Young Buck
Buck the World
© 2007 G-Unit/Interscope
čas: 73:55
hodnotenie: 8/10

Aj keď riskujem, že budem znieť ako nepodarená skladba No Name, musím sa opýtať, čím to je, že Young Buck je jedným z najobľúbenejších rapperov? Prečo ho znesú aj najväčší odporcovia G-Unit? Často počuť veci ako "G-Unit za nič nestojí, až na Young Bucka", ale prečo? Čím tak vytŕča z kempu G-Unit? Je to tým, že je z dirty southu? Alebo je to jeho prirodzenosť - to, že nie je len tvrdo sa tváriaci robot? To, že sa nebojí priznať aj prehru? Alebo to, že aj napriek tomu, že točí milióny pôsobi ako normálny týpek? Nech je to už čokoľvek, Buck musí dúfať, že to zase zapracuje, lebo je v dosť ťažkej pozícii. Časy, keď už len hosťavočka z G-Unit zaručovala platinu sú preč, ale keď ich niekto môže oživiť, tak Buck - majiteľ najlepšieho albumu G-Unit s výnimkou "Get Rich or Die Tryin".

Buck sa prvýkrát predstavil na "Stunt 101"(aj keď "I know you probably seen me with Cash Money from back in the days") - Storchovej pecke z albumu G-Unit, kde nahradil uväzneného Yaya(myslím, že sa hodí povedať "správna výmena"). Za krátko došlo aj na jeho sólo album "Straight Outta Cashville", ktorý si získal takmer každého kombináciou east coastu a vtedy nastupujúceho soundu špinavého juhu. Ale jeho albumom zároveň skončila aj platinová séria G-Unit. Ďalšie albumy už sklamali - G-Unit si vystrieľali niektoré zo svojich najlepších beatov na rapového nepodarka Tony Yaya, Mobb Deep ostali nepovšimnutý a Banks sa snažil zachrániť NY, ale nedokázal pomôcť ani sebe. "Buck the World" nevychádza pre G-Unit práve v optimistickom období. Takmer polročné odloženie naznačuje, že na albume si dali fakt záležať. Ako to vyšlo?

"Ain't no body goin' broke, err' body sellin' dope
Err' body gittin' money, it's some niggas tellin' no
We ain' talkin' on the phone, I don't know, I ain't certain ya
No body neva heard-a ya, you fuckin' wit' some murderas"

Úvodna "Push ´em back" sa nesie v typickom elektro štýle Danja, na ktorom jasne počuť Timbov vplyv. Sranda, že Dogg Pound začínajú svoj nový album "Dogg Chit" s dosť podobným trackom, ešte aj to "elbow room" tam padne. Sampel z Mozartovho "Requiemu" otvára memphisko-texaské kolabo "Say It To My Face" s legendami MJG, 8-Ballom a Bun B. Takmer identická s Xzibitov skladbou rovnákeho názvu, len s lepším beatom od Diaz Brothers, ktorý stavajú na sounde The Runners. Posledný fenomém dirty southu J.U.S.T.I.C.E. League obeatovali "Buss Yo Head", kde ma baví najmä refrén "Listen to the devil when he open up his mouth".

"He used to be a hustler, he ain't real no mo'
Cause it's some shit in the hood we wanna kill you fo'
Loose lips sink ships, tattle-tellin gets you killed fast
I hope you get knocked off wit your snitchin ass"

Zo southu album prejde rovno do soulu, ked sa sound sa úplne mení na Hi-Tekovke "I Ain't Fucking Wit U" o falošných priateľoch, ktorí podrazili Bucka, Trick Daddyho a Snoopa , ktorý konečne dal poriadny part, aspoň v porovnaní s poslednými featuringami na Gameovi alebo Nasovi. A práve Snoopov track "I Miss That Bitch" z "Paid da Coast to be Da Boss" mi toto dosť pripomína. Možno preto, že majú rovnaké meno v kolonke producent. Nasleduje opäť návrat na juh s tradičnou crunkovinou a druhým singlom "Get Buck" s tvrdým natrombovaným beatom Polow Da Dona. Na titulnej "Buck the World" nás Buck nechá nazrieť do svojho života, že tam nie je všetko OK, ako to na prvý pohľad vyzerá. Tento terapeutický track je doplnený o dobrý vokál Lyfe Jenningsa. Introspektívnejšia je aj Dr.Drem produkovaná "Slow Your Roll" kde Buck popisuje tažké situácie, ktorými si v živote prešiel. Veľmi mrazivý track a v tejto polohe znie Buck rovnako autenticky. Jediné, čo mi tam nesedí je featuring Chestera z Linkin Park, ktorý mi tam pripadá zbytočný a celkovo to vyznie ako najnepresvedčivejší featuring od Diddyho spolupráce s Christinou.

"The Unit's my hood, my coke, my weed, my dope
My pills, my liquor, my family, my niggaz
We soldiers, we killers, they know us, they feel us
They know we Gorillas, you know who the realest"

Jedinú spoluprácu s G-Unit prinesie samotná hlavná gorilla Fifty na ďalsej kvalitnej Dreovke "Hold On" postavenej na funkovej trumpete. Rýmovanie na striedačku im ide veľmi dobre - chémia funguje, len ktovie, čo by Fifty z roku 2000, ktorý nazýval Ja Rula "fake R&B thug", povedal na ten spievaný refrén. Koncept skladby je podobný tomu, s čím prišiel napr. už DMX na "Who We Be".DJ Toomp je špička južanskej produkcie - po produkovaní "What You Know" a "I Luv It" o tom už neni pochýb. Tu ukuchtil svoj typický electro beat pre "Pocket Full of Money", ktorý album vráti opäť do klubov aj s Young Jeezym a jeho ad-libmi. Vitamin D pripravil dobrú hudbu, dosť pripomínajúcu starú Dreho prácičku, pre Kokanom ospievaný middle finger pre "Haters".

