Jedenásť rokov po svojom debute sa stali jednou z najúspešnejších undergroundových skupín a po vydaní šiestich albumov, jedenástich Sad Clown EP a pár vedľajších projektov ako "Felt" to dotiahli na cez miliónový predaj. Ich diskografia nie je len široká, ale aj pestrá, keď s výnimkou "Godlovesugly" a "Lucy Ford" bol každý album Atmosphere iný. A do iných sfér to posúvaju aj tu.

"Afraid of being alone
But fear ain´t enough to knock her off of that stone
Gonna make that home her home
With or without a man that she can call her own"

Tento album je ako film s jednou hlavnou postavou - Slugom, ktorý na každom tracku oživuje vedľajšie postavy. Na tomto albumu sa ako na prvom Slug odpútal od svojich vlastných príbehov a začal písať aj fiktívne príbehy, čo mu dodalo voľnost sršiacu z každého verša. Sústreďuje sa na ľudí, ktorý sa ťažko prebíjajú životom - bezdomovci, časníčky, feťáci a rôzni iný vymätenci. Slug bol vždy obviňovaný, že píše priveľa trackov pre ženy alebo o nich, a pokračuje v tom aj tu, aj keď naberá inú perspektívu. Ako napríklad na "Dreamer" o vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorých prekvapí príchod dieťata a nakoniec sa s tým matka musí vyrovnať sama, snívajúc o lepšom živote. Áno, je to opäť "ženská otázka", ale nič s čím sa s miernou dávkou abstrakcie nedokáže stotožniť takmer každý - niečo v čom Slug priamo exceluje a čím si Atmosphere získali tisíce fanúšikov.

"Self-learning in between the self-loathing
Strangled in the cycle, can't feel yourself choking
Some of them would overlap
Some of them would double back"

Slug bol vždy zvláštnym rapperom. Vo svete hip-hopu postavenom na egu sa od začiatku spovedal zo svojich chýb a neistôt. Jeho spovednicou na tomto albume je "Me", kde popisuje čím všetkým si v živote prešiel a ja sa len ostávam čudovat, ako môže niekto takto odhaľovať svoju dušu na nahrávke. Jeho slová su priame, detailné, s prirodzeným rýmovaním, ktoré miestami pripomína Kanyeho, aj keď pred tým ma ďaleký náskok. Slug nemení podľa beatu len flow, ale aj prednes, prispôsobuje ho téme, beatu, nálade a len málo MCs sa môže vyrovnať jeho úprimnosti, podmanivosti a dynamike jeho textov. Vie predviesť celú plejádu emócii a donúti vás sedieť na každej slabike. Toto je koncentrovaný lyricizmus, toto robí zo Sluga jedného z najlepších súčasných rapperov.

" When Daddy picks Mommy up, they fight
They fight about money, They fight about life
So she concentrates so, so hard on the music
and loses herself inside the bass and the movement"

Spojítkom väčšiny trackov je tematika rodičovstva. Zvonkohra nás na "In The Music Box" uvedie do destkého sveta malého dievčatka, ktorej jedinú spoločnosť robí hudba, do ktorej unika zo zadného sedadla auta, zatiaľ čo jej tatko-pimp predáva maminu. Piano sa stane najlepším Antovým priateľom na "Yesterday", ktorý je opäť ďalším zo Slugových príbehov, kde opisuje ako si myslel, že zazrel starého známeho, ktorý sa v nečakanom- "šiesty zmysel" finiši ukáže byť jeho mŕtvy otec. "The Waitress" je konceptuálnym klenotom s množstvom maličkostí, ktoré ho premieňajú v dokonalý celok, kde Slug rapuje z pozície bezdomovca, ktorý navštevuje kaviareň, len kvôli svojej dcére. Na prvý pohľad nič prevratné, ale genialitu týchto trackov pochopíte, keď si to vypočujete. Obdivujem koľko emócii a ľudskosti dokáže dať Slug do skladby. Je to hudba s ktorou chcete ostať sami - len vy a ona. Je tak intímna, že pri púštaní na verejnosti máte pocit, akoby sa vám niekto vkrádal do súkromia.

