EPMD
We Mean Business
© 2008 EP Records
čas: 41:54

Ako skupina si prešli svojimi problémami(a hádam žiadnu skupina s výnimkou Geto Boys nemala toľko rozpadov a "znovunájdení") a v roku 1993 sa skupina rozišla. Erick sa spojil s Keithom Murrayom a Redmanon a vytvorili Def Squad, zatiaľ čo PMD mal svoj Hit Squad s Das EFX. Chuť zarábať doláre však bola silnejšia a tak EPMD opäť ožili v roku 1997 vydajúc ďalšie dva albumy. Deväť rokov prešlo od "Out of Business", albumu rozhodne najhoršom v ich kariere, ktorý mal podľa názvu symbolizovať koniec. Keď to však už vyzeralo, že ich sága je definitívne ukončená, EPMD ohlásili, že pracujú na novom albume. Pri svojom ostatnom comebacku však zneli už "polovične", ako to dopadne teraz po dvojnásobne dlhom čase? Odpoveď je "prekvapujúco dobre".

S prvým albumom takmer po dekáde, Erick a Parrish sú naspäť s rovnakými trikmi, ktoré ich zaradili medzi hip-hopových hrdinov. Od prvého momentu je jasné, že chémia ešte stále funguje, keď si od prvej skladby striedajú nielen rýmy, ale aj refrény väčšinou odkazujúce alebo priamo samplujúce ich klasické tracky. Veľa sa toho nezmenilo ani v dynamike kapely - zatiaľ čo Parrish má technickejší flow, je to E, ktorý sa podarí väčšina pamätných rýmov. Lyricky EPMD neboli nikdy virtuózovia, ale vždy dokázali byť konzistentný a zábavný a tracky ako "What You Talkin" alebo "Blow" poukazujú na to, že ich písanie sa veľmi nezmenilo, čo je aj dobré. Tematicky ostávajú väčšinou pri svojom statuse("We Run It"), rešpekte, ktorý si zaslúžia("Roc Da Spot") a nostalgii za stratenou érou("Left 4 Dead") a asi najväčším úspechom albumu je ako dobre sa im to darí bez toho, aby zneli zatrpknuto. Aj väčšina hostí je práve z tej "stratenej" éry a aj keď Raekwon, KRS-One alebo Havoc sú vítanými hlasmi, najlepšia chémia ešte stále funguje s ich Def Squad kolegami. Murrayovo vystúpenie na "They Tell Me" je jednou z jeho najlepších šestnástok za posledné roky a Redman si už tradične ukradne funky "Yo". Pred albumom sa mnohý fanúšikovia obávali ako budú EPMD znieť bez DJ Scratcha, ale jeho neúčasť si ani nevšimnete, keď väčšina beatov vas nenechá prestať kývať hlavou. Ich poznávacia zmes funku a boom bapu je tu v plnej sile. Najlepšie im to vyšlo na O-Jay samplujúcej "Bac Stabbers" o "priateľoch", ktorý vás nakoniec podrazia - téme, o ktorej by si aj vzájomne mali, čo povedať.

Prvotný posluch fanúšikov pamätajúcich si "Out Of Business" a očakávajúcich katastrofu, vyvolal ohlasy ako "album roka", ale tie su rozhodne nadhodnotené. EPMD však nikdy nenahrali slabý album a aj teraz, bez rozpočtu Def Jamu, to ešte stále platí. Schéma ostáva rovnaká ako v minulosti - je tu "Jane", rovnaké témy, rovnaká produkcia, ale po deviatich rokoch čakania je to pravdepodobne to, čo fanúšikovia od nich potrebujú. V jednom z interview to Sermon vyjadril najlepšie - "EPMD robí hudbu pre ľudí, ktorý majú radi EPMD".