The Game
LAX
© 2008 Geffen/Interscope
čas: 76:21

Keď Fifty Cent vykopol The Game oficiálne z G-Unit, mnohý mu predpovedali veľmi krátku karieru a nasledovne upadnutie do zabudnitia. The Game však len tak zmiznúť nechcel. A aj keď od vtedy nenahral taký veľký hit ako z prvého albumu, karieru si robí veľkú, zatiaľ čo Fifty sa pomaly vytráca. Prvý album bol jeho úvod, jeho snaha o prebudenie West Coastu, druhý dôkazom, že to dokáže aj sám, tomuto albumu však chýba príbeh. The Game sa snažil albumu dať "zápletku" nepresvedčivými vyhláseniami o ukončení kariery. Bude toto naozaj Gameova rozlúčka? A zapíše ho do jeho vysnívanej kategórie "legendary"?

"Listening to The Chronic album, playing backwards
shooting at pictures of Don Imus for target practice"

Album začína spirituálne, keď sa ozve samotný kazateľ DMX, aby poprosil Boha o odpustenie a záchranu. Wow! Keď chce niekto definíciu pokrytectva, nech si vypočuje práve túto kázeň, keďže Dark Man je káždý druhý týždeň zatknutý za nový priestupok. Do sveta Los Angeles plného gangov nas uvádza "LAX Files" s jedným veľkým varovaním, že život v LA nie je až taký dokonalý, ako ho vykresujú vo filmoch. Už od prvého tracku nakladá Game ako o život s dôrazom na každú slabiku. To na ňom obdivujem - nie je len o recitovaní rýmov, ale dáva do nich emócie. Vďaka J.R. Rotemovému jednoduchému piankovému loopu ako z "Candymana" by sa tento track hodil aj na "Chronic 2008". Zásobník gangsta rapu sa nezastaví ani na "State of Emergency", kde si prizval aj jedného z originátorov žánru Ice Cuba. Game opäť opisuje Californiu ako násilím posadnutý štát, kde každý deň môže byť ten posledný. Skladba pôsobí ako výmená stráží, keď vláda nad L.A. prechádza z Inglewoodu do Comptonu.

"Niggas think because they watch Menace a couple times
Seen Cube in Boyz In The Hood and then press rewind
That you could survive when a real Crip run up on 'ya car and flex the nine"

Gamev hraje Ghostfaca ku Raekwonovi na "Bulletproof Diaries" s tvrdým beatom Jelly Rolla, s ktorým mám rovnaký problém ako na Xzibitovom "Full Circle" a to, že sa snaží zapájať až priveľa samplov. Živý track, z ktorého citíť, že nebol nahraný cez mail, ale skutočne si spolu sadli do štúdia a dali svoje rýmy dokopy. Je dobré Raekwona opäť počuť na major albume - kedy už konečne príde nový Cuban Linx? "Blood Brothers" sa stretnú na "My Life", keď Lil´Wayne zabezpečí refrén ku Gamovej spovedi s depresívnými rýmami ako "hated so much Passion of the Christ needs a sequel". Hitovka v old school štýle s pomalým nástupom, dokonalá kombinácia s beatom Cool & Dre, ktorý smeruje až k orchestrálnemu záveru - v súčasnej ringtone ére sa veľa ľudí neodváži vydať niečo takéto ako singel. Po tom zelenom dolári Game dychtí na "Money" opäť s beatom od Cool & Dre, ktorý tentoraz samplujú Donnu Summers. Aj keď toto miamské produkčné duo niekedy spadá do generickosti, vždy dokážu niečím prekvapiť. A to hlavné - robia hity.

"All we know is rocks and presidents like Mount Rushmore"

Projížďkou Californiou je aj "Cali Sunshine", kde Nottz vysampluje Dramatics a dodá aj vokál od Bilala. 80's klávesy odštartujú dosť netradičné kombo Ludu a Game na "Ya Heard". Track by však možno fungoval lepšie bez toho otravného beatu, aj keď Luda opäť prinesie svoju nikdy nekončiacu zásobu metafor. Tieto sample som počul flipnutý už mnohokrát napr. na Xzibitovom "Shroomz", ale nikdy mi nefungoval. Nottz to má tentoraz len za 50 percent. DJ Toomp dodal beat pre zájazd do mučiarne na hardcore pecke "House of Pain", kde má kat Game pripravené svoje nástroje, aby dal trochu zabrať vašim ušiam. Rotem nesklame ani do tretice na "Gentlemen's Affair", ktora nás uvedie do "jemnejšej" časti albumu, kde dominujú tracky pre ladies. Táto poloha však Gameovi nikdy nebola prirodzena a znie príliš nútene.

