Timbaland
Shock Value
© 2007 Mosley Music/Intersope
čas: 62:03
hodnotenie: 7/10

Jeden z najočakávanejších albumov roku 2007 bol bezpochyby Timbalandov "Shock Value". Je to najmä vďaka minulému roku, keď mu hudobný svet ležal u kolien - od produkovania najlepšieho popového singla nového milénia - "My Love" cez resuscitáciu kariery Nelly Furtado až po spoluprácu s islandskou divožienkou Bjork - všetko, čoho sa dotkol sa premenilo na zlato. Patrili mu hitparády a stalo sa pravidlom, že ak chcete hit, Timothy je ten, za kým treba bežať. PCD, Omarion alebo Bobby Valentino boli len jedními z mála, ktorí si užili pobyt na najvyšších priečkach vďaka Timbovej hudobnej invencii. Ale ten, kto mu je asi najviac vďačný je Justin Timberlake, ktorý sa po albume "Futuresex/Lovesound", produkovanom z väčšej časti práve Timbom, môže nazvať "Kráľom Popu" bez toho, aby vyvolal smiech u hudobných kritikov. Nie je teda prekvapením, že Timbaland chce využiť svoju novonájdenú popularitu na zavedenie svojho mena aj sólo albumom.

A tam väčšina producentov zlyháva. Len za minulý rok tu máme veľmi dobrý príklad vo Pharellovi. A aj Timbo už má za sebou nie veľmi podarené sólo projekty. Veci s Magoom patrili medzi tie projekty, ktoré jeden ďeň zaregistrujete a na ďalší si ich už nepamätáte, a jeho prvý sólo album "Tim's Bio", aj keď bol producentsky zaujímavý, doplatil na jeho rap. Nikdy však nešiel do vlastného projektu s takými očakávaniami ako teraz a ako to väčšinou býva u vyhypeovaných albumov, aj tento z väčšej časti sklame.

"I ain't got no feeling, I'ma let these niggas know
I've been killin 'em with these beats, now I'm spittin' them killer flow
What you know about me dog, not a damn thing
Gotta pop me and nigga shoot me in the streets dog, I'm an one man game"

Rozbeh zabezpečí prvá a zároveň posledná sólo vec "Oh Timbaland" postavená na známom piánku Niny Simone, ktorý vysamploval už napríklad Kanye West do hitu Taliba Kweliho "Get By". A hneď od začiatku si album so sebou ťahá základný problém - obsah. Keďže Timbo nie je bohvieaký rapper a očividne si nezaplatil ani ktovieakých ghostwriterov, ten jeho brag znie veľmi klišovito. Trampový spevot začína orientálny party banger "Give It To Me", ktorí ospievali Justin a Nelly, do ktorej som sa v poslednom čase úplne zamiloval. A špeciálne, keď dáva do Timbových beatov, cez ktoré znie veľmi sexy. Timbo sa tu obúva do "Piano Mana" Scotta Storcha a ako som čítal, Justinov part, by mal byť diss na Princa, čo v prípade, že to je pravda, by bolo od neho dosť odvážne, lebo ako úspešný je JT, na Princa sa ešte zďaleka neťahá. Vonku je už aj remix s Jay-Z, ktorí poriadne nakladá, aj keď neviem prečo to volajú remix, lebo tam nevidím žiadnu podobnosť s originálom.

Aj v ďalšej veci - "Release" mal prsty Justin. Vcelku slušna tanečná vecička, ktorou by som nahradil Will.I.Amove produkcie z "Future Sex". "The Way I Are" ma kozmický, housový nádych a Timbo opäť využíva, u neho v poslednom čase veľmi obľúbené, distorted synťáky. Tentoraz mu vypomáhajú Keri Hilson s veľmi chytľavým refrénom a D.O.E., ktorého rapový part si mohol Timbo odpustiť. All star zostava v zložení Dr.Dre, Timbo, Missy Elliot a Justin sa zišla na "Bounce" s jedným z najtemnejších Timbových beatov(skvelá je najmä tá záverečná časť postavená na smiechu a vzdychoch) a zároveň s jedným z najhorších refrénov, aké som v poslednom čase počul. "Bounce like your ass had hiccups" - radšej nie. Myslel som, že Dreovi vynáša to produkovania lepšie - to si naozaj môže dovoliť iba bungalow? Hviezdou je tu však Missy, ktorú veľmi nemusím, ale tu jej energický flow zatieňuje zvyšok.

"I get respect homie all across the board
I get to call a "Milla" track without an award
Ever wanna test a nigga, then come see me
In the street, I hold my ground like on concrete
I know shit ain't sweet, so the shit get deep
I'm rich, I can pay to have you six feet deep, Nigga"

Na "Come and Get Me" sa Timbo snažil, čo najviac priblížiť k soundu G-Unit, čo je trochu sklamanie, lebo som chcel Fiftyho počuť aj cez niečo experimentálnejšie. Šestnástkou prispeje aj Tony "The Lyrical Punisher" Yayo, nad ktorého menom som sa dosť čudoval, keď som ho videl prvýkrát v trackliste. Ale teraz už chápem - Timbo mu nanútil nejakého ghostwritera alebo mu to napísal sám Fifty, lebo jeho part je o poznanie lepší, ako tie sračky s ktorymi väčšinou prichádza. Alebo možno Yayo len vo voľnom čase, ked nebije sedemnásťročných, študoval slovníky. Ale na to, aby nebol najhorším rapperom objavujúcim sa na major releasoch, musí na sebe ešte popracovať.

