Samy Deluxe
Big Baus of the Nauf
© 2006 Deluxe Records
čas: 62:45
hodnotenie: 7/10

Dynamite Deluxe, ASD, Brothers Keepers, Samy Deluxe. 4 odlišné projekty, ktoré však navzájom spája najdôležitejší článok každého z nich a posledne menovaný Samy Deluxe. Pochopiteľne, niekto, kto sa sám označí za najväčší talent na scéne musí rátať s faktom, že okrem značnej skupiny oponentov bude musieť poraziť predovšetkým svoje vlastné vyhlásenie a dokázať, že to tak skutočne je. Pre fanúšikov ale i tých, ktorí sú ešte stále presvedčení o opaku, pripravil Samy nový mixtape Big Baus of the Nauf.

"... príliš veľa ľudí mojej generácia nemá žiadnu motiváciu a inšpiráciu ...", znie refrén jednej zo Samyho najznámejších skladieb Generation pochádzajúcej z jeho posledného albumu Verdammtnochma!(2004). Tieto slová akoby slúžili ako výstraha a hovoriť o akejsi absencii kreativity u umelca zapojeného do 4 projektov sa určite nedá. Samy má za sebou i sériu mixtape-ov Hamburgs´s Finest a tento rok nám priniesol ďalšie pokračovanie s poradovým číslom 6. Za zvláštnym názvom Big Baus of the Nauf sa ukrýva 19 skladieb vrátane dvojitého Intra a Outra.

Pozri, chápeš, prečo Supa a Michadelik medzi svoje obľúbené veci zaraďujú práve Samyho? Battle shit. Neustále battlovanie, to je Samy. Určite, že vie zadeliť i "čosi vážne", ale jednoznačne je to viac o battle rýmoch, i keď so zmyslom a často i dávkou humoru. Ďalší dôležitý moment je Samyho výrazná záľuba v americkej scéne, čo sa odráža najmä na produkciách, ktoré si vyberá.

Že som sa vyššie pri opise Deluxe štýlu nemýlil ma utvrdzujú hneď prvé 2 skladby Baus Intro a Intro, " ... vojdem do klubu, každý ma pozýva na drink lebo som tak sympatický, mám charizmu, vyzerám dobre ...". Typický Samy, ako vždy nezabudne i podpichnúť vlastné rady, keď Nemecko označí na najväčšiu nočnú moru. Ok, chalanko je očividne v poriadku, nedal sa na love songy, stále diktuje, skutočne máloktorý európsky mc je tak plynulý a tak dobre sa počúva ako tento zástupca Hamburgu so sudánskymi koreňmi.

Poďme však už na ostro, intro je predsa intro. Niektorí z vás určite poznajú skladbu Reunion od Slum Village, čo je viac než vydarený kúsok. Podobne úspešný reunion v nemeckých podmienkach nám predvedie Samy spoločne s parťákom Afrobom z projektu ASD v trojke Brandneu. Určite jeden z najsilnejších momentov albumu, beat jak uliaty a dvaja zástupcovia nemeckej špičky, ináč to nemohlo skončiť.

Boys sind back, pochybuješ ? Skladba s rovnomenným názvom a produkciou od homieho z Hamburgu Monroe by Ťa mala presvedčiť, najmä tretiu slohu si Samy ide ako šijací stroj. 5-ku Baus of the Nauf zväčša skáčem, najnovší trend dávať do skladieb sample šmolkov po požití značnej dávky hélia (viete, tie srdcervúce hlásky v pozadí) sa mi niekedy páči, nie však tentokrát.
Šmoulovia boli prizvaní i do skladby Sag' Es, Sag' Es a s nimi spoločne i Neo (Headliners), výsledok znie trošku gýčovo, ale určite neurazí, najmä refrén šlape ako má. A takto by sme mohli pokračovať až kým neumrieme, vážne, kto pozná Samyho, vie, o čom rozprávam. Celým albumom si spokojne pláva, so fly, tak dokonalý a tak arogantný. Väčšina skladieb je v spomínanom battle tóne, predsa však niektoré zaujmú viac.

Spomínal som i vtipnú stránku Samyho, tá prichádza najmä v skladbe Guck mein Van s Guck My Man-beatom. Hudobne teda prebrané od kolegov Savasa a Azada, výsledok ala óda na Samyho vydavateľstvo Deluxe Records pochopiteľne baví.

Aby si niekto ten vtip nevzal príliš k srdcu, len tak medzi nami dievčatami, nech Ti ani nenapadne volať Samymu : ) . Po vypočutí Geh' nicht an's Telefon ran pochopíš. V sprievode jednej z najlepších produkcií na albume si Samy spokojne ide "toto nemá nič do činenia so šťastím alebo smolou, zavolaj mi a ja Ti zložím, nedvíham telefón ... nevolaj mi, mám obsadené ... som tak arogantný, že to nenávidíš ... už mi to lezie na nervy, anonymné hovory na moje číslo, je*ať vás, píšte SMS-ky, ale nie mne ...".

Nemôžem nespomenúť záležitosť pre milovníkov beatboxu Digga Miees, v rámci nej zaujme najmä účasť britskej legendy Killa Kellu, samotná skladba ma ale dáko extra netrápi, beatbox je beatboxom najmä naživo a tu to beriem ako fajn spestrenie, ale žiadna revolúcia sa nekoná. Hosťom albumu je určite diplomat J.R. Writer v predposlednej Gott sei Dank remix, ktorá je oprášením tracku Gott sei Dank z posledného albumu Verdammtnochma!, hudobne je to dokonca to isté, určite však jedna z vlajkových lodí albumu.

Rozlúčky má väčšina z nás zafixované ako čosi smutné, negatívne. Tentokrát sa však v prípade Outra o niečom podobnom nedá ani náhodou hovoriť. Pre mňa najlepšia vec na albume. S beatom od Roba Easyho opäť prišiel i strejda šmoula, tentokrát mu to však nezazlievam. Po riadnej dávke battle rýmov je to však najmä skutočne príjemná rozlúčka a akýsi dôkaz, že aj Samy má v sebe kúsok citu a nie je to len Leviathan v battle podobe: "vravím čus, je čas ísť ... musím ísť zabávať ľudí naživo, potom do štúdia nahrať nový album ... lúčenie je ťažké, ale taxík je už tu ... opäť to bol úžasný čas spolu s vami a stále som ten najlepší na micu pre vás ...".

Sam Semilia je teda stále v plnej forme, vydal mixtape, ktorý sa kvalitou nesie vo vyrovnanom tempe, pár vecí vyskočí, k tým sa budem rád vracať, zvyšok určite neurazí. Čo ma však teší je fakt, že nakoľko je nielen v Nemecku bežné hádzať na mixtape všelijaké nepodarky, Samy na podobné ťahy nie je odkázaný a týmto mixtape-om bez pochýb predčí väčšinu regulérnych albumov nemeckých kolegov.

Pre fanúšikov povinnosť, pre ostatných ďalšia príležitosť dať Samymu možnosť dokázať, že je v Nemecku v top kategórii, ak nesedí celkom na vrchole. Hoci by sa v jeho kariére dali nájsť i silnejšie momenty, v roku 2006 je to definitívne lepšia voľba než Aggro Berlin a iné modelky súčasnej talentovanej ale tápajúcej nemeckej scény.