"My pops wasn't around so this bastard
Bleed California from the cradle to the casket"

Game nezabudol ani na Scotta Storcha, ktorý dodal beat pre "Let Us Live" s vokálnou výpomocou od prvej lady Def Jamu Chrisette Michelle. Už to nie je ten starý hitmaker Storch, ale možno mu tento pád opäť pomôže na vrchol. Ako od Sa-Ra znie ďalšia zo sexuálnych metafor "Touchdown" s neo-soulovým kingom Raheemom DeVaughnom. Skutočnými producentami sú však 1500 Or Nothin, cez ktorých beat samplujúci Curtisa Mayfielda, sa Game snaží o vlastnú, aj keď trochu zmätenú verziu "intimate club music". Dostane sa aj na Commona, ktorý sa opäť zíde s Kanyem na "Angel", ktorá je takým nepriamym pokračovaním "I Used To Love H.E.R." opisujúca hip-hop ako metaforickú ženu, tentoraz, ale tu vyvolenú, ktorá vás dopĺňa. Kanye a Game majú už na konte aj lepšie spolupráce ako napríklad "Dreams", aj napriek tomu však patrí k najlepším trackom albumu. Na absolutný vrchol však väčšina recenzií posadila "Never Say Goodbye" a ja sa pridávam tiež. Sklabda slúží ako Gamova rozlúčkami s legendami hip-hopu, keď sa prevtelí do Eazyho, Biggieho a Paca a prežije s nimi ich poslednú noc pred smrťou. Najlepšiu mu to víde práve s Ericom Wrightom, z ktorého pozície vyčíta Cubovi a Dremu, že nestáli pri ňom.

"I wonder why Jesse Jackson ain't catch 'em before his body drop
Would he give me that answer, probably not"

Prvým street singlom z albumu bol soundtraci k L.A. Riots "Dope Boys", kde mu zabubnoval aj Travis Barker. A prvým oficiálnym singlom albumu bola zase "Game's Pain", kde Game oslavuje stratené roky hip-hopu a pripomína starých hrdinov od Naughty by Nature cez Fresh Princa až po Big Daddy Kana. Podarená vec, ktorej veľmi dobre sedí Keisha Cole, jeden z najlepších hlasov hip-hopu. Hrdinom boja za občianske práva ako Rosa Parks a MLK venujú Game a Nas "Letter to the King" do nostalgického beatu od Hi-Teka, ktorý by konceptuálne lepšie zapadol na Nasov "Untitled". Koneckia Compton-Queens si po "Why You Hate The Game" pripisuje ďalšiu klasiku. Bodku za albumom dá opät pastor Simmons s jednou z jeho kázni, ktorou asi chce pripraviť ľudí na svoj gospelový album.

Ked je toto naozaj Game-ov posledný album, vedel by som si predstaviť aj lepší záver kariery. Pravdou je, že nahral svoj najslabší album, ktorý nemá takú dokonalú produkciu ako ten prvý, ani nie je tak bulvárne príťažlivý/introspektívny ako ten druhý. Aj keď je pravda, že tými albumami si Game nasadil latku dosť vysoko.

Je tu toho jednoducho priveľa - už pár rokov sa nikomu nepodarilo nahrať klasický album nad 60 minút a Game nie je tým, kto túto sériu zastaví. "L.A.X." mohol to byť skvelý 50-minútový album, Game si však myslí, že klasika sa nahrá pozvaním čo najviac spolupracovníkov, či už za mikrofón alebo za beaty. Tak to však nie je, veď sa pozrite na nedotknuteľné albumy ako "Low End Theory", "Illmatic" alebo z tých novších "Hell Hath No Fury". Šestnásť trackov produkovalo dvanásť producentov a objavuje sa na nich štrnásť hostí a tak nie je ťažké pochopiť, prečo album neznie až tak konzistne ako by mohol a jeho pokus o zachytenie čo najviac štýlov, snaha zapáčíť sa čo najviac ľudom sa obracia proti nemu.

Game má dobré ucho na beaty, to sa mu nedá zaprieť, a práve to je z väčšej polovice za jeho úspechom. Veď si vypočujte jeho staré mixtapy a zistíte, že je to priemerný rapper, čo dokazuje aj tu svojim nepodareným pokusom o double flow na "LAX Files" Game najviac vyčnieva, keď ma nejakú tému, na ktorú sa môže sústrediť("Letter to the King"), koncept, ktorý môže spracovať("Never Can Say Goodbye"), keď ma nejaký príbeh, ktorý môže opísať("My Life"), inak totiž spadá ku klišovitosti a rapovanie bez nejakého smeru.

Líder Black Wallstreet nie je originálny rapper a aj tu sa snaží pretransformovať od iných rapperov - a to neplatí len o "Never Can Say Goodbye", ale aj na "Let Us Live", kde okopíruje mladého Nasira alebo Cubova impersonácia na "State of Emergency". Vyzerá to, že ho ešte stále najviac baví hrať sa na iných ako byť samým sebou. Škoda, lebo tracky ako "My Life" dokazujú, že aj to môže byť zaujímavé. Game považuje hip-hop za súboj - za boj o uznanie. Tak mi pripadajú jeho tracky s legendami ako Nas, Common alebo Raekwon - chce si dokázať, že dokáže s nimi udržať tempo. A miestami sa mu to naozaj podarí, ale sú tu aj miesta, keď ho jeho hostia ako Ludacris úplne zatienia. A keď nemáte na vlastnom albume ani jeden z troch najlepších veršov, to vašej reputácii tiež veľmi nepomôže.

Game sa zastrája, aby ste ho nevynechali zo svojej Top 10 a u mňa sa do nej už pomaly šplhal. Tento album však jeho postup mierne zastaví. Ale aby som to ujasnil, ide o Top 10 najväčších rapperov súčasnosti, nie tých najlepších.