Wale
Attention: Deficit
© 2009 Allido/Interscope
čas: 53:42
Za posledné dva roky bol Wale jedným z najťažšie pracujúcich a najnádenejších rapperov. Prvýkrát si získal pozornosť svojim hitom „Nike Boots“, nasledujúcim remixom s Lily Allen a sériou mixtapov „100 Miles and Running“ a „Mixtape About Nothing“, ktoré nielenže boli lepšie ako väčšina tohoročných regulárnych LP, ale vyprodukovala aj ďalšie hity vo „W.A.L.E.D.A.N.C.E.“ a „Dig Dug“. Vyzerá to, že bol opečiatkovaný ako „ďalší záchranca hip-hopu“ tak dávno a pritom je v hre len dva roky. Všetky tieto releasy predviedli jeho surové skills, obratný flow, nikdy nekončiacu zásobu punchlines a hudobnú inšpiráciu go-go scénou DC. Wale bol ikonou ešte predtým ako vydal debut a aj to bol jeden z dôvodov, prečo mal „Attention: Deficit“ kultový following už pred vydaním. Podporovaný Markom Ronsonom, s „odporúčaním“ od Jiggu, Black Thoughta a Bun B-ho, očakávania od Wale-ovho debutu boli gigantické, a hlavne nereálne.
“I ask Mr. West for a little bit of help
Realize us new niggas got to get it ourselves
And the only thing I fear is Iovine’s shelf”
S toľkými novými tvárami debutujúcimi tento rok, najdôležitejšie je niečim sa odlíšiť. Tí, ktorí len emulujú úspešných rapperov, sa pomaly vytratia a prežijú len tí, ktorí prinášajú vlastný zvuk. A tu má Wale výhodu – aj keď je to nováčik, nikto neznie ako on. Niekoľko exceletných mixtapov vybudovalo Wale-ovi reputáciu obratného lyrika v ringtone ére. Ma swagger, vtip, dokáže pracovať so slovami a všetko to dokáže robiť bez toho, aby utrpela prístupnosť jeho skladieb. Na súčasnej scéne je však jeden z mála a vidí to aj sám. Nie je spokojný s terajším ubohým stavom scény a snaží sa vrátiť hip-hop do éry storytellingu a kreativity. Miestami mu to vyjde, miestami nie, lebo keď je jedna vec, ktorá sa oproti mixtapom nezlepšila, tak je to samotný Wale. Na albume to niekedy vyzerá ako keby niečo zo svojich schopností držal v sebe, aby ho brali aj mainstreamoví fanúšikovia.
„She throws up whatever she eats
She leave the bathroom with her nose bleed
She live her whole life like TV
And she do anything for everything“
Wale však neupadá k typicky debutovým témam, snaží sa posúvať aj seba samého a otvára kontoverzné témy. Vracajúc sa k téme rasizmu, ktorú tak bravúrne zvládol na „The Kramer“, na „Shades“ opisuje rasizmus v samotnej afro-americkej komunite, kde nerozhoduje len farba, ale aj odtieň kože. Wale takisto venuje zásadnú časť albumu ženám – nie však v tej typickej „booty-shakin hoes“ polohe. Na „90210“ pozoruje prerod dievčaťa posadnutého celebritným životom v trosku a na dvojici skladieb „Diary“ a „Contemplate“, ktoré sa radia k vrchole, ponúkne dve perspektívy rozpadu vzťahu. Tieto dve skladby zaujmú aj po producentskej stránke, keď prvá je postavená na sample z Amelie, zatiaľ čo druhá stavia na Rihanninom vokálnom sampli. Ako dobre sa však vie vžiť do roly iných, na albume trochu zlyháva v tom predstaviť, kým vlastne je on sám.
They napped and slept on me, Man, I hate black
Skin tone, I wish I could take it back
But rearrange my status, maybe if I was khaki
Associating light-skinned with classy
The minstrel show showed a me that was not me"
Wale ma fantastické ucho na beaty, ale podľa tohoto albumu by ste to možno ani nespoznali, keď sa tu nachádzá pár vecí, ktoré by patrili medzi najhoršie aj na jeho mixtapoch. Hovorím najmá o „Let It Loose“, ktorá by si veľmi ľahko našla miesto aj na kompiláciu „The Neptunes – Celé Zlé“. Wale na svojom debute prevažne opúšťa svoju go-go inšpiráciu a hľadá niečo univerzálnejšie, čo mu pomôže osloiť širšie publikum. Aj preto často siaha ku kompromisom ako na singlovke „Chillin“ s M.I.A., teda vlastne Lady Gaga a flowom tak jednoduchým, že Wale by mal brať „Dumb It Down“ od Lupeho ako osobný diss. Wale nepotreboval siahať po „superproducentoch“, ktorý sa aj tak veľmi neosvedčili, a mal ostať verný Markovi Ronsonovi a Best Kept Secret, ktorý spolu s Davidom Sitekom majú na svedomí aj najlepšie beaty albumu(„Triumph“, „Shades“, „Mirrors“). Čo je však ešte prekvapujúcejšie je, že niekedy nedokáže udržať tempo so svojimi hosťami. Najočividnejšie to je na „TV in the Radio“, kde K´Naan takmer bez snahy zatieni svojho afrického brata.
Očávania od tohoto albumu boli veľké. A ako debut je to obstojné, vlastne viac než to, ale je tam potenciál na ďaleko viac. Albumu chýba energia, ktorú boli cítiť z mixtapov, niekedy znie nútene a nesústredene. Pre všetky porovnania s Kanyem a Jiggom, mu chýba ich originalita a osobnosť. Wale je však ešte len na začiatku toho, čo vyzerá byť ako dlhá kariera. Wale-ovi ešte chvíľu potrvá, kým sa oťuká, ale keď sa rozhodne akým rapperom chce vlastne byť, verím, že v súvislosti s jeho albumom sa ešte budú spomínať päťhviezdičkové hodnotenia.
Jan Horčík - Metrovagonmash 
Maître Gims - Subliminal
Pridaj komentár
Ak chceš pridať komentár, musíš sa najprv prihlásiť