Aj keď patrí medzi jedného z najtalentovanejších, určite nie je jedným z najaktivnejších rapperov. Kvantitu však vynahrádza kvalitou. Od roku 2000, keď prišiel s hymnou "Internet MC's", si na konto pripísal len dva albumy. Päť rokov po klasike "Balance", po kriminálne nedocenenom "Black Dialogue" so svojou grupov The Perceptionist, sa opäť rozhodol ísť na to sólo a vracia sa, aby ukázal fake rapperom, ako sa robí hip-hop. Indie hip-hop sa však odvtedy posunul inam, dokáže Akro ešte zaujať? A vážne o tom niekto pochyboval?

"If this is your introduction then where the fuck you been?
It's been years since my records first started to spin"

Akro páli hneď od začiatku "A to the K", a nie len mne sa určite pri takomto názve vybaví B-Real. Ten sa zapojil na refrén aj tu a pomáha Akrovmu znovuuvedeniu do hry. Na "Soul Glo" sa vracia k esencii hip-hopu, a tá bola vždy o tom, že nezáležalo na tom, či si bol biely, čierny, alebo ázijec, ale na kvalitný hip-hop si potreboval mať "soul". Návrat do časov, keď to nebolo o street kredibilite, ale o tom, či vieš napísať dobrý text. K old-school hip-hopu sa vracia aj na "Ak B Nimble". Ak si spomínate väčšina starých albumov vždy mala nejaký ten track, kde rapper dával do beatboxu a Akro sa k tomuto zvyku vracia. Jedonoduché - ale jednoduchá krutosť, keď AK pľuje oheň na všetkých, ktorý o ňom pochybujú. Akrov duniaci hlas vyžaduje pozornosť a dokáže vas pohltiť svojim vybrovaním. Z úplného podzemia vytiahne Akro J-Zona, ktorý mu dodal beat k titulnému "Absolute Value" a rozladený orgán si požičal od Hezekiaha pre "Step It Up, kde dáva poriadne tvrdo a z David Bannera prepne na Hulka

"Brown skin is now purple, it comes full circle
The pain that I endure is the pain I'll have to work through"

Všetky tieto tracky sú typickým braggadaciom, kde Akro ničí svojich protivníkov a dokazuje o koľko lepší je. Ale to nie je jediné, v čom exceluje. Akro je veľmi podmanivý aj v sentimentálnych záležitostiach ako pri "Back Home To You", keď ako jedinú motiváciu vo svojom živote ospevuje svoju ženu. Ak je to ona, komu môžeme ďakovať za to, že sa Akro nevykašľal na hip-hop, chcem povedať len jedno veľké ďakujem. Motivačná "Rain" tiež ukáže, že Akro nie je dobrý len ako hardcore rapper, ale rovnako dobre, a možno ešte lepšie, mu idú aj takéto "kazateľské" tracky, keď ľudom dáva silu pokračovať. Tracky ako tento sú mojou slabosťou, a ešte to dobre podčiarkuje precítený beat Illminda, ktorý sa pomaly stáva záchrancom undergroudu.

"They shut down the conscious rastas,
but talk about being a pimp you'll get an Oscar"

Akro vracia do hip-hopu to, čo mu chýba - odkaz. Niečo, čo vás donúti zamyslieť sa. Viem, že mnohí nechcú v hudbe počuť nejaké apely a chcú sa len baviť, ale hudba je podľa mňa o niečom viac. Na prvom albume "Balance" žiaril najmä track "Remind My Soul"(za ktorý pozbieral aj pár textárskych ocenení), ktorý popisoval ako bol zneužitý odkaz najväčších Afro-Amerických hrdinov. Podobnej tematiku sa venuje aj na "Kindred", kde nachádza paralely medzi otroctvom a situáciou, ktorá nastala po Hurikáne Katrina. Keď vami toto nepohne, je s vami niečo zlé. Ako hovorí Chuck D, ktorý tu berie na seba rolu akéhosi rozprávača, bez znalosti minulosti, nemôžeme prosperovať v budúcnosti. Pokračovaním z debutového albumu je aj "Front Step pt.II (Tough Love)", čo je opäť menšia dávka sociálnej kritiky, kde Akro len tak sediac na schodoch rozmýšľa o chybách tejto spoločnosti. Odsudzuje ghetto mentalitu ľudí, ktorý hľadaju únik v zločine, rasizmus zabudovaný v systéme a labely, ktoré tlačia nezmyselnú hudbu, čo má za výsledok, že môžes dostať Oskara za to, že hovorís aký tažký je život pasáka, ale keď hovoríš niečo k veci, umlčia ťa.

" The line of scrimmage got me focused on a finer image
Smoke an oogie? Nope I got a fucking rhyme to finish"

Aj keď Akro nemá problém udržať celý track aj sólovo, na albume dal príležitosť zažiariť aj ďalším kolegom. The Perceptionist sa zídu na "Beast Mode", čo je menším sklamaním. Aj keď to vôbec nie je zlý track, ale čakal som väčšiu zlobu. Beat vyprodukoval Fakts One a jeho minimalistická záležitosť vypúšťa na dancefloor beštie Akra a Lifa. Lepší pokus o party track bola ich spolupráca s Gurum na "Part Hard". Illmind sa na albume predstavil kvartetom odlišných, a kvalitnych, beatov. Ten pre "We Can´t Build" charakterizuje hardcore nálada s tvrdýmy trúbami, do ktorých nakladajú Akro a Bumpy Knuckles.

Je skvelé vidieť, ako sa ľudia v undergrounde podporujú. Ďalšiu z takýchto kombinácii ponúkne "Be Prepared", kde sa Akro spojí s originálnymi Little Brother, čo znamená Phonte a Pooh do beatu 9th Wonder. Trio kritizuje súčasnú hudby, ktorá sa nevyjadruje k dôležitým veciam, ale sústreďuje sa na povrchnosť - prechod od "Who Got Props" ku "I Get Money". Profesor Wonder si vas posadi a dá ukážku nejakého toho starého boom bap rapu. Akro si stihol zarezervovať aj jeden z posledných Dillových beatov, a dal mu skutočne zažiariť v spolupráci s Kwelim na "Put A Stamp On It". A peklo vypukne aj na "Black Hell Broke Loose" s hravým beatom od Therapyho a mikrofónovou výpomocou od Willie Evansa, ktorý znie takmer ako MF Doom. Klasický hip-hop, striedanie micov - dostávam z toho pocit akoby dávali v cypheri.

Album dáva za pravdu svojmu názvu - nič tu nevytŕča, materiál je vyrovnaný a aj keď je ešte len apríl, myslím, že tento album sa určite bude objavovať v anketách o najlepší undergroundový album roka. Po špine, ktorá zasvinila mainstream hip-hop je tento album úplným osviežením. Ak tu čakáte niečo na spôsob súčasného hitparádového rapu, dočkáte sa len veľkého sklamania. Ak však hľadáte alternatívu k ringtone rapu, toto je pre vás. Album obsahuje všetky elemetny "real hip-hopu" - od povznášajúcich motivačných textov cez nejaký ten brag až po ódu pre hood - a je dobrou ukážkou Akrobatikovej verzatilnosti. Nie je to album, ktorý vas každým trackom odrovná a nebudete sa od neho môcť odlepiť, ale ani jeden track nebudete musieť preskočiť, čo je v súčasnom hip-hope možno ešte väčší úspech.