Gotický feeling s chorálom ma "Kill Youself", kde Timbo nezabudol ani na rodinu, keď featuring zabezpečí Attitude a Timbov brácha, Sebastian(haha, vlastným menom sa volá Garland) znejúci ako mix Consequenca a Lupeho, bez lyrického talentu. Timbo prerobí jednu z klasík žánru "The Breaks" do súčasnej podoby pre "Boardmeeting", kde sa objaví aj parťák Magoo, ktorý je zaujímavý jedine tým, že znie ako Q-Tip. "Fantasy" ma paradoxne na svedomí Lil' Walt a nie Timbo, takže nerozumiem, prečo tu tento track zaradil, nakoľko s ním nemá nič spoločné, až na to, že hosťujúca Money je z jeho labelu. Keď sa povie "Scream" stále sa mi vybaví track súrodencov Jacksonových s čierno-bielym klipom Hypa Williamsa. Toto síce také dobré neni, ale aj Nicole z PCD a Keri odvádzajú dobrú prácičku.

"Miscommunication" znie ako pokračovanie "Fantasy", len s tým, že Keri má lepší hlas. A ani tentoraz za beatom nie je Timbo, ale sólo si ide Danja. Timbo je známy svojou záľubou v exotických soundoch, napr. bhangre, čo dokázal aj na "Get UR Freak On" od Missy a práve táto jeho schopnosť čerpať odvšadial z neho robí jedného z najlepších producentov. Tu sa to potvrdzuje na výlete do "Bombay" od dua Amar a Jim Beanz. Nasledujúcim singlom "Throw It On Me" so švedskými The Hives začína rocková časť albumu. Hives spolu s The Killers boli vždy mojou obľúbenou "The" kapelou a nespútany spev Howlin Peta ma vždy bavil, takže je škoda, že Timbaland ho posunul len do úlohy hudobného tieňa. Spolupraca s She Wants Revenge taká rocková už neni, a znie skôr ako leftover z Diddyho albumu.

Energiou je naplnená "One and Only" s Fallout Boy, ktorých hitu "This Ain't A Scene" sa v súčasnosti nedá vyhnuť. Track je chytľavý, aj keď znie tak ordinárne - pop-punkovo a slohy znejú len ako nútená výplň medzi refrénmi. Rýchle tempo predchádzajúceho tracku kontrastuje s ponúrym, melancholickým zvukom "Apologize" od One Republic, znejúcim ako zmes Nellynho singlu "Say It Right" a emo balady. A na záver je tu "Two Man Show". Že kto je ten druhý? No Timbo, to pripomenie asi dvadsaťkrát, takže, kto počul track, určite mu neušlo, že to je Elton John. Slabšie, ako by sa od týchto dvoch hudobných géniov čakalo, aj vďaka tomu, že Timbo sa viac sústreďuje na to, aby hovoril aký dobrý ten track je, namiesto toho, aby z toho dobrý track urobil

Timbo len tažko mohol splniť očakávania, ktoré sa do "Shock Value" dávali. Všetko menej ako album roka by bolo sklamanie a ten album roka ani zďaleka nehrozí, aj keď na druhej strane nie je ani taký zlý, ako tvrdí väčšina recenzií. Trpí však na dve základné chyby. Po prvé, Timbo je zlý rapper, nemá, čo povedať, väčšinou upadá do defenzívneho ego kliché a pri väčšine trackov som si hovoril, o koľko lepšie by boli bez Timovho prejavu. Nie je to však len Timbo, ktorý lyricky zlyháva, ale aj hosťujúci rappery ako Atitude alebo Sebastian by sa nemali na desať míľ dostať k Timbo beatu. Po druhe, je to typicky syndróm producentských albumov a to, že najlepšie beaty predá a jeho vlastné albumové beaty znejú akoby boli odmietnuté klientami, prípadne stavia už na počutých štruktúrach.

Na "Shock Value" chcel Timbaland búrať hudobné hranice, čo sa mu istým spôsobom podarilo, keď album obsahuje spolupráce s takým širokým záberom interpretov ako 50 Cent, Elton John alebo Fallout Boy. Ale hviezdny line-up nedáva vždy za výsledok aj hviezdny album. Nie je to tým, že je to zlý album, ale väčšina zo skladieb znie ako niečo, čo som už od Timba počul a pri niektorých nevyužíva naplno svojich hostí(The Hives, Elton John). To však neznamená, že sa tu nenájdu dobré tracky - na "Give It To Me" som momentálne úplne závislý, zaujímavo znie "Bounce" a Keri Hilson zažiari na všetkych troch spoluprácach. To je však na niekoho Timbovho kalibru dosť málo.

Timbo sľuboval šok; ten sa nedostavil. V pozitívnom, ani negatívnom zmysle. Tento album je dobrý výber pre tých, ktorý nepoznajú Timbalandovu skoršiu prácu s Ginuwinom, Aaliyah, alebo Missy, ale pre fanúšikov Timba to môže vyzerať, akoby studňa jeho nápadov vyschla. Aj keď kto vie, ako by album vyzeral, keby sa stihli nahrať aj avizované spolupráce s Jay-Z, Kanye Westom, Lil´ Waynom a Bjork.