Interpret
Album
© 200x Label
čas: 63:55

Len niečo cez šestnásť mesiacov trvalo Pliesovi, pokým sa prepracoval k tretiemu albumu. Vydať tri albumy za takýto krátky čas určite nie je maličkosť a umelec sa často musí uchýliť ku skratkám.Prvé pravidlo businessu je poznať svoje publikum a len málo rapperov to zistilo tak rýchlo ako rapper Slip 'n' Slide. Svojou samozvanou "Goon Music" je dosť tvrdý pre gangstrov("100 Years"), ale nikdy nezabudne ani na thug love baladu("Bust It Baby") pre svoje ženské publikum a preto sa jeho fanúšikovia Pliesa nemôžu nasýtiť. Na každého fanúšika, ma však Plies aj zopäť haterov. Hodí sa, že Plies a Soulja Boy vydali svoje albumy len v rozmedzí par dní, lebo asi žiadny dvaja rapperi nerozdeľujú fanúšikov, ako práve oni dvaja. Keď sa Plies nedávno objavil na coveri magazínu Vibe s titulkou "Future of Hip-Hop",vyprovokoval rozzúrený dav ventilujúci svoj hned na nekonečnom množstve blogov. V súčasnosti už smerujúci k svojej tretej zlatej platni, Plies sa ale zbaliť tak skoro nechystá.

"Couple killas on my right, couple killas on my left,
but I am a motherfuckin killa myself"

Plies sa drží toho, čo jeho fanúšikovia chcú a to je ulica, zo všetkých strán. Na albume sa drži manuálu gangsta rapu, ktorý z "Da Realist" robí len checklist tých najväčších stereotypov. Zo šestnástich trackov albumu sa dozvieme, že Plies je chlapík, ktorý chce zarábať peniaze("Plenty Money"), nevadí mu, keď sa k nim dostane nelegálne ("I Chase Paper") a zostáva loajálny ulici ("Heard of Me"). Na každom albume mal však vždy aspoň jeden dobre premyslený track, ktorý aspoň na chvíľu zosype jeho image neustále zamračeného gangstra. Tu sa nachádzajú až dve a to "2nd Chance", kde kritizuje americký súdny systém žiadajúc o druhú šancu pre väzňou a "Family Straight", kde s brutálnou úprimnosťou opisuje komplikácie, ktorými si prechádza jeho rodina do náladovej produkcie, ktorá mu umožňuje vyliať si srdce na tracku.

"Wish I had one chance, to sentence the judge kid
And watch them beg for they life like my nigga did"

"Da Realist" sa pohybuje medzi dvoma extrémami južanského bounce rapu - generickým a nápaditým. Podobne ako väčšina južanov aj on spadá k tej "temnej" stránke. Album tiež skáče medzi moderne znejúcim soundom klubového rapu a k divným návratom k R ´n´ B inšpirovaným beatom polovice deväťdesiatych rokov. Divnými preto, lebo je zvláštne počut Pliesa rapovať cez beaty, ktoré by aj 112 považoval za mäkké. Väčšina producentov albumu zapadá do kategórie "no-names" a tak si najchytľavejší beat albumu vychytá Drumma Boy s "I Chase Paper".

Aby som však nevyznel až príliš negatívne, na albume vidieť mierny posun, Plies sa snaží pohrávať s flowom, ale väčšinou je to skôr systémom "pokus-omyl". "Da Realist" nie je Pliesovou najlepšou nahrávkou, aj preto, že ako single tak ani vrcholy nie sú lepšie ako tie na albumoch predchádzajúcich, ale aj tak je tu pár trackov, ktoré si zaslúžia rádio. Možno keby urobil celý album reality rapov ako "Family Straight" a pracoval by viac s Bryanom Tysonom, ktorý z neho stále dostane maximum, Plies by sa mohol dostat aj vyššie. Ale pokým sa bude držať kliché ostane limitovaný priestorom, do ktorého sa uzatvára a nezbaví sa nálepky dietnej verzie Paca - bez jeho odkazu a talentu.