The Game
The Documentary
© 2005 Aftermath/
G Unit/Interscope
čas: 69:00
hodnotenie: 8/10

The Game je človek o ktorom sa popísalo veľa ešte pred vydaním jeho albumu "The Documentary"(síce už má na konte jeden album Untold Story, ním však dieru do sveta neurobil) Bolo teda prirodzené, že sa od tohoto počinu (nielen) zo strany fanúšikov očakávalo veľmi veľa. Prichádzajúcu kvalitu mohlo zaručovať nielen masívne promo ale aj pojmy ako 50 Cent a Dr.Dre, ktorí sa na albume veľmi aktívne podieľali. Obzvlášť Dre, ktorý si "nováčika" Gamea zobral pod svoje krídla, a na albume je od neho viackrát supportnutý. The Game napriek vysokým očakávaniam nesklamal, skôr naopak.

"The Documentary" obsahuje 18 trackov mínus jedno intro, čo neni veľa ani málo, skôr tak akurát. Hneď na začiatok by sa patrilo povedať, že celý album sa nesie v patriotistickom a biografickom tóne, skoro v každej skladbe je spomenutá jeho štvrť v L.A., Compton a stretneme sa aj s opisom života vňom. Intro-produkcia Dr.Dre + Che Vicious, super nemám čo dodať. Nasleduje prvý regulérny trek "Westside Story", ktorý dá jednoznačne najavo ským a s čím máme tu česť. Charizmatický Gameov prejav, krutý flow, beat so sediacim klavírom v pozadí by Dre a toto všetko doplnené o refrén od 50 Centa. Ako už názov napovedá Game tu opisuje Compton a jeho začiatky s partou Aftermath. Po bombovom nástupe ide trochu nostalgický track s názvom "Dreams", ktorý je venovaný sestre tenistiek Venus a Sereny Williams, Yetunde Price, ktorá bola 14. septembra 2003 zavraždená pri prestrelke gangov v Comptone. Game si tu v refréne spomenie aj na zosnulé Aaliyah a Lisu "Left Eye" Lopes. Produkcia nesie typický rukopis Kanye Westa, ktorý snáď zlú vec ešte ani neurobil. V dalších dvoch trekoch "Hate It Or Love It" a "Higher" sa venuje, ako už bolo spomenuté, vlastnej(ale aj celej G-Unit, Aftermath) prezentácií, Comptonu a občas zabrdne aj do klasických tém ako defky (cháp Mariah Carey, Mya, Ashanti :)), autá, prachy. Na konci "Higher" ešte Dre nezabudne dať echo, že sa máme tešiť na Detox..). "How We Do" je názov už dobre známej, ako vyšitej, klubovky, tiež z dielne Dreho (koniec koncov ten má na albume vyprodukovaný majoritný podiel skladiel). K nej nemám čo dodať snáď len toľko, že klip si môžeš potrieť priamo tu. V treku "Churs For Thugs" sa dokonale vybúril Just Blaze, ktorý pripravil ako hodinky šlapajúci beat. O ďalšich trekoch sa nemá moc zmysel rozpisovať, s trochou preháňania sa dá povedať že sú všetky kvalitné aj keď niektoré viac niektoré menej. Vydzvihol by som, ale určite pecku "Runnin`", ktorá podla mňa patrí k vrcholom celého albumu. Opäť vynikajúci Game, ktorého na moje prekvapenie viac ako dôstojne doplnil Tony Yayo. Produkciu si zobral na starosť Hi-Tek, ale musím povedať, že keď som to prvý krát počul dal by som ruku do ohňa za to, že to produkoval Dre štýlom g-funk 90. rokov.

Album je dosť rôznorodý, nájsť to svoje by si vňom mal snáď každý a po každej stránke je viac ako dobrý. Ako som už povedal Game ma naozaj nesklamal, "The Documentary" patrí medzi naj albumy, ktoré som si v poslednej dobe vypočul. Tešim sa na ďalšiu jeho produkciu. Vrelo odporúčam!