Royce Da 5'9"
Street Hop
© 2009 M.I.C. One Records
čas: 70:10

Ak by sa osud nejakého rappera dal zhrnúť do slov „v nesprávnom čase, na nesprávnom mieste“, tak by to bolo určite u Royca. Prvýkrát prenikol na scénu ešte v roku 1998 a hneď si získal pozornosť svojimi neporovnateľnými mikrofonovými skills, neotrasiteľným sebavedomím a vyzeralo to, že Detroit bude mať čoskoro ďalšiu superstar. A tak to aj bolo. Nebol to však Royce, ale Eminem, ktorý si hádam až do konca kariery privlastnil titul „Najlepší z Mid-Westu“ a jeho bývalý partner v „Bad Meets Evil“ ostal v jeho tieni. Aj keď sa však Roycovi nepodarilo preraziť komerčne, teda minimálne nie tak ako chcel, pomaly si budoval légiu fanúšikov, reputáciu jedného z najtalentovanejších undergroudnových rapperov a ohlasovaný album s Premierom ešte pred vydaním dostal nálepku „klasika“.

Prišiel však špinavý beef s D12, neštastné DUI, rok za mrežami a všetko sa zmenilo. Rok je v tak dynamickom žánri ako hip-hop pridlhý čas a na Royca sa pomaly zabúdalo. Jeho návrat je však materiál, z ktorého sa točia oskarové motivačné príbehy. Nielenže sa sériou silných mixtapov „Bar Exam“ a sformovaním lyrickej mašiny Slaughterhouse dostal opäť na scénu, jeho meno sa posledné dva roky spomína v zoznamoch najlepších žijúcich rapperov, niekedy aj na vrchole, čo je prihliadajúc na to, že tri roky nevydal album skutočne obdivuhodné. Tento album mu sice nepomôže dostať sa vyššie, ale zabetónuje jeho miesto v Top 10.

“Reigning king of the boom bap
Bomb strapped to my chest askin’: where ya goons at?"

Tri roky so výrobe, „Street Hop“ stavia základy, na ktorých môže do budúcnosti Roycova kariera budovať. Album totiž ukazuje Royca v najlepšej lyrickej forme, nárokujúceho si na pozíciu jedného z „hottest“ emcees súčasnosti, aj napriek tomu, čo tvrdí MTV. Každá zo skladieb poukazuje na jeho precíznu techniku, verzatilný flow a nekonečnú zásobu punchlines. Kto tvrdil, že dominoval debutu Slaughterhouse, bude prekvapený o čo silnejšie znie tu. Znie ako týpek, ktorý je postavený pred reflektory a chce vyťažiť maximum zo svojej šance. Výsledkom su deštruktívne lyrics, ako keď vybuchne na otváracej „Gun Harmonizing“ a úplne ovládne Emilovu produkciu svojim scattingom a neľútostnými rýmami. Pridajte ešte Crooked I na featuringu a za výsledok máte nielen jeden z najlepších trackov albumu, ale celého roku. Agresia pokračuje aj na „Dinner Time“, temná ulička sa neopúšťa ani so Slaughterhouse „Warriors“, testamentom sile emceeingu, kde každý z členov dá až po dvoch  veršoch, a vydýchnuť vás nechá až relaxačné tempo „Something 2 Ride 2“ s vždy spoľahlivým Phontem.

