M.O.P.
Foundation
© 2009 E1 RecordsLabel
čas: 54:58
Od ich prelomového singlu „How About Some Hardcore“, cez hibernujúce dni na ROC a G-Unit až po súčasnú zmluvu s E1 Music, M.O.P. stále reprezentovali hardcore hip-hop. Naneštastie pre ich odrodu hip-hopu nemajú labele až také pochopenie – aj preto päť albumov a šesť dealov. Ako nepochopený však ostávajú po komerčnej stránke, o to kultovejší status majú medzi svojimi fanúšikmi a ich takmer bezchybná diskografia im v tom len pomáha. Na konci ostatného milénia vydali štyri kvalitné albumy a pomáhali ďalej budovať gangsta rap scénu east coastu po tom, čo základy postavil Kool G.Rap. S „Warriorz“ dosiahli aj komerčný prelom vďaka singlu „Ante Up“ a vyzeralo to, že s ROC reťazmi na krku majú o karieru postarané. Nakoniec to však bolo inak a mimo troch polooficiálnych releasov sme sa dočkali len prechodu ku G-Unit, ktorý taktiež napriek veľkým sľubom, išiel do slepej uličky. Je už ale zbytočne rozmýšľat nad tým, čo „mohlo byť keby“, lebo najdôležitejšie je, že „The Foundation“ je vonku a je presne tým, čo fanúšikovia hardcore hip-hopu potrebovali.
„The way they worshipin the bread, the day is not okay
For good people that may never get ahead, let us pray"
For good people that may never get ahead, let us pray"
Po slepých uličkách ROC a G-Unit sa M.O.P. vracajú tam, kde skončili s „Warriorz“ stále si udržiavajúc status dvoch z najnekonvenčnejších emcees v hre. Sú to dvaja emcees odchovaný na zlatej ére a týchto 14 trackov to len potvrdzuje – kto čaká klasických M.O.P. určite sa nesklame. Album otvára „I´m A Brownvillain“ s hlasnými gitarovými riffmi, aby pripomenuli tým, ktorí zabudli, že ich tracky dokážu knockoutovať viac ľudí ako Mike Tyson. Nestratili nič na svojej povestnej energii a znejú agresívne ako kedykoľvek predtým. Chcete ďalší dôkaz? Stačí si pustiť track číslo 2 „Blow the Horns“ alebo „Bang Time“ so Stylesom. Niektorý by s takýmto štýlom riskovali, že budú znieť ako paródia, M.O.P. však počas kariery definovali, ako to robiť správne. Netlačia len v kuse na pílu, aj keď adrenalín pumpujú nonstop, ale pridajú aj množstvo humoru a niekedy až prekvapujúco, na to aké sú jednoduché, hlboké texty.
"Niggaz wonder how me and Fame remain strong
Five albums, six deals and we still on“
Five albums, six deals and we still on“
Naspäť spolu s Premierom, DR Period a Nottzom, „The Foundation“ je vhodný názov pre album, ktorým sa vracajú ku koreňom. Ani po dekáde sa nič nestratilo z ich chémie s Premierom a aj keď spolu nevytvoria klasiku ako „How About Some Hardcore“ alebo „Downtown Swinga“, „What I Wanna B“ s Rellom je solidným doplnkom ich spoločnej „trackografie“. Od doby posledného albumu však najväčším vývojom prešiel samotný Lil´ Fame, ktorý si vybudoval povesť jedného z najspoľahlivejších producentov undergroundu a túto povesť potvrdzuje aj tu skladbami ako „Blow the Horns“ alebo „Brooklyn“. Rovnako aj Statik Selektah s „Forever and Always“, kde M.O.P. spomínajú na svoje začiatky, opäť znova dokáže, prečo ho na vrchol svojich zoznamov radia všetci backpackeri.
Len málo skupín si dokáže udržať štandard ako M.O.P. počas pätnástich rokov. Billy a Lil´ Fame však opäť raz dokázali, že akú neštastnú ruku majú pri výbere labelu, o to viac sa im darí na albumoch. Namiesto toho, aby strácali čas nostalgiou za stratenými časmi, radšej ich prinášajú späť. Ak hľadáte poriadny new yorkský hardcore, platí to isté, čo už poldruha dekády – pri M.O.P. sa nemôžete sklamať.
Jan Horčík - Metrovagonmash 
Maître Gims - Subliminal
Pridaj komentár
Ak chceš pridať komentár, musíš sa najprv prihlásiť