Paul Wall
Get Money, Stay True
© 2007 Swishahouse/Atlantic
čas: 58:40
hodnotenie: 6/10

"What It Do" - stačí povedať tieto tri slovíčka a každý asi už vie o koho pôjde v tejto recenzii. Správne, vrátil sa "Iceman" Paul Wall a po platinovom debute "People's Champ" má, na čo nadväzovať. S hitmi ako "Still Tippin", "Sitin Sidewayz" a ultimátnou houstonskou hymnou "They Don't Know" sa Paul Wall zaradil medzi spičku dirty southu a všimol si to aj zvyšok scény, keď aj za jeho prispenia vznikli hity ako "Way I Be Leanin", "Grillz" alebo "Holla At Me". Na južanskej scény, ktorá vždy produkovala viac dobrých singlov ako albumov, bol tak trochu fenoménom, keď nahral aj celkom počúvateľné LP. "Get Money, Stay True" by malo byť odrazom toho, ako sa na ňom prejavil úspech prvého albumu. Mne z toho vychádza asi tak, že sa prestal snažiť.

"Higher than the satellite, crawlin like a baby
Maneuverin through the traffic like I'm Tracy McGrady"

Tento album ma sklamal a najmä produkčne sa neťahá na "People´s Champ". Môže za to najmä Mr.Lee, ktorý tu produkoval deväť trackov a vyzerá to, akoby to všetko produkoval v jeden deň. Až na výnimky sú to ordinárne beaty, typický dirty south, crunkové kliché. Orgán tu, synťák tam, clap sem, perkusie tam - znie to veľmi predvídateľne a chýba tomu niečo špeciálne. Čakal by som to na albume nejakého nováčika, ale nie u niekoho zavedeného ako Paul Wall. Už prvá materialistická "Get Your Paper Up" stavia na tom, čo urobilo z dirty southu pojem - synťáky, claps, rýchle perkusie a screwed-up refrény, ale robí to spôsobom ako to bolo urobené stokrát predtým. Singel "Break ´Em Off" znie ako skladačka z prvých dvoch trackov, klasická crunkovina a trochu mi pripomína DFB s trombónovým zvukom. A Lee stavia na tradičnej štruktúre aj pri varovaní pre haterov na "I Ain't Heard Of That".

"When I'm on that beat, I'm a beast, I ain't never came weak
Got a mouth full of diamonds you can hardly hear me speak"

Najlepšie beaty sú tie bez Leeho. Jermaine Dupri istý čas kraľoval juhu s Nellym alebo Dem Franchize Boyz, ale postupne sa z albumov vytrácal. Teraz sa však opäť vracia s pouličnou hymnou "I´m Throwed" a tu vidno rozdiel medzi takým Leem a skutočným producentom - JD nezaloopuje jeden motív, a sem-tam pustí nejaký synťák, ale ponúkne postupne sa vyvíjajúci beat. Jednoznačnou peckou je aj "Bangin Screw" - pocta screw music, hudbe, ktorej odkaz stále pripomína, a jej tvorcovi DJ-ovi Screw - s head-bopovým beatom Howarda Rusella, ktorý miestami pripomína iný hit "Stay Fly" od Three-Six Mafie. Medzi lepšie tracky by som zaradil aj pomalú crunkovinu s s videoherným beatom Drumma Boya na "Gimmie That".

"I got money on my mind, Ben Frank on my brain
Intoxicated by visions of chains and diamond rangs"

Na rozdiel od "People´s Champ" teraz Palino vsadil skôr na domácich rapperov zo Swishahouse, a nie na hviezdne mená. A ako sa dalo čakať, väčšinu bez problémov zatieňuje. Keď featuring by mal pôsobit ako osvieženie, tu väčšina pôsobí rušivo. "Call Me What You Want" môžete poznať už z tretej časti výberovky "Day Hell Broke Loose". Tam patrila k priemerným a podobne je to aj tu, keď hosťujúci E-Class a Young Red nestačia Wallovi. Po "People's Champ" je pravda, keď Iceman povie, že "Everybody Know Me" a samozrejme rovnako na tom je aj Snoopy aka "the only rapper known by your grandmamma", ktorému sa konečne podaril celkom slušný featuring s krutým flowom, ale skladba opäť dopláca na monotónny beat od Leeho. Spolupráca si na "On The Grind" zopakujú Paul a Freeway, o ktorom som nejak nepočul od obstojného debutu "Philadelphia Freeway". Netradičná kombinácia, ale aj po druhýkrat prekvapivo zafunguje. Počujem "Ay" a už viem kto prichádza(správne na Wallovom albume hosťuje Cigo), ale vďaka rozháranému beatu KLC-ho, hviezdna spolupráca s Juelzom Santanom nezafunguje tak ako by mala. Ako predzvesť nového projektu Expensive Taste dostaneme "Sliding On That Oil", na ktorý Travis Barker zabepzpečí dobrý temný beat, len ten rap Skinheada Roba je nepočuvateľný. Uvidíme, aké bude celé LP.

Paul Wall je v rámci juhu ešte celkom slušný rapper. Sem-tam sa mu podarí slušný punch line a vidno, že nahrávanie albumu si užíval, len potrebuje rozšíriť tematický záber. Keď to porovnám s debutom, tak "People´s Champ" bol komplexnejší - stále si išiel hustling, ale boli tam aj introspektívnejšie tracky ako "Just Paul Wall". To je tradičný problém albumov z juhu - chýba im obsah. Točíme sa v kolečku cashu, áut, grillov a pri tom sa aj ostane. To po chvíli začína nudiť, aj keď The Clipse dokázali, že aj oslavou materializmu sa dá nahrať kvalitný album. Paul Wall má však od lyrických schopností Malica a Pushu dosť ďaleko. Tiež mi to pripadá ako by sa cielene snažil kopírovať štruktúru "People´s Champ". Najočividnejšie je to asi pri presladenej nechutnosti s názvom "Tonight", kde sa snažil napodobniť úspech "Girl".

Toto je presne ten tip albumu po ktorom o päť rokov(a možno ani mesiac) nikto ani neštekne - súčasné trendy má Paul Wall zmáknuté, ale chýba tomu, čo i len mierna nadčasovosť. Keď po "People's Champ" som ho mal za jedného z vodcou južanskej scény, po "Get Money, Stay True" mi spadol naspäť do úlohy pešiaka.