Jemné piánko a snap? Jasné, že sa vrátil dobrý doktor s beatom, ktorý Buck využil pre "U Ain't Going Nowhere", klichovitej thug luv story. Na južanskom albume nesmie chýbať ani Lil' Jon, aj keď od jeho spolupráca s Buckom na "Money Good" som čakal viac. Jon´athan si asi šetrí najlepšie beaty pre "Crunk Rock". K základnej výbave hip-hopového albumu patrí aj marihuanová hymna, ktorú Buck Marley zabezpečí s Bobovým synom Ky-Manim. Viete, ako to funguje - "Puff Puff Pass". Jedným z Buckových a-k-a´s je "Clean Up Man" - tu s nevýrazným beatom Jake One vysvetlí prečo a adresuje aj posledné neúspechy G-Unit.

"I'm in the Porche, no passenger
Feelin' like a filthy rich drug trafficer
See didn't nobody give me shit, I got my ass on that inter-state
Made sure momma had food on that dinner plate
You not a boss if you ain't never took a loss
Some birds never landed, but 'least I didn't got caught"

Slim Thug urobil track "3 Kings" a Buck ho ešte topol s "Four Kings", ktorými podľa neho sú T.I., Jeezy a Pimp C. Štyria trapový králi sa predstavia do dobrého Jazzy Pha, ktorý v poslednom čase už ide do stratena, ale toto je vcelku vkusné. "Jazzy Phinzel Show" pokračuje aj na "I Know you Want Me", prvom singli, kde Buck prezradí ako rieši hoes a ktorý zároveň stál aj za tým, že sa albo posunulo. Podľa mňa to je celkom vydarený track so skvelým klipom, kde ma baví najmä to Buckovo "sic". A tu mohol album končiť, lebo "Lose My Mind" - nepodarená napodobenina "Suicidal Thoughts" od Biggieho - je prúser. Emov rockový beat(white boy sa nezaprie) úplne zaniká v Buckovom metalovom polospeve-polorape. No čo, asi sa chystá na konkurz do Buck Sabbath. A ako bonus dostaneme Fiftyho diss na Cam´rona "Funeral Music". To jeho "boogety boogin" ma stále rozosmeje.

Čakat sa oplatilo. "Buck the World" je najlepší uniťácky album od "The Massacre", aj keď pri kvalite posledných releasov G-Unit to veľa nehovorí. Buck ma taký dar, že aj keď nerapuje o ničom, o čom by nerapoval hociktorý street rapper, vie to urobiť svojským spôsobom. Tematicky je to úplne kliché - nájdete tu všetky 101 témy. Haterom venuje štyri skladby, je tu thug luv, oslava zelenej, trap rap - chýba iba track o 24's. Rapovo je to priemer, žiadne vracačky pre dobré rýmy nehrozia, ale cez to, vie Buck zaujať. Zachraňuje ho jeho charizmatický hlas a prejav. Tu dopláca Banks - určite lepší rapper, ale so sterilným prejavom.

Buck vždy tak trochu vytŕčal z G-Unit, čo sa potvrdzuje aj tu, keď sa na albume ako jediný z kempu objaví Fifty. A Buck je aj viacmenej jediný, ktorého si volajú hosťovať. Tu sa obklopil skutočne tými najväčšími menami juhu, čo môžu byť len návraty za Buckove featuringy, ale v súčasnom stave G-Unit to vyzerá skôr na kalkul. Kvalita neprišla len z juhu, ale vyznamenala sa aj stará "Chronic" dvojka. Dre dal Buckovi až tri beaty(aj keď ho podozrievam, že minimálne v jednom prsty nemal) - určite má zlé svedomie za Vibe Awards - a dokonca aj Snoop po dlhom čase dal poriadny rap. Tých hostí je však predsa len trochu veľa a miestami sa Buck kvôli tomu stráca.

Na "Buck the World" sa snaží pokryť všetky štýly, čo sa tiež párkrat obracia proti nemu. Máme tu East, West, Dirty South a trochu smooth jazzu, čo na jednej strane potvrdzuje Buckovu verzatilnosť, schopnosť prispôsobiť sa akémukoľvek beatu, lebo znie fakt dobre nech sa pustí do čohokoľvek, ale na druhej strane album by mal byť viac ako len kolekcia trackov - a tu album zlyháva. Usporiadanie trackov je dosť nepochopiteľné, z jedného štýlu skáče do druhého a zasa naspäť a niekedy to pôsobí rušivo.

Takže verdikt? Album má aj pár nezaujímavých a pár WTF momentov, ale vcelku prevláda to pozitívne, aj keď keby som mal byť objektívny dopadol by horšie. Nemôžem si pomôcť, pre Bucka mám slabosť. G-Unit ešte stále nie su mimo krízovej zóny, ale Buck ich nasmeroval na správnu cestu. Teraz už len čakať s čím príde "Curtis".