Keď pri Batmanovi trebalo na oblohe rozžiariť na oblohe znak netopiera, tu stačilo vypustiť zvuk trúbiek a Pete Rock sa objavil, aby zachránil váš album. On bol ten človek, ktorého ste poprosili o remix, keď ste chceli aby znel lepšie ako originál. Potom, čo sa rozišiel so svojim dlhodobým parťákom CL Smoothom, síce už neurčoval smer hip-hopu tak ako predtým, ale aj jeho sólovu karieru mu môže kde-kto závidieť. Na posledný album si pozval prevažne elitu New Yorku, do ktorej aj sám určite patri.

"Well connected & still make it pop,
people wanna know "Pete when your album drop?"
when hip hop's heart supposedly stopped
More bars than Alcatraz just call me the Rock"

Odpočet začne odpálenie rakety s názvom "NY's Finest" a hneď prechádza do prvého singla "We Roll". Ako netradične mohla vyzerať spolupráca Peta Rocka s Jimom Jonesom z Dipsetu, výsledok je opačný ako sa čakalo. Ten, kto predpokladal, ze Soul Brother No.1 sa vzdá svojich ideálov a zapredá sa pre nejaký rýchlo ukuchtený hitík, bol úplne mimo a namiesto toho, aby sa Pete prispôsoboval Jonesovmu soundu, je to presne naopak a máme tu "Mr. Ballliin" do klasického Rocka. V pohode head-nod vecička by však dopadla lepšie, keby z nej bol vynechaný Max B a refrén prenechaný na Jonesovu charizmu. Nasleduje jedna z dvoch sóloviek "Till I Retire", znovuoživujúca sample z "Mecca and the Soul Brother", ktorá je oslavou Rockovej dlhej kariery. Čistý banger je "914", kde sa Rock spojí s dvoma tretinami L.O.X. do New York oslavujúcej skladby. Aj napriek zapojeniu jedného z najpoužívanejších samplov, Rock dokáže tracku dať sviežu náladu a donúti vas pokývať hlavou. Obidvaja Sheek aj Styles dokázali svojimi sólo albumami, že sú v dobrej forme(a potvrdzujú to aj tu), preto očakávam dobré veci aj od ich skupinovového albumu. Škoda, že tu Rock nedotiahol aj Jadu, ale aj beztak ide o jeden z najlepších D-Block trackov poslednej doby.

" I hustle my flows like weed you know the bags got bigger
NIGGA! Boy a puss
If the pen run outta ink I kill another octopus"

Najtvrdší beat dostal dlhodobý člen "Milk Carton" klubu, pohrešovaný Royal Flush, ktorý žiaril najmä v ´95 hitmi ako "Iced Out Medaillions" a naposledy si ho pamätám z nejakého obskúrneho albumu Ol´Dirty Bastarda. Tu odpovie na pár "Questions" ohľadom svojho hustle, osobného života("Is it true you had a divorce with your wife? Yeah, you fuck right, I got rid of that bitch") a pohľadu na súčasnú scénu. Rockov nový štýl reprezentuje aj "Better Believe", kde sa pustí aj do labelov, ktoré tlačia priemernost. Ale sám sa tu môže cítiť vinný. O Redmanovi je známe, že nech už mu predhodíte čokoľvek, vyťaží z toho maximum. Toho dôkazom je aj nepodarený beat Peta Rocka, ktorý sa mu vôbec nehodí. A ten hrozný refrén? Lalalalala? To kde sme? Pete sa už dlhšie vyhrážal, že si chce zájsť aj do reggae, čo splní na nasledujúcom tracku. Na Jamajku vás zoberie spolu s ďalšim strateným old-schoolerom Chip Fu z Fu-Schnickens s "Ready for War", ale nie predtým ako poviete jedno z jamajských hesiel "bombaclaat". Príliš dlhý track, ktorý začne v polovici nudiť, ale beriem to ako Rockovu snahu zabrdnúť do niečoho nového. Ďalšou sólovkou je "Don't Be Mad", ktorý je opäť menším braggom ľutujúcim všetkých, ktorý nie su ním. Tento track ako jediný neprodukoval Rock, ale Green Lantern, zmenu však ani nepostrehnete.

"Don't be mad because you can't do what I can
like when Jordan went up took that shot & switched hands
Don't be mad cause you not me
I'm the fuckin' poster boy for the MPC my nigga"

Podobne ako na takmer každom albume, aj tu patrí featuring Little Brother medzi tie najlepšie tracky. Do Petovych beatov znejú veľmi dobre, keď nás prenášajú naspäť do starých časov na "Bring Ya'll Back", kde sa vracajú aj Lordz of the Underground s "Best Kept Secret". Obligátny track pre ladieeeees si môže odškrtnúť po spolupráci s Relom na "That's What I'm Talking About", ktorá spomalí a prejde do soulového vibu. Další zo známych samplov spoznáte na "The PJ's", ktorý nedávno využili napr. aj Jurassic 5 na ich nedocenenom "The Feedback". Pete Rock tomu ale opäť dá inú náladu a prenechá beat Raekwonovi a Masta Killovi. Track však nejak výrazne nezaujme - asi ako celý "8th Diagram". Svoju reputáciu Pete opäť zhŕňa na "Made Man" a tiež kritizuje súčasný hip-hop, ktorý mnohý berú ako alternatívu ku kriminalite. "Let's Go" s Doo Wopom na vás vybehne od začiatku, ale ako je krátka, tak je aj zbytočná. A všetko to uzavrie Papoose sumarizujúci na "Comprehend" svoju krátku karieru, ktorá sa zasekla na mixtape scéne a tažko povedať, či má vôbec naviac. Na začiatku som patril medzi Papoosových fanúšikov a stále vie nakopnúť dobrý punchline, ale ten jeho "kričiaci" flow vie isť dobre na nervy.

O niektorých z týchto mien by sme mohli diskutovat, či patria medzi "NY´s Finest", pri mene Pete Rock však žiadnu diskusiu netreba. Ten si tam svoje miesto už dávno vydobil. Aj ked je najmä producent, zvládne ešte nakopnúť aj pár rýmov, aj keď na titul "najlepšieho producent na mikrofóne" to už asi nebude. Je to však hudobná stránka, ktorá ma šancu zaujať viac. Mám rád jeho jazzy beaty, jeho talent vždy nájsť ten dokonalý soulový sample. Aj napriek rokom a zmenám v hip-hope si drží svoj štýl a stále ostáva relevantným. Problém sa však trochu ukázala Rockova neschopnosť vyrábať dobré refrény, čo ma pri niektorých trackoch za dôsledok, že sa zlievajú do seba, nie su zapamätateľné. Na albume spája nové so starým, čo treba oceniť, snažil sa oživiť niektoré z minulých legiend, ale väčšinu by už mal nechať odpočívať. Aj na beatoch by sa dalo nájsť pár chýb, ale väčšinou sú to hostia , ktorý sklamú. Album asi pre Rocka nových fanúšikov nezíska, zato však určite poteší tých starých.