Jeden zo zakladajúcich členov Doomstree už má za sebou dva silné albumy pod Rhymesayers. Tretí, „Never Better“ nie je žiadnou výnimkou – práve naopak, je ešte vylepšením. Od „Ipeac Neat“ bol P.O.S. označovaná ako inovátor so svojim výberom netradičných beatov a nekonvenčným flowom, až tak, že doma by znel skôr pod Def Jux ako pod dozorom Sluga.  Každý z albumov ponúkol vývoj jeho hudobnej osobnosti a tu ešte pridá na punk rockovom vplyve. Bassové linky sú ešte divokejšie, tempo bubnov zintenzívnelo, beaty kopú ešte silnejšie. Ale dobrá hudba nepozná limity a hranice.

Ako podmanivá a dynamická je hudba, sú to P.O.S.-ove texty, ktoré dominujú. P.O.S. má veľa spoločného s rappermi ako Sage Francis alebo Aesop Rock, ktorý vám vo svojich rýmoch poskytnú základ, ale nechajú vás hádať zvyšok až po niekoľkých vypočutiach zistíte, že všetky tie nespojiteľné odkazy dávajú dokonalý zmysel. Jeho sociálna kritika, poukazovanie na absurditu súčasnej pop kultúry, ako už naznačuje názov, nikdy neznela lepšie. Nikdy však neobetuje odkaz na úkor formy a stále ostáva majmä rapperom, ktorý vie ako pracovať s hlasom, melódiou a dá sa kľudne počúvať aj accapella.

Nie je vôbec prehnané označit „Never Better“ za jeden z najlepších albumov roku 2009. Jeho komplexnosť sa postará o to, že ho budete počúvať ešte ďalší rok a vrácať sa k nemu znova a znova. Tak to je u mňa. Neviem o tomto albume napísať viac - aby ste pochopili jeho dokonalosť, musíte ho počuť samy.