"I witnessed my world tumble down like bricks
Two words she slurred, and it sounded like this
One year, Traveled through the room like moonlight through the darkness”

Royce je však najlepší nie keď útočí na neviditeľných protivníkov, ale keď prepne do svojho storytellingového módu. To nám už v minulosti dalo klasiky ako „Taxi Driver“(ktorá mi tu chýba) alebo „Death Is Certain“ a tu ich Royce pridá pár ďalších. Stačí sa započúvať do jeho verzie Twilight Zone na „Part Of Me“, kde detailne opisuje jeden večer na konci ktorého playerovi chýbal jeho joystick. Royce takisto jediný rapper, ktorý nazve skladbu „Shake This“ a ani raz nespomenie "booty", ale namiesto toho ponúka introspektívny náhľad na turbulentné obdobie posledných rokov poznačené stratou priateľa, alkoholizmom a takmer bankrotom kariery.  Dvojicou skladieb „On the Run“ a „Murder“ takisto tvorí scenár pre epizódu The Wire a retrospektívne prerozpráva príbeh zrady, ktorý končí policajným „drop your weapons“ a sériou výstrelou. Skladby ako tieto su dôkazom, že aj keď je Royce zaslúžene opisovaný ako top battle rapper, nechýba mi ani talent na storytelling.

"Our father you should praise me,
I got some syphilis nun-chucks wearing an AIDS key,
That mean I'm sick when I kick shit,
 Come to my concert get some SARS on the tip of your Tic-Ket"

Aj produkcia je vcelku vyrovnaná, aj keď tu sa už ľahšie nájdu chybičky. Tie však určite nenájdete u Premiera, ktorý tu opäť raz dokazuje povesť jedného z najlepších hip-hopových producentov. Nezobral si sice na starosť inštrumentálky celého albumu, ale trojica jeho trackov „Shake This“, „Something 2 Ride 2“ a „Hood Love“ jednoznačne patrí medzi to najlepšie. Nesklamú ani už spomínaný Emile, ktorému tento rok skutočne ide karta, Nottz pridá „Count For Nothing” a “Street Hop 2010“ s Alcho-zvukom, ale Streetrunner až tak nepresvedčí, keď dodá cinematický soundtrack pre „Warriors“, ale singlu „New Money“ dá príliš vyblýskaný feeling a do generickosti zachádza aj rude boy hymna „Bad Boy“. Bolo by pekné vidieť namiesto jedného z jeho alebo Porterových beatov aj nejakú tu produkciu od Black Milka, najlepšie s featuringom od Elzhiho, keď tejto trojici to v minulosti spolu tak svedčalo.

"Verbalizin my fiend murder
Communicatin while you debatin usin machine squirters"

A keď už som pri tých sťažnostiach, to, že cesta ku „Street Hop“ má za dôvod aj to, že album nedrží až tak pokope a pri 19 trackoch ich určite pár mohlo ostať pre ďalší mixtape. Hovorím najmä o zbytočnej „Thing For Your Girlfriend“, už spomínanej „New Money“ a nenápaditých „Gangsta“, „Bad Boy“ a samozrejme, u hip-hopových albumov už tradične, skitov. Naštastie Royce to aspoň zachraňuje lyrickou úrovňov, takže skôr spytujete zaradenie tracku ako Roycove skills.

„Street Hop“ stavia najmä na dvoch aspektoch – Royce pľuje battle lávu na všetkých, ktorý sa mu postavia, na strane druhej maľuje lepšie obrazy ako prvotriedny scenáristi, väčšinou podporovaný vhodným beatom. Naneštastie, aj napriek skvelému setupu o návrate šampióna v štýle Rockyho, „Street Hop“ nie je ten definujúci album, ktorý sa od Royca čakal. V žiadnom prípade nejde o zlý album. Práve naopak – Royce tu ponúkol niektoré z najlepších skladieb svojej kariery, hlavne v prvej polovici albumu, tá druhá je však až príliš nevyrovnaná, priemerná a tracky ako „Bad Boy“ a „Gangsta“ neponúkajú nič, čo by už v stovkách obmien nebolo počuť predtým. „Street Hop“ je poskladaný zo zopár skutočne top skladieb, ale rozpadá sa ako celok. Aj tak však ide o veľmi solidné doplnenie jeho diskografie, ale v hľadaní klasiky, ktorá ho posunie o pár stupienkov vyššie v pomyselnej hip-hopovej hierarchi musí ešte pokračovať.