Približne na sever od Bratislavy ležia mestá Olomouc a Prostějov. Nepíšem to len tak, ale približujem oblasť, kde býva a pôsobí mladá a momentálne často skloňovaná dvojka Respektive. Zjavili sa prakticky z ničoho nič a zrazu sa o nich tolko hovorí. Ale ako vlastne vyzerá ich debut?

Po stránke vizuálnej vyzerá veľmi dobre. Drží sa starého známeho hesla: "V jednoduchosti je krása". Kombinácia zlatej a čierno-bielej ma zaujala na prvý pohľad. Práca milovníka umenia Dante2ho ma fakt oslovila, no na jeho stránke artlovers.cz sa okrem loga nenachádza nič.

A stránka hudobná? Zapínam, zisťujem. Grandiózne začínajúce intro slubuje vela. Hláška "Takhle děti, takhle vypadá peklo." nás dokonca pripravuje na peklo. Som zvedavý. Beat od Olomoučana Deckla znie príjemne a spolu s word-cuts by DJ Opia vytvára atmošku a čakanie na to peklo. Druhá skladba s názvom Stačí Říct mi však, ako neskôr zisťujem, ukazuje, že až také peklo to neni. Aby sme si rozumeli, úderná a tvrdá produkcia ma nadchla, to je pravda, ale po príchode Yakuba sa moje počiatočné nadšenie stráca. DJ Opia, ako dvorný skrečer (v 5tich songoch) sa ukazuje v refréne. V piesni Za Pět Dvanáct ma D-Tonate už natvrdo presvedčil, že vie ako na to. Yakub, som si najprv myslel, že je LAFOR. Chvílu som si vravel, že to je len tendencia ho prirovnávať, ale on tak fakt znie v tejto veci. MC Yakub neni ani zlý a myslím, že sa vonkoncom nesnaží niekoho kopírovať. Jeho texty sú celkom zaujímavé, ale prednes je takmer rovnaký v partypecke Profesionálové ako v tvrďarine Zítřek Začína Už Dnes a to začne nudiť. Jeho hrubý, hlboko podsadený hlas je únavný a spolu s jeho flow zapríčiňuje, že sa to ťažko počúva a spočiatku mi uniká myšlienka vo väčšine skladbách. MC Yakub je ambiciózny. Uvidíme, kde bude o rok. Síce jeho sebaisté rýmy ukazujú už dnes, že neni toy, no jeho prednosťou sú zatial len spevavé refrény a tomu ver, že sú dobré. Čuj napr. Radioaktivní a upočuješ o čom píšem. Všeobecne sila jeho textov spočíva v refrénoch. A o čom sú jeho texty? Scéna, Respektive, ich začiatky, rap, párty... Naopak velmi širokým záberom tvorby, ktorá ma ohromila je tvorba jeho bítmejkra Deckla. Počul som o ňom fakt hodne. Aký je mladý a talentovaný a čojaviemčo. Pri prvom počutí dosky som síce čakal, že ako hosť na majku sa niekde objaví Indy a zvuk mi občas pripomínal Wicha (napr. The D, len má tvrdšiu basu). No neskôr som pochopil, že jeho štýl hrajkania sa so sekanými samplami je celkom iný, detonačný a mrte ma začal baviť. Je rozmanitý a ako som už písal, pýši sa širokým záberom. D-Tonatemu nerobí problém prejsť z pomalého akoby nujazzu do jemného drum´n´bassu (Re_Sentiment s úžasnou vokalistkou Pawlee a nechutne dobrým pianom). A keď mu s beatom pomóže Malda, móže to vypadať ako v To, Co Hledáš, kde neverím, čo počujem. Mám na mysli gitaru v refréne. Je krutá. To, co sem hledal, som našiel. Tá súhra je skvelá. Za spomenutie stojí očakávaný singel - pecka Profesionálové ešte raz. Disko 70. roky. Pusť si to a predstav si Majkla Najta na svietiacej podlahe pod diskogulou. Opiove skreče na záver. To je nářez, jou, jou, jou, jou.... Tá súhra je skvelá, opakujem. Aby som tu len nechválil, vec Deluxe ma nebaví vobec. Čo ma ale prekvapilo už pri pohlade na booklet, boli remixy. Nesom fanúšikom remixov vecí, ktoré som počul pred pár minútami na tom istom albume. Keď už sme ale pri tých remixoch, Opiova prerábka známeho Killa Bees samplu je vydarená a Stačí Říct dáva paradoxne vyniknúť Yakubovi. Druhý rmx od Dupa X sa mi lúbi ešte viac. Klavír striedaný s reversom klavíra, pomalé bíty a Yakubov refrén je sakra dobrá "počúvaná". Takže nakonec remixy berem.

Z napísaného/prečítaného vyplýva, že táto dvojka má budúcnosť. O tom niet pochýb. Ide im to spolu aj oddelene. Yakub si však nechal zobrať mikrofón len raz a Deckl svoje gombíky a klávesy dva krát, ale čo už. Raz budem snáď počuť do jeho hudby rapovať aj niekoho iného.