Poviem, to hneď na začiatku. "Curtis" je pre mňa jedným z najväčších sklamaní roku 2007. Aj keď som nikdy nepatril medzi najväčších fanúšikov Fiftyho a jeho debut "Get Rich or Die Tryin", mnohými považovaný za klasiku, mám za preceňovaný, do istej mieri som ho vždy vedel strávit pre jeho schopnost robiť hity a vyberať si dobré beaty. Nový album však neprináša ako prvé, tak ani druhé.

Neviem, čo sa stalo. Nerozumiem tomu ako mohol Fifty s chladnou hlavou vypustiť medzi ľudí niečo takéto a očakávať úspech. Po prvom vypočutí som si povedal len "toto nemôže myslieť vážne". Ale niekedy prvý dojem klame. A preto som si na túto recenziu zobral trochu viac času a pustil sa do toho až po vypršaní emócii. Veľa sa však nezmenilo.

Intro ako z "Carlito's way" odštartuje album, na ktoré nadväzuje "My Gun Go Off" s tematikou, ktorú naznačuje už názov. Typický Fiftyho guntalk do nabijacieho beatu dua Adam Deitsch & Eric Krasno. A ked vystrelí Fiftyho gun, tak to potom znamená "Man Down", kde sa pokračuje v načatej téme o Fiftyho bodycounte a jeho potenciálnom zvýšení, keď si s ním začnete. Detroit Red si vypožičal kúsok "Scooby Doo theme", lebo to je to do čoho rapujú skutočný gangstri. Jeden z tých beatov, ktoré by sa mali šetriť na mixtapes. Podobne ako ten ďalší pre "I'll Still Kill", ktorý obeatoval v poslednom čase veľmi nádejný DJ Khalil, ale toto mu až tak nevyšlo. A bezkonkurenčne to je ten najhorší Akonov featuring za tento rok. To si fakt nikto nevšimol, že sa to vôbec do beatu vôbec nehodí. Damn, a ešte si to vybrať ako singel, to už chce odvahu. Áno, všetko, čoho sa Akon v poslednom čase dotkol sa premenilo na hit, ale aj to ma svoje hranice.

"I took quarter water sold it in bottles for 2 bucks
And Coca-Cola came and bought it; for billions, what the fuck?"

Ale aj na tomto albume sa Fiftymu podarilo hymna. Tentoraz však za ňou nestojí Storch alebo Dre, ale neznámy Apex, ktorý si požičal sampel z klasiky "Top Billin" a doplnil to nakopnutym beatom s vraždiacimi synťákmi. Fifty sa tiež nechal nakopnúť tymto beatom na ďalší stupeň a prináša svoju A-Game. Toto je presne to, čo sa od neho očakáva - nestačí len cockyness, ale treba aj dobré rýmy. Ale ako mohol nasledujuci track "Come & Go" považovať za druhý "In Da Club"? Veď to znie to ako demoverzia - Dre vytiahol časť beatu Jay-Z-ho "Bounce", zaloopoval to a myslel si, že si to nikto nevšimne?

" I make it rain for her so she don't stop
I ain't got to move, I can sit and watch"

Kto vládne súčasnej hudbe predvedie Timbo na "Ayo Technology". Tento atarický synťák z old-school hry už je fakt na hranici, ale funguje to. Justin sa opäť predviedol skvelým refrénom a dokazuje, že on a Timbo sú víťazná kombinácia. A tu je ten problem, pretože to znie ako Fiftyho featuring na ich skladbe a nezapadá do soundu albumu. To je aj mierny paradox, nakoľko "Come and Get Me" znela ako typická G-Unitovka. A hneď na to nadväzuje "ten druhý biely spevák" Robin Thicke pomalou najazzlou "Follow My Lead" od Biznessa.. Podarený track, náladou podobný "21 Questions".

" I run the show now, I got the blow now
You wanna O now? You can come cop"

Scary bicie, ktore trasu stenami dominujú "Movin On Up". Ako mi bolo divné vidieť 9th Wondera na Jayovom albume, o toľko viac mi je divné vidieť niekoho ako Jake One na albume Fifty Centa. Ale vďaka nemu, znie Fifty trochu viac ako z dôb "Power of the Dollar". Fifty si tentoraz vyberá single veľmi divným spôsobom - dôkazom je aj "Straight to the Bank", ktorá znie ako ordinárny track z albumu a ničím nevyčnieva, okrem neznesiteľného Yayovho smiechu. Pod beat sa podpísal Ty Fyffe s výpomocou od Dreho.

