Kid Cudi
Man on the Moon: The End of Day
© 2009 Universal Motown/ G.O.O.D
čas: 58:31

KiD Cudi je zaujímavým zjavom. Za krátky čas si získal hipster kids a elektronické davy vďaka singlu „Day ´n´ Nite“ a jeho remixu The Crookers, pop publikum ho zaregistrovala vďaka „808s and Heartbreak“ a ruky od neho preč nedávajú ani backpackers. „Day ´n´ Nite“ bol jeho prelomovým singlom, rovnako obrovským(s 21 miliónmi views na youtube) ako aj prekvapujúcim. Temná, minimalistická skladby o chlapíkovi, ktorý nedokáže zvíťaziť je totiž presne opakom toho, čo sa hraje v rádiach a po čom siahajú major labele. Bol to práve mixtape „A Kid Named Cudi“, kde sa tento singel nachádzal, ktorý zaujal aj Kanyeho Westa. Zaujal ho až natoľko, že Cudiho meno sa objavilo aj na zozname spolupracovníkov ku Kanyeho opusu a Kanyeho inšpiroval natoľko, že niektorý ten album označovali za viac cudi-ovský ako west-ovský. Keď o vás ódy spieva jedna z vedúcich hudobných osobností našej generácie, niečo sa predsa vo vás musí skrývať. A „Man on the Moon: The End of Day“ „to niečo“ v plnej miere predstavuje.

"I got 99 problems and they all bitches
Wish I was Jigga Man, carefree living
But I'm not Sean or Martin Louie
I'm a Cleveland nigga rollin' with them Brooklyn boys“

Debutové albumy bývalý niekedy tým, čo spravilo alebo zlomilo karieru. Bolo to prvé predstavenie, prvá šanca dať dokopy skutočne kohézny materiál. V súčasnej youtube-blogovej ére ste materiálom zasypaný roky pred prvým LP, ktoré je nakoniec poväčšinou len zhlukom náhodných trackoch tváriacich sa ako album. Nie však Kid Cudi. „Man on the Moon: End of the Days“ je ambicioózny projekt rozdelený na päť častí s Common ako rozprávačom sludujúcim hlavného hrdinu zápasiaceho so svojou vlastnou mysľou a svedomím. Príbeh sa odvíja cez pätnásť trackov, kde popisuje samotu, apatiu, úzkosť, konfrontuje svojich démonov, ale na konci temného tunela ponúka náznak svetla a je Cudiho osobnou terapiou. Aj keď „Day ‚n‘ Nite“ a „Sky Might Fall‘ si dobre počínali aj ako singlovky, album si najlepšie užijete ako celok, pseudobiografiu jeho života či už o tom ako sa ešte nedokázal dostať cez smrť svojho otca na „Soundtrack 2 My Life“ alebo „Heart of a Lion“, kde sa odráža z dna a stúpa na vrchol. Ak je pre vás na albume úprimnosť rovnako dôležitá ako pre mňa, keď očakávate, že album bude skutočnou výpoveďou umelca, ktorá vás nechá nazrieť do jeho hlavy, ste na správnom mieste.

”I’m super paranoid like a sixth sense
Since my father died, I ain’t been right since
And I try to piece together the puzzle of the universe
Split an eighth of shrooms just so I could see the universe“

Album je postavený na až ambietnom sounde, ktorý dokonale dopĺňa Cudiho flow a celú persónu. Keď hľadáte klubové bangers, skúste o rappera ďalej, lebo tento album má kompletne iný vibe. Producentská zostava sa zhodla na atmosferických, futuristických beatoch, ktoré aj keď vás poväčšine nedostanú do varu v kluboch, sú tak silné, že volume stále pôjde smerom hore. Kreatívna práca za producentskými pultami dokáže prekvapiť aj po viacerých počutiach, funguje vo viacerých rovinách a pokrýva viacero nálad, čo sa od takejto zostavy dalo aj očakávať. Jediné typicky hip-hopové skladby sú „Make Her Say“ a „Hyyer“, čo sú aj dve skladby, ktoré najviac vytŕčajú a aj keď rozhodne nejde o zlé sklady(no, možno „get off my counscious dick“ by som už od Commona počuť nechcel), v rámci albumu nefungujú. Ďaleko viac Cudimu sedia elektronický mágovia Ratatat a MGMT, hlavne na spoločnej skladbe „Pursuit of Happiness“ a Emile, ktorý si za prácu na tomto albume podal nomináciu do kategórie najnedocenenejší producent. Sú to tracky ako tieto, ktoré podporujú teóriu, že Cudi prínáša novú vlnu.

„Man on the Moon“ posúva hranice a aj keď je odvážne tvrdiť, že nič podobné tu nebolo, rozhodne treba oceniť mladý talent, ktorý sa nedrží škatuliek, hlavne v súčasnosti, keď albumy znejú identicky a stačí to k úspechu. Keď prehliadnete občasný nevyrapovanosť, nájdete skryté klenoty, ktoré album skrýva a v zozname tohtoročných releasov bude Cudiho debut rozhodne žiariť. Nikdy nebude kandidovať na rappera roka(a to ani nechce), ale čo mu chýba po lyrickej stránke to viac než dorovnáva svojim talentom na vytváranie ľahko-stotožniteľných nahrávok s nákazlivými melódiami bez popových príchutí, a vlastne nákazlivým albumom, už len preto, že je tak iný.

Cudi pokračuje v línie vychodenej „Love Below“ a „808s and Heartbreak“ a vytvára nový blueprint pre emotívny, experimentálny hip-hop. Je premyslenejší, organizovaný, bez jediného núteného elementu - jednoducho, toto je album, ktorý si želal nahrať Kanye. Kid Cudi sa ukáže byť jedným z najraritnejších fenoménov – hypovaný nováčik, ktorý hype podporí aj svojim hudobným manifestom. Týmto LP sa Cudi pasoval za lídra novej školy a je len na ňom ako ďaleko sa až do