Legendárny pekelník Nas nám už po 7. krát podkúril pod kotlom a aby sa nepovedalo, tak rovno dvojito. Street's Disciple je názov jeho prvého dvojalbumu z konca novembra roku predošlého. Ako všetci vieme, Nasova prvotina Illmatic (´94) sa už roky považuje za klasiku, za superdosku. Chudák Nas sa už roky snaží kvalitou k nej priblížiť. Ja osobne vidím jeho snahu padať na produkcii, aj keď album It Was Written bol po tejto stránke vysoko, nestačilo to a pribúdaním oficiálnych albumov ubúdajú hity. Otázka znie: Dosiahne náš favorit Nasir zatiaľ posledným dvojkúskom aspoň na tieň debutu? Moja odpoveď je: ...

Double CD je podporené úctyhodnou grafikou (posledná večera s 13timi Nasmi) a štýlovými fotkami. Honosný obal. Podobne honosne je na tom aj súpiska beatmakerov. Hlavné slovo majú Salaam Remi, L.E.S. a Chucky Thompson. Nasir Jones (to je akože Nas) si ošéfoval 2 treky sám a počuť aj prácu mien ak Q Tip, Buckwild, Nardo, T. Black, Nut, či dokonca niaky Staff. Ako vidno, producentov je pomaly celý fotbalový tím a mikrofonisti nezaostávajú. Menovite: Kelis, Scarlett, Quan, Emily (né tá piča slovenská), Busta Rhymes, Olu Dara, Ludacris, Doug E. Fresh, Maxwell a zostavu dopĺňa Keon Bryce. Ak si pozorne čítal, všimol si si, že chýba MC Rising Son, víťaz súťaže o fíturing. Súťaž bola neplatná. Ale ne. Thief´s Theme (nemysli si, že Nas starne a mäkne, lebo ti dokáže opak) je síce bonusom, ale verzia bez Brita, čiže americká, škoda ho. CD 1 obsahuje 12 stôp (intro + 10 + bonus) a CD 2 13 (12 + bonus). Skladby sú rôznorodé, čo do druhu a nálady, tak i do muzikálnosti (sakra tu je živých nástrojov a inštrumentov doaleluja - basa, piano, gitár, drums, orgán, trumpet....). Niektoré z nich (tých skladieb) nestoja ani za použitý hajzlpapír, iné ma dostávajú už po 458 krát (až mi lejzer vypálil do cédečka dieru). Do tej 1. kategórie radím také tie novodobé nasofky s nepeknými a tleskavými bítmi ako napríklad A Message To The Feds, Sincerely, We The People, Nazareth Savage, či tú The Makings Of A Perfect Bitch. Do tej 2. skupinky zas radím dve vecičky mierne jemnejšie a príjemnejšie, a to Me & You (Dedicated To Destiny) a balada Reason. Čudujem sa sám sebe, že také medíkové, ale prvý menovaný, dcére venovaný track s Nasovým spievaným rapom a rapovaným spevom ma dáva do kolien jak umývanie podlahy po silvestrovskom žúre. V Reason sa nám takmer dokonale predvádza na refréne tá normálnejšia Emily a spolu s Nasovým vymakaným flow a chrapľavým hlasom dajú neskutočne prirodzený, ľudský, dojímavý a sociálno-rodinný text. No, majú to tam o dosť ťažšie ako my, treba uznať. Policajti sú svine, fotri serú na rodiny a tak. Obe nádhery omakal L.E.S. (cháp tie dva treky, ne Destiny a Emily). Samozrejme za zmienku stojí viac vecí. Čo takto Q Tip a jeho tvrdý a zároveň riť šejkujúci beat pre zalúbencov Kelis a Nasa? Móže byť. Tak isto beriem tvrdú Disciple a to o Sekou Story ani nehovorím. Brutal flow by Scarlett. Jednoznačne hosť albumu. No poďme trochu k lyrike. Just A Moment feat. Quan - "Another warrior song" hovorí o násilí, najmä medzi černochmi samými a spomína na persóny akými boli, sú a budú napr.: Jam Master Jay, Pac, Biggie, Pun, Big L... (R.I.P.). Násilie ako viac-menej pre Nasa typická téma zohráva úlohu aj v lyrike veci Street´s Disciple o frajerovi, pouličnom žiakovi. King of Queens "nečakane" prejavil úctu aj oldskúlu v trekoch: U.B.R. (Unathorized Biography Of Rakim), You Know My Stylea vo Virgo. K prvej sa vyjadrovať nebudem, šak o čom môže byť... V druhej si uctil Run DMC použitím ich beatu a v poslednej zmienenej sa spojil s oldskúlerom Doug E. Freshom, ktorý mu ako inak, požičal svoju držku na beatbox. Treba však povedať, že tu vystupuje ešte dakto. Tým daktom je poplašené južanské tornádo Ludacris (to je kombinácia čó?), ktorý ma fakt príjemne prekvapil. Neraz mi pripomenul La Di Da Di. Virgo je horúci adept na párty 12". Na disku 2 (mimochodom ten lepší) očuť ešte zdechlú hosťovačku B. Rhymesa v Suicide Bounce, ktorého Nas vytre úplne okato nelen tým bounce-bounce beatom. Vec No One Else In The Room pripomína tvorbu M. Jacksona. "Everybody clap!" Ó nesmiem zabudnúť na klipovku Bridging The Gap, druhú spoluprácu s vlastným apom, bluesmanom Olu Darom. Inak nič.

Takže podľa mňa na ten tieň dosiahol. Treba si však uvedomiť, že od debjútu ubehlo 10 rokov a starý Nas je mŕtvy. Nech žije nový. Totiž táto doska ako celok pôsobí veľmi dobre a hodí sa snáď na každú príležitosť. A neprekáža mi ani ten "masívny počet" hostí. Jediné, čo mi prekáža je, že si nevybavil Premiera. Dal by som si minimálne jednu takú špecialitku. Uvidíme v budúcnosti.