their are many chamillions
Your not a gunna, for real, your just a runna
Haters I spot you from a far, and I'm the deer hunter
They be thinking nice car, nice crib
I be thinking, how long will these niggaz let me live
I understand, cause people need things
And they will take it from you, and take you from your
seedlings
So even with the mumble is talk,
I still walk the most humblest walk
And one day, they may even catch up with me man
But til then, I'm Leonardo, Catch Me If You Can"
Album končí introspektívnejšia "Nightmares" s tradične
skvelým Bilalom. Aj Clipse
zažívajú chviľky paranoie , ponúknu pohľad na temnejšiu stránku
dealovania a podelia s niektorými zo svojich nočných môr. Pushov
part je odkaz na klasiku "My Mind Plays Tricks On Me" od
Geto Boys, jedných z pionierov gangsta rapu.
Všetko toto som si mohol ušetriť a napísať dve slová: album
roka! To povie všetko. Album je nabitý od začiatku do
konca a nedá ani na chvíľu oddýchnuť. Jedna pecka nasleduje druhú.
Album znie absolutne sviežo, ako nič iné na trhu. Neptunes
vyprodukovali hity pre takmer každého rappera, ale s nikým sa
nedopľňajú tak dobre ako s The Clipse. Tu sa
Chad a Pharrell predviedli
dvanástimi skvelými produkciami, ktoré do seba dokonale zapadajú a
ich rôznorodosť zaručuje, že album nebude ani na chvíľu
nudiť.
Ako povedal Jigga: "They sure seem to rap about coke a
lot". Áno, tematicky je to možno jednotvárne, ale v porovnaní
s takým Rickom Rossom vedia The
Clipse so slovami a flow narábať oveľa lepšie. Týpci ničia
absolútne všetko, čo je pred nich predhodené a dokážu sa
prispôsobit každému beatu - rýchlemu, pomalému, nabassovanému,
minimalistickému - nič im nerobí problémy.
Čo niekedy robí problém mne, je rozoznať ich hlasy, ale to len
svedčí o tom, ako skvelo sa dopĺňajú. Malice a
Pusha majú hlasy, ktoré vyžadujú pozornosť pre
každé slovo. Čo oceňujem je aj absolutne čistá výslovnosť (čo by
som od týpkov z Virginie nečakal), čo je v spojení so skvelými
textami zásoba pre quotables.
Tam, kde mám problem rozlíšiť ich hlasy, tam pomáha ich rozdielny
charakter. Keď mám použiť filmovú analógiu, tak
Pusha je ako Tony Montana - je ten výraznejší z
dvojice (nehovorím talentovanejší), bez kompromisov si ide za
svojim, nič ho nezastaví. Malice pôsobi ako Michel
Carleone. Pokojný, rozvážny, ale keď je treba je aj absolútne
chladnokrvný.
Albumu ani nemám, čo vytknúť. Možno iba, že niektoré tracky ako
"Dirty Money" alebo "Ain't Cha" pôsobia trochu
nevýrazne. Ani nie preto, že by boli slabé, ale zvyšok je až príliš
kvalitný. Čo sa týka hostí, tí ostávajú v tieni svojich lídrov.
Majú s nimi dobrú chémiu, ale sú o úroveň nižšie.
Čo dodať záverom? Jedny z najlepších produkcií roka v spojení s
kvalitnými a údernými textami dali za výsledok jedinečný album,
ktorý je povinnosťou pre každého hip-hopového fanúšika.
Jan Horčík - Metrovagonmash
Maître Gims - Subliminal
Pridaj komentár
Ak chceš pridať komentár, musíš sa najprv prihlásiť