LL Cool J
Exit 13
© 2008 Def Jam
čas: 72:43

LL bol hip-hopovou ikonou od svojich 17 rokov, od svojho nástupu v "Krush Groove", bol to on, kto postavil najväčší hip-hopový label na svete, bol to on, kto priniesol revolúciu do sveta MC-ingu, bol to on, kto bol prototypom nového battle rappera, bol to on, kto bol prototoyp lover rappera. Po prelome tisícročí(a pravdupovediac aj pár rokov predtým) však väčšina jeho albumov priniesla len sklamanie a ani kolabo album s Timbom "The DEFinition" túto sériu nedokázal prelomiť. Po prepade jeho posledného albumu "Todd Smith" väčšina ľudí čakala, že LL jednoducho zavesí mikrofón na klinec. Cool J však odmietol odísť porazený - vyhlásil návrat ku koreňom, začal spolupracovať s Fiftym a na novom albume chcel vzkriesiť starého LL-a. Album však ako návrat hardcore LL-a s "radiom" neznie. S výnimkou piatich-šiestich trackov, ide totiž stále o toho istého LL-a pre ženské publikum, aj napriek tomu, že po rokoch je to prvý album, ktorý prichádza s nálepkou "explicit".

"I'm beyond the gold grills and logos on chains
Ya see, I changed rap forever, I elevated the game"

LL odštartuje album volaním po vojne "Ready For War", po vojne za jeho stratený rešpekt a všetkých, ktorí o ňom pochybujú vyzýva na rychlý battle. Suits & Ray Burghardt sa zdá sa nechali inšpirovať Fat Joeovým singlon "300" a dodali epický operou-ovplyvnený beat. Návrat LL-a z R 'n'B do hip-hopu pokračuje aj na "Old School, New School", kde si požičia refrén od Biggieho. Už to však nie je ten nahnevaný LL - svoje zásluhy si nechce vybattlovat, ale vynútiť. Kvalitný beat ma na svedomí Ryan Leslie, ktorý mu dodal presne tú energiu akú LL potreboval - funky shit, na ktorý si pozval celý band. Hneď tretia skladba však zaznamenáva návrat LL-a, bez ktorého by som sa obišiel, keď sa zíde s Fiftym na "Feel My Heart Beat", veľmi lenivom tracku s beatom od The Dream Team, ktorý sa nikdy poriadne nerozbehne. Nikdy nie je dobré, keď si raper na track pozve svojich neznámych parťákov. Ďalším dôkazom je aj "Get Over Here" s kvartetom Nicolette, Jiz, Lyrikal a Ticky Diamondz. Veľmi ľahko zabudnuteľný track s najlepšou napodobeninou R.Kellyho a južanským synťákovým beatom, cez ktorý neznie LL práve najpohodlnejšie.Pri prvom singli tentoraz LL vsadil na baladu "Baby", s výpomocou od The Dreama na refréne a Tricky Stewartom na beate. Žiadna výhra, ale nie je to také vtieravé ako jeho predchádzajúce single.

"My bars are like a bullet, blow ya' head right of
Hate on the trigga, pull it, give ya mouth a night off"

Príkladom ako by som chcel počuť znieť celý album je "You Better Watch Me", na ktorom sa opäť dal dokopy s Marley Marlom, zodpovedným za jeho najväčšie hity ako "Momma Said Knock You Out". Podobne ako pri Fiftyho "I Get Money" aj tu je vysamplovaný "Top Billin´" od Audio 2. Úspešné kombo Lil Mo a LL sa stretne na "Cry", jednej z jeho podarenejších balád o stresových situáciach vo vzťahoch. Krátko po prvom singli príde aj jeho rockový remix, na ktorom sa podieľal Richie Sambora z Bon Jovi. Nasledujúcu dvojicu trackov obeatoval DJ Scratch, bývalý dodávateľ beatov pre EPMD a Busta Rhymesa, ktorý zažil najlepšie časy v prvej polovici 90-tych rokov. A presne tak znejú jeho beaty pre "Rocking With the G.O.A.T." a "This Is Ring Tone Murder" s nikdy nekončiacou sirénou, pod ktorou LL spolu s Grandmasterom Cazom z legendárnych Cold Crush Brothers pochováva ringtone rapperov. Po tomto pohrebe sa opäť zíde s Ryanon Lesliem, tentoraz však ne jemnejsiej "Like A Radio", klub songu dopĺňaným fonziovským "ey". Ani arabské sample už nie sú to, čo bývali, preto jeho "I Fall In Love" znie trochu obohrane. Pre takéto veci mám však slabosť, aj keď tu ide asi o najhoršie LL-ove rýmy na albume.

