P. Diddy
Press Play
© 2006 Bad Boy
čas: 79:16
hodnotenie: 7/10

Puff Daddy, P.Diddy, Sean Combs alebo ako hovorí Ben Stiller Pappa Diddy Pop. Tancujúci producent, človek, ktorý dal rapu Biggieho Smallsa, rapper, ktorý odštartoval éru multi-milionových videí. A čo je asi najdoležitejsie, najbohatší biznisman hip-hopu. Nech už si o tomto chlapíkovi myslíte čokoľvek, jeho pozícia ako jedného z najdôležitejších ľudí hip-hopu je neodškriepiteľná. Ako CEO Bad Boy Records vystúpil na vrchol hip-hopového Everestu. Kraľoval hip-hopu s kvalitným rosterom ľudí ako B.I.G., L.O.X., Lil´ Kim, 112, Craig Mack alebo Mase, vydal svoj debutový album "No Way Out", ktorý by sa s prižmúrením oka dal označiť za klasiku (samozrejme nie vďaka, ale skôr aj napriek Puffymu) a zdalo sa, že už ho nič nemôže zastaviť. Ale prišiel rok 1997 a impérium Bad Boy sa začalo rozpadať. Biggie bol zastrelený, L.O.X. sa s Bad Boy v zlom rozišli, Kim si založila vlastný label a z Mase sa stal kňaz.

Od vtedy Diddy nemal, čo sa týka hudby, šťastnú ruku. Loon a G-Dep nezaujali, Shyne si musel odsedieť pár rokov a návrat Mase-a nevyšiel. Po týchto neúspechoch to skúšal aj mimo hip-hopovej scény. Možno si niektorí pamätáte ako na jednej z tlačoviek s vystrihaným mohawkom ohlasoval techno album. Samozrejme, to nešlo nikam, podobne ako jeho gospelový projekt.

Rok 2006 však znamenal oživenie Bad Boy Entertainment. Cassie, Yung Joc a Danity Kane opäť priniesli pár dolárov do kasy. Preto sa Diddy rozhodol, že úspešný rok uzavrie vlastným albumom. Rozruch okolo seba Puffy vedel vždy urobiť. Aj teraz pred vydaním albumu sa o ňom hovorilo viac než dosť. Či už o otvorenom priznaní sa k využívaniu ghostwriterov alebo o beefe s Fiftym. Tento album by mal byť jeho posledným, takže sa obklopil súčasnou špičkou - keď rozlúčka, tak vo veľkom. Či aj kvalitne, na to sa pozrieme…

Preview is over, it´s time for a feature.

Ako to už býva pri Diddyho albumoch, intro "Testimonial" začína inštrumentálnou časťou so známym samplom. Tradičný otvárací track - Diddy pospomína svoje úspechy a pozíciu v hip-hope. A nikdy som nemyslel, že túto frázu poviem, ale Puffy dáva kruto. A to nie len textovo, ale aj technicky. D-Dot sa na "We Gon Make It" nechal inšpirovať K-Westom a použil soulový sampel z 80-tych rokov, v ktorých si Kanye tak ide. Text Diddymu vraj napísal samotný "One-Man NWA" The Game, takže v tracku nezabudol spomenúť Paca a Biggieho. Nasleduje interlúda "I Am", čo mala byť odpoveď na krátkodobý beef s Fiftym. Zaznie tu aj to fejmové "I'm Richer". Zaujímavé je, že pri takom krátkom tracku je uvedených 7 skladateľov a pri tom je beat okopírovaný z Kanyeho "Grammy Family" z albume DJ Khaleda.

"Inject this dose of the future
Tap them veins, grab hold, let me shoot ya
Mainline this new Diddy heroin
The Afro-American dream is too evident
The potential to be the first black President
iTunes, download me in every resident
Early, I skip break-fast
Nigga be on his grind like he need new brake pads
We in the hood like black soap and dollar vans
My CD's in 3-D, holograms
The future, y'all need to holla man
The live show's a hard act to follow man
Bronze my likeness, y'all need to follow him
From now to 3000, I'll be a problem man
The future"


Chcete najočividnejší príklad ghostwritingu? Tu je "The Future". O text sa postaral Pharaohe Monch, a kto počul aspoň jeden jeho track vie, že ma veľmi špecifickú, ľahko rozpoznateľnú flow. Diddy okopíroval aj tú a je zábavné sledovať ho ako sa zo všetkých síl snaží napodobniť Moncha. A vcelku mu to aj vychádza. Po dlhom čase možem povedať niečo dobré o Havocovej produkcii. Keď pri "4:21…The Day After" a "Rotten Apple" som pre neho nemal dobrého slova, teraz sa text a beat perfektne dopĺňajú. Rovnaká dvojka pripravila aj "Hold Up". Nemal by som nič ani proti celému spoločnému projektu Havoca a Moncha, lebo spolu znejú veľmi dobre. Skladba je na Havoca dosť netradičná a má takú "utopistickú" atmosféru.

"You know who it is, I'm back in the building
Security strapped, still stackin a million
It's doubt with the stallion, somethin' Italian
Or maybe Puerto Rican, you can catch me in Paris
I'm in it to win it but willin to carry
The game, if you think I'm not look at the carats
I buck clean about in a Phantom
The people go screamin like an opera anthem"

Nasleduje najpopovejší hip-hopový singel roka - "Come To Me". Chcete dôkaz? Ponúknem jeden výrok: "Páči sa mi to". Kto to povedal? Môj otec. To síce neznamená, že song je zlý, ale je tak vtieravý, že James Blunt by sa za to hanbil. Trochu energickejšia verzia prvého singla je "Tell Me" s produkciou od Just Blazea a úžasným vokálom od Christiny Aguillery. Takže toto je tanečná časť albumu, eh? Diddy pokračuje v party tempe aj na "Wanna Move". Big Boi tu ma dvojitú hosťovačku - za micom a za papierom. Beat urobil Danj DZM, čo je ako som sa dočítal parťák Timbalanda a na beate to je cítiť.

