Nas
Untitled
© 2008 Def Jam/Columbia
čas: 54:04

Nas nie je žiaden nováčik v sféfach kontroverzie. Veď na svojom "predstavujúcom" tracku od Main Source "Live at the BBQ" debutoval ako chlapec, ktorý išiel do pekla za vraždu Ježiša. Už vtedy bolo jasné, že hip-hop tu má dočinenia s niečím dovtedy nevídaným, čo potvrdil na svojom debutovým albume "Illmatic", ktorý mu zabezpečil neotrasiteľné miesto medzi poprednými lyrikmi celej histórie hip-hopu.

Nas ma jednu z najlepších diskografií v hip-hope, jeho jediným prekliatím je, že nahral "Illmatic", ktorá nastavila latku porovnávania príliš vysoko. Aj keď je pravda, že Nasova kariera prešla mnohými sinosoídami. Dno zasiahol na "Nastradamus", jeho pokusu o komerčný prielom, ktorý si vyslúžil tsunami vlnu nepochopenia, a o vrchole nebudeme zbytočne strácať reč, lebo to je každému jasné. Nas sa však zo dna rýchlo odrazil a rok 2001 znamenal víťazstvom beefu nad Jiggom grandiózny návrat Nasty Nasa. Aj rok 2008 sa zapíše veľkými písmenami do Nasovej biografie, keď sa mu podarilo nahrať konceptuálne najdokonalejší album jeho kariery.

"Nas, the only true rebel since the beginning
Still in musical prison, in jail for the flow
Try telling Bob Dylan, Bruce, or Billy Joel
They can't sing what's in their soul
So untitled it is…"

Hneď introm "Queens Get The Money" vdýchne Nas život hip-hopu dusiacemu sa pretlakom ringtone "rapperov"(a neodpustí si ani pár narážok na 50 Centa) a zavedie nás do súčasneho sveta politiky a rapu cez jednoduchý beat Jaya Electronicu postavenom len na loope piana, ktorý rozpamätáva na "zlatú éru". V priebehu mesiaca je to už druhý track, ktorý sampluje "Message From A Blackman" a obidve beaty, ako RZA-ov aj Salaama Remiho znejú takmer rovnako, ale tá basová linka je jedna z najleších, aká bola použitá a nedokážem sa jej nabažiť, takže sa to dá odpustiť. Nas poukazuje na vzostup Afro-Američanov aj s odkazmi na vizionárov od The Last Poets po Jamesa Baldwina. "Breathe" je jeden z tých trackoc, ktoré by som vynechal - beat J. Myersa & Dustina Moora je veľmi repetatívny a hlavne jeho refrénová časť rýchlo omrzí - a ani ďalšia skladba "Make The World Go Around" mi svojim pozitívnym zvukom do konceptu albumu nezapadá. Ďalší z Nasových komerčných prešľapov. Od zostavy Nas, The Game a Cool and Dre som rozhodne čakal viac, na druhej strane kom zase nečakal, že na Nasovom tracku niekedy uvidím Chrisa Browna a že ho Esco dokonca nazve "young Michael Jackson". To myslí vážne? Chris Brown?

"They say we N-I/Double G E-R, We are much more
But still we choose to ignore the obvious
Man this history don't acknowledge us
We was scholars way before colleges"

Zato Polow Da Don to opäť raz zabije svojou digitálnou katanou "Hero". Aj keď mi miestami príde akoby počúval až priveľa Timbalanda, nedá sa mu zaprieť, že za posledné dva roky preberá vládu nad hip-hopom a pomaly aj popom. Keri Hilson ma takisto talent na chytľavé refrény a už sa neviem dočkať jej albumu. Nas tu tiež nakladá a oslovuje sa ako novodobý hrdnina, vodca, za ktorého ho považuje aj KRS-One, ktorý v ňom vidí svojho nástupcu. Nie veľmi pozitívny obraz Ameriky maľuje Nas na "America", ktorá stereotypizuje obraz Afro-Američanov. Ďalší track pôjde asi nad hlavu väčšiny tunajších fanúšikov, ktorý nemajú väčší prehľad o mediálnej a politickej situácii v USA. "Sly Fox" totiž kritizuje politiku stanice Fox, keď si Nas nasadí svoje kanady a úplne ich zadupe do zeme. Nasova verzia "She Watch Channel Zero" poukazuje na ich pokrytectvo a zavádzanie. Radikálny beat mu dodal stic.man z dead prez, ktorý sa inšpiroval rap-metalovou érou a postavil beat na rockových bicích a tvrdých gitarách. Jemný klavírik Marka Batsona vyzve Nasa na "Testify", kde spytuje skutočnú loajalitu svojich fanúšikov, koľký z nich by s ním skutočne išli do boja.

"We changed the basis of derogatory phrases
And I say it's quite amazing
The use of ghetto terms
Developed our own language."