Ďalší zo singlov "Amusement Park" je nepodarená kópia 'Candy Shop". Dangerous LLC pridal vykľudnený beat s cirkusovou atmosférou, ktorý možno zaujme při prvom počutí, ale rýchlo sa obohrá. "Fully Loaded" je taká ľahšia verzia "Piggy Bank" s temnou produkciou od Havoca, kde Fifty potvrdzuje svoju street cred, hlbokým posolstvom, že zatial čo iný sa cmukajú a on varí crack.

" They say I'm not the same it's cause I'm filthy mayne
I'm off the chain, I don't play no games"

Em robí dva druhy beatov - typicky new school ako "Hands Up" alebo veľmi gimmicky. Ten pre "Peep Show" zapadá do druhej kategórie a harvý beat pripomína ich spolupráce z "Re-Up" ako "Jimmy Crackcorn". Em sa trochu posnaží a znie oproti minulým featom živšie, ale obohraná téma spolu s niektorými nepodarenými rýmami mu nedá veľmi zažiariť. "Fire" je to, čo sa od Fiftyho očakáva - nakopnuty track, skvele sa hodiaci refrén Bucka a Nicole, tvrdý synťákový beat Dreho - na party to určite zafunguje. Trochu ma prekvapilo, keď som pri tom videl Dreho, lebo pre neho nie sú typické takéto výrazne nu-school beaty a je to aj tak trochu pod jeho úroveň, nakoľko od vždy nastavoval trendy a nie ich sledoval.

Aj druhýkrát sa objaví Jake One najazzlym bigbandovým beatom pre "All of Me". Fifty si zopakuje spoluprácu s Mary J, podobne ako na albume "Blood Money" a dostáva sa trochu do jej tieňa. Najnudnejšou na albume je "Curtis 187" s mŕtvym, zaloopovaným Havocovým beatom a nudným Fiftyho rapom. Mixtapovka, tu jednoducho nepatrí a len ďalším pokračovaním ságy "Fifty - the most dangerous nigga". Záver trochu zdvihne úroveň, keď K-Lassik Beats sa predvedie Dreovskym piankom a tvrdým činelom. Ešte aj ten Yayo je v tejto polohe znesiteľný, až dokedy nezačne rapovať.

Fifty je kráľ kontroverzie. V súčasnom rape už ledva nájdete niekoho s kým nebeefoval alebo sa o neho neoprel vo svojich interviews. A v poslednom čase boli práve jeho intervies o dosť zaujímavešie ako jeho hudba. Najlepšie to vystihli na Pitchforku - Fifty prichádza práve s tým, o čo už nikto nemá záujem, s tým, čoho je uz každý presýtený. Keď dal albumu názov "Curtis" čakal som niečo introspektívnejšie, ale tu ponúka, len to, čoho sme sa už napočúvali na predchádzajúcich albumoch. Teda presne to, na čom pohoreli ako Mobb Deep, tak aj Lloyd Banks - jednodimenziálny album bez hľbky. Ľudia už dlhsie kričia po Fiftym z "Hate It or Love It", ale ten ich prosby ignoruje a zahadzuje experimenty, ktoré poznačili "Graduation", za obohrané formulky, ktoré už nudia.

Album sklamal najmä producentsky. Veľke mená neponúkli nič zaujímavé a väčšina nováčikov sa snaží o napodobenie Dreho alebo Eminema, čo je o to divnejšie, že sa tu obidvaja nachádzajú. Fifty naplno nevyužíva ani silu hostí a väčšina koláb znie nútene. To všetko má za následok, že album znie viac ako mixtape a keby nebolo trackov ako "I Get Money", Ayo Technology", "Movin On Up" a "Follow My Lead" fakt by som to za mixtape považoval. A 4 tracky to je predsa len na niekoho ako Fifty málo. Fifty si z relativneho neúspechu tohoto albumu, však nič robiť nemusí. V šuflíku ma ďalší album na ktorom už spolupracoval so superproducentami. Musí to však brať ako varovanie - ľudia mu už nežerú všetko, čo im predhodí.