"I'm the dog killin' the cat, ignoring the jack
This is flawless rap, you can't call this wack"

Krátkou vsuvkou je spolupráca s Damom Greasom, jedným zo strojcov úspechu Ruff Ryders, "U'R Only A Customer", opäť s decentne 90´s feelingom. Je dost netradičné na jeho trinástom albume počuť LL-a apelovať na "Mr.Presidenta", keďže v jeho katalógu by ste ťažko pátrali po politickom tracku. A na tracku s takýmto menom nemôže chýbať Wyclef Jean, ktorý na túto "prezidentskú" tému tlačí už pár rokov, ale nechápem prečo teraz na túto vlnu naskočil aj LL, keďže je už len pár mesiacov pred ukončením Bushovej "misie". Po obvinení Ameriky však hneď píide s patriotickou "American Girl", oslavujúce najkrajšie ženy Ameriky, kde Illfonics zapojili asi celú pochodovú kapelu. Aj rockový beat na "Exit 13/Speedin Highway" znie ako vystrihnutý z crossoverového štýlu okolo roku 2000 a ďalšia věc, ktorá ma sklame je, že sa nedočkám toho prejazdu karierou, ktorý som podľa názvu čakal. Trojica new yorských veteránov LL, Sheek Louch a Fat Joe sa stretne na party hymne "Come and Party With Me", kde Illfonics tentoraz vsadili na moderný minimalistický zvuk a prefiltrovali beat synťákom. Osobným listom hip-hopu je záverečná "Dear Hip Hop", kde sa ospravedlňuje, že na ten skutočný hip-hop zabudol a nechal sa zapredať pre dolár.

LL v nedávnom interview prezradil, že na začiatku podpísal s Def Jam kontrakt na desať albumov a predĺženie podpísal len kvôli tomu, aby dostal kontrolu nad svojmi mastermi. A posledné dva albumy naozaj zneli akoby boli nahrané len z donútenia a po desiatich platinových albumoch, ostatné dva dosiahli len na zlato. Toto je jeho rozlúčka s labelom, jeden z najväčších rozchodov v histórii hip-hopu. Čakal som preto, že LL-ov album bude znamenať jeden z návratov roka. Vždy som veril, že to v sebe ešte stále má. Ale tento album ma sklamal, chcel som počuť návrat "Knockout" Coola, k tomu sme sa však vrátili len na pár trackoch, čím sa mnohí nechali zaslepiť a nevšimli si, že zvyšok albumu sa v porovnaní s predchádzajúcimi albumami vôbec nezmenil Aj keď jeho vyhlásenia o odmietnutí filmových ponúk dávali šancu na to, že sa stopecentne sústreďuje na hudbu, z "Exit 13" to až tak necítiť a chýba mu tá energia, ten hlad.

Každý hovorí o návrate ku koreňom, ale väčšina ostáva len pri slovách. Beatovo vyzerá byť LL zmätený, keď nevie či chce ostať v 90-tych rokoch("This Is Ringtone Murder", "Rocking With The G.O.A.T.") alebo naskočiť na južanskú vlnu("Get Over Here"), keď na album dostal ako nových hitmakerov ako Ryan Leslie a The Dream, tak aj tých z prelomu milénií ako DJ Scratch a Dame Grease. Nemá tu však taký hit, ako sa mu podarilo na predchádzajúcich albumoch, keď jeho R&B balady znejú silene a zdá sa, že LL si nie je istý, či jeho triky fungujú s novou generáciou. Po tom, čo sa toľko promovala jeho spolupráce s Fitym tiež ostávam sklamaný, keď ako jediný track sa tu dostal "Feel My Heart Beat", ktorý nenapĺňa nádeje vkladané do kolaborácie queenskych legiend.

Na LL-a sa toho dá veľa vytiahnuť(a sám si k niektorým chybám vracia na "Dear Hip Hop"), ale keďže to dotiahol až ku trinástemu albumu, treba ho za to rešpektovať. Pri dnešných rapperoch, ktorí to ledva dotiahnu k tretiemu, je to obdivuhodné číslo. LL sa už nemusí porovnávať s novými "deťmi" hip-hopu, za tie roky si urobil líniu sám pre seba. LL Cool J je legenda, ale niekedy si legendy neuvedomia, že je čas skončiť. Keby vydal len EP-čko s trackmi ako "You Better Watch Me", "Old School, New School" alebo "Dear Hip-Hop" oslavoval by som návrat kráľa. Pravda však je, že ako kruto to znie, LL už dnes začína byť jednoducho irelevantný.