Skutočný Timbo sa ukáže na "Diddy Rock" (najhorší názov roka?), ale veľmi sa nevyznamenal. Páči sa mi až tá druhá časť beatu, kde sa Timothy pohrá so zvukom, podobne ako na Justinovom "My Love". Featuringom prispeje aj chicagska dvojka - Twista a Shawna. Diddy tu ponúkne najromantickejšiu hlášku roka - "I'm Your Burger, You're my fries". Album pokračuje trackom "Everything I Love", kde si spoluprácu vyskúša štvorica Kanye West, Diddy, Nas a Cee-Lo. Ako táto kombinácia pôsobí divne na papieri, tak zafunguje v reále. Tento track je aj malý preview "Hip Hop Is Dead", keď možeme počuť ako znie Nas cez Westa, ktorý tam má až tri beaty. Diddy by mal lepšie voliť hostí, lebo God´s Son ho bez vačšej snahy zabíja. Trochu retra si užijete na "Special feeling". Diddy, ktory tu znie ako odmietnutý člen De La Soul z 80-tych rokov, a Will.I.Am nás vezme naspäť do časov, keď niggaz nosili obrovské affrá a krikľavé šušťáky.

Interlúda "Crazy Thang" začína tretiu časť albumu - týkajúcu sa vzťahov, rozchodov a vecí okolo toho. Mr. Mosley si trochu napraví reputáciu na "After Love", čo je featuring s Keri Hilson. Aj keď to vyzerá skôr naopak, lebo Diddy sa tu objaví asi na pol minúty. S Mariom Winansom si na tracku "Through The Pain" spolu zaspomínajú na minuloročný hit "You Should Really Know". V takejto polohe s Pufsterom problém nemám a je to celkom znesiteľné. Na "Thought You Said" sa prejavia Diddyho pobyty na Ibize a track ma techno nádych. Záver: Diddy nech sa drží od techna tak ďaleko ako to ide. Ale je dobré zase počuť Brandy, už som ju dlhšie neregistroval. Hovorím "O Môj Bože" ako Janice, keď počujem Diddyho spievať na "Last Night" a peklo pokračuje 6 a pol minúty. Aspoň to zachraňuje Keisha Cole kvalitným spevom a Mario dobrým beatom. Dvaja starý známy - Diddy a Mary J. Blige - sa stretnú na "Making It Hard". Mary totiž vydala svoj klasický debut "What´s 411" práve na Bad Boy Records, ale chémia z pred dekády už nefunguje. Je to iba priemerný track s beatom od Rich Harrisona. Album končí happyendom "Partners For Life" do beatu od Neptunes. Diddy tu prejde príbeh svojho súčasného vzťahu od prvého stretnutia až po súčasné posedenia pred kozubom v Gucci papučiach.

Mám problém brať Diddyho vážne. V hip-hope, ktorý si stavia na tom, že pri "text by" a "vocal by" nie su rôzné mená, pôsobí Diddy ako výsmech. Áno, dala by sa tu nájsť paralela s Dr.Drem, ktorý bol už od čias NWA zásobovaný textami od Ice Cuba a neskôr mu často vypomáhali ľudia ako Eminem alebo Royce. Ale keď Dre má aspoň výrazný hlas a dobrý flow, Diddy ešte aj po desiatich rokoch v hre znie na niektorých trackoch ako keby rapoval po prvýkrát. Uznávam, že na tomto albume sa snaží pohrávať s flow, ale väčšinou to vyznie komicky, aj vďaka hosťom, ktorých si volí a ktorý ho zatieňujú. Ale hodnotiť Diddyho ako rappera je zbytočné. Vždy to bol viac showman a businessman ako muzikant.

Keď mám Diddyho album hodnotiť ako projekt, musím uznať, že si vyberal dobre. Pozval si naozaj súčasnú špičku, či už rapu - Twista a Nas, R&B - Mary J a Christina alebo produkcie - Kanye, Timbo a Will.I.Am. Pustil sa aj do tažkých vecí ako tracky od Pharaoha, a pritom to kľudne mohol vynechať. Nikto to od neho nečakal. Prvá časť albumu je ešte celkom ľahko stráviteľná aj pre backpackerov, s dobrými trackmi ako "Future" a "Hold Up" a keby si ghostwriteri naozaj odrapovali aj svoje party, prvá polka by bola kandidátom na album roka. Ale pri tej druhej si mohol ušetriť 3-4 tracky a albumu by to nijak neublížilo, práve naopak.

Oficiálna minutáž je síce skoro 80 minút, ale Diddy, by som povedal, je asi na tretine z toho, takže ak trpíte diddyfóbiou stále sa vám tento album môže zapáčiť. Veď týpek má featuring ešte aj na interlúde. A napriek tomu, že Puffy sa rád stavia do pozície superproducenta je zaujímavé, že ani jedna produkcia nie je jeho. A pravdupovediac, s tými všetkými projektami, čo má rozbehnuté, si ho ani neviem predstaviť ako sadá za mašiny.

Diddy sa snažil urobiť zo svojho albumu udalosť a podarilo sa mu to. Keď sa dokážete preniesť cez to, že Diddy si na tomto albume nenapísal ani jedno slovo a nezložil ani jednu notu, zistíte, že počúvate vcelku dobrý album. A aspoň si užijete trochu zábavy, keď budete hádať, kto písal, ktorý track. Ak má toto byť jeho posledný album, tak je to rozlúčka dôstojná.