"Got a little cocaine habit,
But he says he only does it if somebody else has it"

Papu Sluga s pribúdajúcim vekom asi prestávajú baviť nočné záťahy a na tomto albume sa pustí aj do návykových látok. Sinusoidný synťák vas uvíta na prvom singli "Shoulda Known" o holke strácajúcej sa v drogách a na "Skinny" opisuje cigarety ako pasáka, ktorý si s vami robí, čo chce a ma podplatenú aj vládu. Už podľa zoznamu mojich najobľúbenejších albumov z minulých rokov, kde dominovali The Clipse, The Roots a El-P, musí byť každemu jasné, že mám slabosť pre temné nahrávky. Preto medzi moje najobľúbenejšie tracky z tohoto albumu patrí "Your Glashouse", kde Ant začaroval chladný synťák so vzlykmi ako z tracku od Radiohead, aby zachytil Slugov popis "dňa-po", o stave kedy "opica" nie je dostatočné slovo a hodí sa skôr King Kong.

"Just another zombie walking blindly through your ghost town
Pull up to the bar to politic and top the power
Aint nobody really all that jolly at your happy hour"

Ešte aj na šiestom albume dokážu Atmosphere prekvapiť, keď track ako "Guarantees" by od nich čakal asi málokto. Stále očakávate, kedy príde ten breakdown na spôsob "Trying to Find The Balance", ale ono to nejak neprichádza a postupne si uvedomíte, že tracku to vôbec neuškodí. A to nie je jediná skladba, kde budete kontrolovať obal albumu, či na ňom naozaj píše Atmosphere. Keď Slug pred vydaním albumu opisoval "You" ako najpopovejšiu skladbu akú kedy nahrali, nevedel som si to poriadne predstaviť. Ale po vypočutí, neviem vymyslieť výstižnejší opis. Teda aspon hudobne to páda do tej popovej kategórie a nemôžem zabudnúť ani na chytľavý spievany refrén pána "zdvihnuté obočie", ktorý si doma vraj pospevuje aj Brother Ali.

"Ignoring the insults and evil eyes
I feed off'em, I wonder when she'll realize
that she's the only reason I visit
the only woman in my world that acknowledges my existence"

Pri Atmosphere sa dosť často strhne všetka pozornosť na Sluga, veď aj pri tejto recenzii som priestor venoval najmä jemu, ale Atmos to je duo a Ant je jeho rovnako dôležitou časťou. Ten tu tiež zaznamenal výrazny posun a rozhodol sa zaexperimentovať s gitarami, piánami a najma synťákmi. Najväčší vplyv na jeho sound málo turné so živou kapelou, keď Ant tu zavrhuje samply za žive nástroje, čím jeho beaty znejú v porovnaní s minulosťou o dosť členitejšie a dodáva im to nový rozmer. Ukážkou muzikálnosti tohoto albume je aj "Dreamer", kde už mám pocit akoby to hrala naživo kapela. Ant sa už dobre zoznámil aj so synťákom, čo opäť dokazuje na "Can't Break" s beatom ako od Kutmasta Kurta circa "Diesel Truckers", čo ešte dopĺňa hair-metalovou gitarou v refréne a na "Skinny" sa tiež drží sci-fi synťáku s tvrdými bicími a a načrie až do samplovej banky grimu.

Obidvaja Slug aj Ant sa posunuli o ďalších pár levelov a potvrdili svoju reputáciu výnimočnej skupiny, ktorá je lepšia od albumu k albumu. Experiment, ktorý začali na "You Can't Imagine", tu dotiahli do dokonalosti a myslím, že dosiahli vrchol. A je to skvelý pocit sledovať skupinu od ich začiatkou až po kým to dotiahnu sem - ku jednému z najlepších albumov posledných rokov.