Sean Price
Jesus Price Supastar
© 2007 Duck Down Records
čas: 47:19
hodnotenie: 8/10

V čase, keď hip-hop mäkkol, presiakol R 'n' B a na featuringoch sa namiesto true-schoolerov ako KRS-One začal objavovať skôr R.Kelly bolo vždy jedno miesto, ktoré ostávalo verné striktnému rapu. Bol to label Duck Down Records a jeho nosná skupina Boot Camp Click, kam patria Buckshot z Black Moon, Tek a Steele zo Smif-N-Wessun, Rock a Sean Price z Heltah Skeltah a Starang Wondah, Louieville Sluggah a Top Dog z O.G.C. Málokto by si myslel, že to bude práve Sean Price, kto sa stane najvýraznejším členom tejto kultovej tlupy. V Heltah Skeltah ho zatienoval svojim basovým hlasom Rock, v BCC to boli zase úspešnejší a kritikmi ospevovaný Buckshot a Smiff ´n´ Wessun.

Aj preto bol jeho solový debut takou nečakanou udalosťou - malým zemetrasením na undergroundovej scéne. O to viac, že prišiel v roku, keď spoločný album vydávali dvaja obľúbenci u kritiky - Buckshot a 9th Wonder, a Smiff ´n´ Wessun zahlásili návrat na scénu. "Monkey Barz" bol ale tak kvalitný, že zatienil aj materál svojich vyhajpovaných kolegov. Tracky ako "Boom Bye Yeah" alebo "Maad Man", hardcore pecky par excellence, boli doplnené mäkšími, emocionálnejšie ladenými skladbami ako "Heartburn", bez toho, aby to znelo nejak nesúrodne, čim sa mu podarilo nahrať jeden z najlepších undergroundových albumov.

"Sean Price is the master y'all, y'all a slave to the rhythm
So after I finish rappin I whip 'em, P!"

V podobnom duchu sa nesie aj "Jesus Price Supastar", album vo veľa častiach podobný debutu "Monkey Barz". Takmer rovnaká producentská sebránka, rovnaký hostia a rovnako kvalitný, možno ešte lepší, Sean Price. Ten sa na vrchol dostal aj vďaka svojmu jedinečnému štýlu, spájajúcemu úderné, sebavedomé texty, s vtipom a sebairóniou, ktorý tu žiari v plnej miere. Dokáže presne nechať vyniknúť každému slovu, namiesto toho, aby veci hovoril dvakrát("Listen, Sean Price is the nicest to write poems/I never say the same shit twice like Mike Jones"), nechá po punchline pauzu, aby to poslucháč vsiakol, ako napríklad na "Director´s Cut".

"The weed is green, the paper's brown
The coke is white, youse a bitch and so is your wife"

Aj tematicky je to dosť podobné debutu. To však neznamená, že sa opakuje, ale BCC si už patentovali svoj štýl, ktorého sa tu drží aj Sean. Robí typický b-boy rap, reprezentačné skladby sa striedajú s ego-tripmi; P si vystrelí po wack MC's, už to nie je "brokest rapper you know", ale dá aj trochu brag rapu. Ani zďaleka to však nehrozí monotónnosťou, lebo čo sú Clipse pre trap rap alebo M.O.P. pre gun rap, to je Sean Price pre b-boy rap. Dokáže tisíckrát povedanú vec podať vždy novým spôsobom.

"You are supposed to lie to the cops and tell truth in the booth,
instead you tell truth to the cops and lie in the booth"

Album ponúkne menšiu exkurziu históriou - máme tu soulom z osemdesiatych rokov inšpirovaný "Stop", typický zvuk New Yorku z 90 rokov na "Like You" a novému štýlu priblíži album "Church". Najvačšiu záťaž produkcie na seba zobrali Khrysis a 9th Wonder, ktorý sa dá povedať, stojí za vzostupom BCC po roku 2003. Wonder však nepredvádza vyrovnaný výkon. Možno riskujem, že ma nepustia do hip-hopového neba, ale jeho štýl ma v poslednom čase trochu nudí. Niektoré beaty nie su dosť energické, aby pomohli vyniknúť Ruckovmu dynamickému štýlu. Ale naopak, keď sa devina trafí, je z toho bomba. To sa mu podarilo na jednej z mojich obľúbených vecí na tomto albume "Hearing Aid", kde beat konečne poriadne kope tak ako má. Producentskou hviezdou tu je Khrysis, ktorý stojí za štyrmi beatmi. Zadiktoval najmä na "King Kong", ktorú Sean naozaj ničí ako prerastlá opica a z Empire State Bulding kričí: "New York is back, motherfuckers!". Ani 10 For The Triad si nerobí zlé meno na pecke "Da God", ktorú vyborne dopĺňa svojim nosovým flow Sadat X. Brand Nubian ma nikdy nejak nebavili, ale Sadatove featuringy v poslednom čase patria k vrcholom albumov("The Unusual").

"The brokest rapper you know sell crack after the show
With a fo'-fo' that'll blow back half your fro"

Na hosťovačkách sa objavia aj tradičný jazdci BCC ako Buckshot, Steele, Doujah Raze a na troch trackoch, z ktorých ma najviac baví nu-schoolova, synťákom líznuta "Church", sa Sean P spojí s parťákom Rockom, aby opäť rozbehli lyrický Heltah Skeltah - Charlie Manson Style. Naopak spolupráca dvoch undergroundových elitárov Prica a Phonteho z Little Brother na "Let It Be Known" nedopadne tak dobre, ako sa dalo čakať a patrí medzi priemernejšie tracky aj vďaka nie práve vydarenému beatu od bývalej tretiny LB 9th Wondera.

"Aiyyo, I mastered "The Art of War" before a nigga read Sun Tzu
Third degree black belt master of gun-fu"

Kto má rád tvorbu BCC, nie je čo riešiť - je tu od nich ďalši kvalitný release. Jediné, čo mi na "Jesus Price Supastar" chýba je nejaká atómovka typu "Boom Bye Yeah". Album najlepšie vystihol sám Sean Price - "The beat is smooth, the rap is hard", ja som však čakal aj nejaký ten hardcore beat alebo dva. Ale aj napriek tomu, je to zatiaľ najlepší album nového roku. Potom, čo si rappery vystrieľali svoje náboje v predvianočnom čase, Sean Price vyplnil suché obdobie dobrou peckou. Nestrieľa síce z protitankovky ako pri "Monkey Barz", ale aj táto rana z bazooky pár ľudí odrovná.