Eminem
Recovery
© 2009 Shady/Aftermath
čas: 77:06

Jeho veľkolepý návrat „Relapse“ až tak veľkolepý nebol, aj keď komerčne sa mu darilo. Aj sám Em však vie, že albumu niečo chýbalo a ako jeho reputácii ublížili posledné dva albumy. Sám priznáva „them last two albums didn´t count. „Encore“ I was on drugs, „Relapse“ I was flushing them out.“ Aj keď množstvo veteránov nahrá nepodarené albumy, len málo nájde guráž ospravedlniť sa za nich fanúšikom. Je to práve táto Emova úprimnosť a otvorenosť, ktorá poháňa „Recovery“. Je však na „Relapse“ až príliš tvrdý – aj ten album mal svoje kvality, ale určite pomáha, že na tomto albume sa už zbavil tých neznesiteľných akcentov a konečne znie ako Marshall Mathers. Čo ostalo z „Relapse“ je Emova mikrofónová virtuozita – vtipná wordplay, multisylabické rýmy, neopakovateľný flow – jednoducho presne tá verbálna gymnastika, ktorou si Em vybojoval miesto v zozname najlepších rapperov. Lyricky neznel takto hladne hádam od „Marshall Mathers LP“ , nedrží nič v sebe a uvedomuje si, že po ostatnom albume, má čo kompenzovať. Wayne tu zájde jeden zo svojich najlepších rýmov tohoto roka a aj napriek tomu s Emom nedokáže udržať krok.

"You can try and read my lyrics off of this paper before I lay 'em
But you won't take the sting out these words before I say 'em
Cause ain't no way I'ma let you stop me from causin mayhem
When I say I'ma do somethin I do it, I don't give a damn"

„Recovery“ sa od predchádzajúceho albumu líši najviac tematicky. Síce som „Marshall Mathers LP“ spomínal už dvakrát, ale musím podobné prirovnanie dať ešte do tretice. Keď „Relapse“ bol vlastne „Slim Shady part 2“, vracajúc sa ku komických horrorcorrovým fantáziam debutového albume, „Recovery“ je takým „Marshall Mathers LP part 2“ skúmajúc opäť Marshallovu psyché a prinášajúc to, čo mi najviac chýbalo na „Relapse“ – emócie. Eminem sústreďuje svoje rýmy nielen na emcee exhibíciu, ale formuje nimi track, dáva mu myšlienku. Vracia sa ku najtraumatickejšej udalosti posledných rokov – Proofovej smrti – na „You´re Never Over“ a popisuje ako sa s tým vyrovnával na „Going Through Changes“. Presne to sú témy, ktoré fanúšikovia chceli počuť a ktoré doteraz Em držal v sebe. Zatiaľ čo Em sľúbil, že „Relapse“ sa bude zapodievať aj touto témou, meno „Proof“ tam bolo ledva počuť. Tu sa mu však nedá vyhnúť a Em celým albumom vzdáva hold jeho pamiatke.

"For you, I wanna write the sickest rhyme of my life
So sick it'll blow up the mic, it'll put the "dyna" in "mite"
Yeah, it'll make the dopest MC, wanna jump off a bridge and shit himself
Tap dancin all over the beat, it'll jump off the page and spit itself"

