Scarface
Emeritus
© 2008 Rap-A-Lot/Asylum Records
čas: 50:21

"Emeritus". Názov hovorí za všetko. Toto môže byť posledný album od hip-hopovej legendy zvanej Scarface. Takmer všetky ohlásene odchody na "dôchodok" boli len krátkodobé schémy na eventuálne zvýšenie predajov. Je preto ťažké brať rapperov vážne, keď sa vyhrážajú, že zavesia mikrofón na klinec. Too Short zamýšľal ukončiť karieru v roku 1996, aby sa vrátil o tri roky s vhodne pomenovaným "Can't Stay Away". Jay-Z nevydržal ani toľko. S "Emeritus" chce Face tiež dotiahnuť svoju karieru na koniec, s čím prišiel prvýkrát už pred šiestimi rokmi, ale tentoraz to vyzerá ďaleko realistickejšie. Face totiž už nemá, čo dokázať. "He is to the East Coast what Snoop is, to the West Coast what Face is to Houston" - to o ňom povedal, Jigga vo svojom hite "Change Clothes". Slovo, ktoré spravilo z Faca legendu, je slovo, ktoré sa v hip-hopových kruhoch veľmi nepoužíva - spoľahlivosť - kvalita, v ktorej pokračuje aj na svojom deviatom albume.

"I'm the motherfucking King. I'm the motherfucking mayor
I'm the president, the don, the boss of all players."

Aj keď o svoju reputáciu ma Scarface postarané, či už ako úspešný sólista alebo člen Geto Boys, houstonský kráľ nestráca na energii ani na snahe. Deň, keď sa úspešný profesionál ukončuje karieru je väčšinou čas na reflektovanie. Pri Scarfacovi však vidíme legendárneho MCho odchádzať po dekorovanej kariere nie s hrdosťou, ale s trpkým pocitom sledujúc súčasnú obdobu hip-hopovej kultúry a hudobného businessu celkovo, ktorý si neváži svojich starých hrdinov.

"You wanted trouble, I wouldn't settle for lesser
I'm the devil in the flesh, my pistol is my protector"

Aj na svojom deviatom albume je Face posadnutý tým, aby boli dodržiavané pravidlá ulice ako na "Soldier´s Story" alebo "We Need You". Nevyhne sa ani politickému komentáru, keď sa s Bilalom na hooku na "Can't Get Right" Scar pozerá na spojitosti medzi násilím v ghette, sociálnymi podmienkami v ktorých žijú, vojnou v Iraku a zlyhajúcou ekonomikou. Podobne aj "Still Here" je pohľad reflektujúceho MCho dokumentujúceho struggle života v jeho okolí. Opúšťa wordplay a metafory a namiesto toho nás "walk through the hood, try and talk to the hood." Nejde veľmi lyricky, ale to nie je prečo ho počúvame. Práve na takýchto trackoch znie Face najlepšie, naneštastie často spáda aj k obrane svojej pouličnej kredibility a únavnej kampani proti snitchungu, ktorá ku koncu albumu už veľmi nudí.

"Dad died before I got a chance to meet that dude
So I was raised in the hood, in the streets I grew"

Aj keď Scarfacove texty sú možno konzistentné, hudba, ktorá ich dopĺňa taká vždy nie je. Od bouncujúcich bicích na "High Powered" až po soul "Still Here," zmeny v produkcii sa miestami stávajú prekážkou. Ani dať dve tracky od Nottza za sebou nebol najlepší nápad, keď ako tematicky, tak aj hudobne zlievajú do seba. Vôbec nejde o kvalitu trackov, ale skôr o sekvencovanie. To sa nedeje len s Nottzovými trackmi, ale aj pri Illmindovi, asociovaného najmä s BCC, ktorý ozvučil ako "It's Not Game", tak aj "Who Are They". Produkcia nie je veľmi často v pozornosti a viac ako na trendové beaty sa Face sústreďuje na svoj profesorský flow. Jediný track, ktorý vyčnieva je "Forget About Me", kde si Face pozve starú a novú školu južanského hip-hopu reprezentovanú Bun B a Weezy do bangujucého beatu od Cool & Dre.

Odkazujúc na predchádzajúci track, s ďalším kvalitným albumom na jeho konte, idea, že na Scarfaca niekto zabudne znie nezmyselne. Vo svojom jadre je totiž "Emeritus" pokračovaním konzistencie, ktorou je Scar známy a nie je tu ani počuť o o rozlúčkovom opuse. To znamená, že Face nie je tlačený konvenčným tlakom, aby dokázal svoju hodnotu, zrekapituloval svoje resumé - dvadsať rokov na majku to už dokázalo, či už platinonovými a zlatými platňami alebo vplyvom na južanskú scénu.

Bude to smutný moment, keď Scarface na trvalo zloží mikrofón, ale ako hovorí názov, jeho titul hip-hopovej legendy mu už nik nezoberie. V Scarfacovi môžete vidieť dobrý príklad rappera, ktorý od začiatku robil hip-hop po svojom, nikdy sa nezapredal krátkodobým trendom. Je nepochybné, že scéna sa od jeho predstavenia na "Grip It! On That Other Level" drasticky zmenila, ale houstonský MC nikdy nestratil talent na analýzu pouličnej politiky. Počas svojej kariery bol Face oceňovaný najmä za svoju "mentorskú" lyriku s emočnou hĺbkou, a aj keď "Emeritus" nedokáže demonštrovať texty tak osobné ako na predchádzajúcich albumoch, veľmi ľahko z neho môžete pochopiť za čo si vyslúžil oslovenie "legenda".