Svetom a históriou Afro-Američanov nás prevedie "N.I.G.G.E.R.(The Slave and the Master)", za ktorou sa skrýva motivačný odkaz. Grandiózny beat zabezpečil DJ Toomp, ktorý ma talent na takéto sentimentálne beaty, podobne ako pri Kanyeho "Big Brother". Píšťala ako od Billa z "Kill Bill" odštartuje temnú jazdu Nasa a stic.mana "Untitled" zameriavajúcu sa na afro-amerických lídrov ako Louis Farrakahn, hovoriac, že kto má odvahu viesť ľudí ostane v spŕške nábojov. Nasledujúce dva tracky reprezentujú personifikačnú časť albumu, čím je aj Nas povestný, ako to bolo napríklad jeho podanie sily zbrane na "God Gave Me Power". "Fried Chicken" je veľmi dobre podaná, aj keď sa nad tým zamyslíte je to jeden z najabsurdnejších trackov poslednej doby, keď "fried chicken" metaforicky prirovnávaju k žene. Nas a Busta Rhymes však dokázali aj z takejto absurdnosti urobiť jeden z najlepších trackov albumu odkazujúc na ďalši stereotyp spojený s Afro-Američanmi. Track sa podaril aj vďaka beatu Marka Ronsona, ktorý vsadil na temnejšiu nôtu, odpustil si svoje typické funkové trúbky naladu a vsadil na chladné piáno.

"Don't know a part of you that I love best
Your legs or your breast
Mrs. Fried Chicken, you gon' be a nigga death."

Ďalší z metaforických trackov je "Project Roach", kde prirovnáva Afro-Američanov k švábom do jednoduchého, jazzového beatu Erica Hudsona. Na "Ya'll My Niggas" Nas pátra po histórii slova "nigger" a jeho rôznych interpretáciach v minulosti a v súčasnosti a po harmónii, s trochou konšpiračnýh teórii, zasa volá na "We're Not Alone" s klasickým beatom od stic.mana postavenom na old-schoolových bicích. Aktuálnou bodkou je zatiaľ stále "futuristická" "Black Presidents", kde sa Nas spojil s Green Lanternom, s ktorým nahral aj predalbumový "Nigger Tape". Lantern tu vysamploval Tupacovu hlášku z "Changes" "Although it seem heaven-sent, we're not ready for black president" a doplnil to pochodovými bicími, piankom a synťákom. Nas tu skúma hlavu čierneho kandidata, čo sa tam môže odohrávať, keď máte byť prvým, prototypom a popisuje aj ostatných prezidentov zapajajúc Obamovu hlášku o zmene.

"They say I'm all about murder-murder and kill-kill
But what about Grindhouse and Kill Bill?
What about Cheney and Halliburton?
The backdoor deals on oil fields
How's Nas the most violent person?"

"Untitled" to najväčšia dávka inteligencie akú mainstreamový hip-hop za poslednú dobu vyprodukoval. So svojim debutom na Def Jam sa Nas snažil zachrániť hip-hop, tentoraz si zvolil ešte ťažšiu misiu. Keď "Hip Hop Is Dead" ako ohlasovaný konceptuálny album zlyhal a jeho odkaz bol rozvrstvený po mnohých trackoch, tu ostáva pri jednej téme pri väčšine albumu a skúma historický, sociálny, politický a jurisdický koncept afro-amerického života v USA. Jeho portrét "čiernej" Ameriky nevynechá nič od prezidentských volieb až po korporátne média. Nas reže priamo do kosti a aj keď niekedy jeho odkaz znie zmätene, treba ho oceniť, že sa pustil na tenký ľad dizertácie takéj senzitívnej témy a napriek tomu nikdy nespadá ku kazateľstvu, skôr k prednáškam. Nemusíte s ním súhlasit, ale je to spomienka na návrat späť ku dňom, keď vás hip-hop donútil premýšlať. Bojím sa však, že u nás, v krajine, kde väčšina ľudí nikdy nepočula ani o Malcolmovi X, tento album asi veľa ľudí nepochopí.

Väčšina recenzií Nasových albumov sleduje rovnakú štruktúru - nie je to "Illmatic", dobré rýmy, zlé beaty. A aj keď aj tu by sa dalo produkciám čo-to vyčítať, Nas sa zásadným omylom dokáže vyhnúť a niektoré z jeho prekvapivých rozhodnutí, ako nečakané zaradenie stic.mana, sa ukázali byť dobrým ťahom. Esco odmieta radio-friendly zvuk(alebo ho len nevie vyprodukovať) a väčšina produkcií rozpamätáva na polovicu deväťtdesiatych rokov, na ten jemný soulový zvuk. Väčšina trackov si vás aj tak získa vďaka Nasovmu zapálenému prejavu a podmanivému flowu, nie vďaka beatu ako to býva u súčasnych rapperov a často sa ponorím do jeho slov natoľko, že zabúdam na beat. Nas mal veľmi blízko ku klasike, ale pár zlých rozhodnutí ho o to opät obralo. Ako napríklad, "America" a "We're Not Alone, ktoré sú "moodkillers" a znižujú energiu albumu. Nie sú to zlé skladby, len im bolo treba nájsť lepšie miesto v trackliste.

Rapperi by si mali z "Untitled" brať príklad - tu ide o skutočný album - s konceptom, štruktúrou, jednotným zvukom - nie len o kompiláciu trackov, ktoré spája jedno meno. A je o to udivujúcejšie, že sa mu to podarilo až dvakrát v priebehu dvoch mesiacov. Skombinovať "Untitled" a "The Nigger Tape" máme tu "Illmatic" 21. Storočia. Nas však aj napriek tomu nahral ďalšiu klasiku - accapella klasiku. V súčasnosti sa slovom "klasika" pohadzuje príliš často, a ani tento album "plnokrvnou" klasikou nie je, ale má k tomu asi najbližšie od "Illmatic". Cestou preráža ten Nasty Nas, už to ale nie je ten hladný MC z Queens, ale našiel si dôležitejšie miesto - teraz je vodca a keď vodca hovorí, ľudia počúvajú. "Untitled" je najprovokatívnejší album tohoto roka. pre tých, ktorý majú hip-hop za viac ako ringtone music.