Eminem sa ešte stále snaží objaviť sám seba, skúma, čo sa v ňom tú dlhú dobu skrývalo, keďže ide o prvý album, ktorý nebol nahraný pod vplyvom drog. „Recovery“ je tak možno jeho najosobnejším albumom, čo pri štýle jeho lyriky hovorí veľa. Prvýkrát porušil tradíciu comedy singlov a na albume sa neobjaví ako Steve Berman, tak ani Ken Kaniff. Jediným momentom odľahčenia je, aj keď svoj účel spĺňajúca, ale nepotrebná, „WTP“ pripominajúca Eminema skôr na „Just Like You“ ako na „Without Me“. Tentoraz s úvodným singlom vsadil na motivačnú „Not Afraid“, ktorá je pre neho, minimálne v takejto otvorenej forme, novým teritóriom. V úprimnej spovedi pokračuje aj na jednom z vrcholou albumu „Talking 2 Myself“, kde sa priznáva, že zo žiarlivosti na ich úspech, chcel dissovať Weezyho a Kanyezzyho. Tieto tracky upútajú najmä svojou absenciou akejkoľvek pretvárky, nepokračuje v hyperbolizovaní „Relapse“. Em cestuje ešte ďalej do minulosti a na „Almost Famous“ sa vracia ku časom, keď titulky magazínov neboli samozrejmosťou. Spomenúť určite treba aj viac-menej titulnú skladbu albumu „Going Through Changes“, kde do Black Sabbath samplujúceho beatu popisuje všetky zmeny, ktorými si v ostatnej dobe prešiel, či už spomínaná smrť Proofa, závislosť na drogách alebo to ako sa ich zbavoval. Em skúša aj nové teritoria – s „Love The Way You Lie“ mu to vyjde, keď sa spolu s Rihannou postaral o ďalší prírastok na budúcej výberovke najväčších hitov, ale na „Seduction“ znie stratene, akoby ani sám nevedel, k čomu tento track je.

"I'm a little bit sicker than, most, shit's finna get thick again
They say the, competition is stiff but I get a hard dick from this shit now stick it in
I ain't never givin in again, caution to the wind, complete freedom
Look at these rappers how I treat 'em, so why the fuck would I join 'em when I beat 'em?"

Jednou z najčastejších kritík „Relapse“ bola ku Dreho soundtracku. Doktor akoby sa zasekol v minulosti a beaty hľadal v archíve po nahrávaní „2001“. Eminemova odpoveď bola radikálna a prvýkrat vsadil na najvychytanejších producentov. Takže pokým „Relapse“ bol takmer izolovaný od zvyšku scény, „Recovery“ je pravým opakom a Em aspoň hudobne nasleduje súčasnú mainstreamovú cestu. Debutový singel „Not Afraid“ Ema spojil so žiadaným Boi 1-Da, stojacim za úspechom Draka, a na jednom z najrozoberanejších trackov albumu sme sa dočkali nečakanej kombinácie Em, Wayne, Just Blaze a Haddaway. Aj keď o výbere sampla by sa dalo debatovať, je bez debáť, že Eminem dáva jeden z najlepších partov roka. „No Love“ nie je jedinou megalomanskou spoluprácou a Em siahol aj po Jim Jonsinovi, Khalilovi a Alex Da Kidovi. Dre je tu zastúpený len jediným beatom pre „So Bad“, ktorý kľudne mohla nahradiť bonusová „Rider“. Vysoký počet producentov je síce na úkor kohéznosti, ale postará sa aj o to, že je tu určite viac highlightov ako na predchádzajúcich dvoch albumoch. Nielen výber producentov však robí „Recovery“ Emovým najkomerčnejším(bez akýchkoľvek negatívných konotácii) albumom. Na album si Em pozval aj „popové princezné“ Pink, ktorá dopĺňa tvrdú „Won´t Back Down“ a už spomínanú „Love the Way You Lie“, ktorá mala tiež veľký podiel na tom, že album to ťahá už na štvrtú platinu.

Eminem nemohol pokračovať v nahrávaní rovnakých skladieb ako keď mal 25 rokov. A aj keď na „Recovery“ ešte kompletne nesformoval svoju víziu, je dobré počuť Ema vyvíjať sa novým smerom. Album ma svoje chyby, ale Em nás takto do svojho sveta nepustil od „The Marshall Mathers LP“ a neznel tak hladne po rape od „8 Mile“. Takže album roka – to asi nie, ale kategóriu emcee roka si pre seba rezervoval Eminem.